Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

Jedného dňa osemdesiateho tretieho roku dvadsiateho storočia sa v depe na kopci pod bratislavskými vinohradmi objavila malá parná mašinka. Nebola jediná.

Stožiare trakčného vedenia vedľa koľají považskej železnice vyrastali sťa huby po daždi. Takmer každý deň sa konali výluky niektorej medzistaničnej alebo staničnej koľaje. Priepustnosť trate sa dočasne znížila, vlaky meškali, ale Tatran opúšťajúci bratislavskú hlavnú stanicu v poobedňajších hodinách jazdil prevažne včas.

K napsání těchto řádků mě inspiroval můj kamarád „Orol tatranský“ Dušan Kelo, když při poslední návštěvě depa Nové Zámky přišel na nápad, že když jsem v minulosti jezdil často do těchto končin, mohl bych něco dát do pera. A tak jsem rozžhavil oba mozkové závity do běla, zavzpomínal na staré zlaté časy a tak vzniklo několik vzpomínek na tento kraj.

Usilovne pracujem, bádam vo svojom malom archíve a tak sa mi podarilo vytvoriť druhý diel železničných spomienok o mojom krásnom rodnom meste, Bratislave.

Mladý rušňovodič pevne uchopil madlá a po troch schodoch vystúpil na stanovište rušňa T478.3020. „Vaša úloha je naštartovať spaľovací motor a časovom limite“, vysvetlili mu dvaja muži na stanovišti a dodali: „Prevádzkové náplne nie je potrebné kontrolovať, sú v poriadku“. Ivan otvoril dvere elektrického rozvádzača, zopol odpojovač akumulátorovej batérie, do kontroléra zasunul páku, ktorú prestavil do polohy štart, a stlačil zelené tlačidlo v pulte.

Už pri nástupe do služby na vlak 378 Metropol sa deň začal vyvíjať nesprávnym smerom. V malej miestnosti strojmajstra depa Bratislava hlavné, kde na jednej strane bol regál s plechovými zásuvkami pre odovzdávkové knihy rušňov, ktoré boli zoradené v číselnom poradí podľa inventárnych čísiel, sedel za okienkom strojmajster Laco Takáč. „Hlásime sa do služby na 378“, jeden po druhom vyslovili Ivan s Dušanom. Strojmajster Laco položil na drevený parapet okienka kľúče, ktoré mali na hrubom medenom prívesku vyrazené číslo 350.016. „Beriete šestnástku! Váš Hugo je v revízii“.

Ivan posedával na lavičke tretieho nástupišťa bratislavskej hlavnej stanice. Všade panoval zhon. Vo „dvore“, tak sa nazývala zastrešená časť koľajiska pôvodnej stanice určená pre účely pošty, posunoval rušeň 725.060 a prestavoval poštové vozne z jednej koľaje na druhú. Prenikavý zvuk dvanásťvalcového motora sa odrážal od oporných múrov svahu vysoko položenej cesty Jaskový rad.

Bolo to v časoch, kedy rušne na prsiach hrdo nosili červenú hviezdu. V časoch, kedy na stanovišti rušňa ES499.0 na trati Bratislava – Praha sedela čata v zložení rušňovodič a pomocník. V tých časoch nebolo také jednoduché byť rušňovodičom a sedieť za riadiacimi pákami rušňa v čele medzinárodného vlaku na vozebnom ramene z Bratislavy do Prahy. Rušňovodiči pre toto rameno boli zvlášť vyberaní a zadeľovaní, podľa všemožných pravidiel tej doby.

V tomto a nasledujúcich článkoch, ktoré som obsahovo rozdelil na viac častí, sa zameriam na mesto, kde som vyrastal, strávil takmer celú mladosť a 25 rokov svojho života, skrátka slovenské hlavné mesto Bratislavu. Celkom logicky sa môj životný záujem točil vždy okolo jej železničnej dopravy a tak som sa neraz doslovne nevedel odtrhnúť od diania na železnici v mojom okolí. Dnes som veľmi rád, že v okamihu ako som začal fotiť, som nevedomky zaznamenával aj kus histórie, ktorý je dnes, už žiaľ nenávratne preč. V tej dobe som o tom nemal ani tušenia a tak som si veselo fotil, čo mi prišlo zaujímavé a lákalo ma najviac, teda lokomotívy. Popri nich sa takpovediac zviezlo prostredie v tom čase ešte nerekonštruované, z ktorého zostali dnes už len nostalgické spomienky. Najprv Vám ponúknem fotky z Bratislavy hlavnej stanice a priľahlého depa na Tupého ulici a v nasledujúcich dieloch sa zameriam na ostatné okolie v bratislavskom uzle. Ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu niektorých snímkov predsa len podaktoré vznikali narýchlo, prípadne sa ich nepodarilo zachrániť všetky vo vyhovujúcom stave. Snáď vo Vás oživia spomienky, tak ako u mňa.

Štokr ..........bugatka ..........pětikolák ..........pod tímto názvem si jistě každý představí parní lokomotivu řady 556.0, jejíž konstrukcí vyvrcholila výroba parních lokomotiv v plzeňské Škodovce.