Vráťme sa na chvíľu do čias, kedy bolo zdravotníctvo, lieky a školstvo zadarmo, deti sa učili zo školských učebníc, fabriky vyrábali, mafiáni boli v talianskych filmoch, pojem vykorisťovanie a nezamestanosť bol iba v dejepise spájaný so zážitkami pradedov, v sobotu a nedeľu patril pracovníkovi príplatok vo výške 50% a slovo bezdomovec neexistovalo. Železničiar bol pojem, lebo železničiari mali vlastné učilištia, vlastné dielne, vlastné zdravotníctvo, vlastné rekreačné zariadenia, dostávali v sobotu, nedeľu vo sviatok i v noci teplú stravu zdarma, po troch odpracovaných rokoch vernostné, po podpise zmluvy na desať rokov zdarma byt. Vlaky mali navzájom v každej stanici prípoje a to i autobusové. Ľudia sa dostali vlakmi do práce i z práce, ba dokonca i k moru na dovolenku priamym vlakom. Oj veru ťažké časy neslobody to boli...
