
Ako Hugo meno dostal
Sedím v retauračnom vozni. Pred sebou neodmyslitežná káva. Pri vedžajom stole práve servírujú obedové menu stariemu manelskému páru, pri ďalom stole sedí pán, ktorý je zaujatý čítaním novín. Traja mladíci si objednávajú pivo a mladá dvojica popíja červené víno. Za oknom ubieha krajina, ktorá je pravidelne preruovaná mihnutím sa stoiaru trakčného vedenia. Pripomína mi to jednotlivé políčka nekonečne dlhého filmového pásu. Rozhliadam sa a pozorujem cestujúcich. Nikto z nich netuí, čo sa odohráva tam VPREDU. VPREDU, na čele vlaku, na runi, čo ahá vlak. Tam VPREDU na stanoviti ruňovodiča, som naopak vežakrát netuil ja IVAN, čo sa odohrávalo vo vlakoch, ktoré som bezpečne doviezol do cieža.