Dnes je: 19.04.2024 Meniny má Jela
Používateľov online: 74 Používateľov v sekcii
Články a reportáže: 3
Registrovaných: 0 Anonymných: 74 Viac ...

Novinky, články, reportáže

Autor: : krz
Dátum zverejnenia: 31.08.2011 0:00:00
Zobrazení : 3387





Naposledy som sa motal s fotoaparátom pri trati niekedy pred desiatimi mesiacmi. Už bolo načase s tým niečo spraviť a keďže na Vychylovku som sa už dávno chystal, v jednu (polo)letnú sobotu som sa tam už skutočne vybral.




Bolo treba aj trochu zresetovať mozog a HLÚŽ vo Vychylovke sa mi na to zdala ako celkom vhodné miesto. Duko ma síce už „pokynoval“ kam mám ísť a kde všade vybehnúť, ale nakoniec moja fotoaktivita, keďže som tam dorazil v poobedí, zostala len v objekte skanzenu a napriek zamračenému počasiu sa čo-to aj podarilo zachytiť do fotoaparátu.





Teší ma, že stále existujú miesta, kde sa dokáže človek cítiť lepšie ako tam, kde sa zvykne bežne vyskytovať, ba dokonca s dosť veľkou nostalgiou, že tieto časy sú už v nenávratne za bránou skanzenu a zišlo by sa, aby sa aspoň čiastočne vrátili.





Hneď úvodom by som chcel podotknúť, že moje znalosti o tejto železnici nie sú vôbec veľké a preto som technické informácie čerpal z webovej stránky „KRÚŽOK - Klub Romantikov Úzkorozchodnej Železnice Oravy a Kysúc,“ >>odkaz (www)<<

V pokladni za cenu 1,50 € som si zaobstaral krikľavooranžovú okrúhlu nálepku, ktorá ma oprávňovala fotografovať a potom mi už nič nebránilo venovať sa železnici. Na premávajúcom vláčiku zloženom z dvoch vyhliadkových vozňov Ba/u 1 a Ba/u 5 a postrkovej mašinky DH 120, stála v čele rozkúrená „Maďarka“ U 45.9. Do odchodu zostávalo pomerne veľa času a otvorené depo lákalo, tak som bol zvedavý, čo tam majú nové.




Drezina JAWA





Odstavená ďalšia „Maďarka“ U34.901, ktorej okrúhle jubileum sa pred niekoľkými rokmi slávilo





V depe pri plechovkách s farbou stál prototypový Krauss-Maffei z roku 1940. Alebo plechovky stáli pri ňom?





Vozeň, ktorý je "reko" podľa električkového vozňa z Bohumína





Vpredu DH 120, za ním BNE 50





U34.901...





...a jej štítok


Blíži sa čas odchodu, tak ešte zopár snímkov samotnej službokonajúcej mašinky:



V čele vláčika





Miesto pre mašinistu (spisovne rušňovodiča)





Nielen ľudia, ale aj lokomotíva potrebuje vypustiť paru. Zvlášť, keď je parná





Vígľašská „Kolbenka“ ČKD C760 už len ako exponát



Prišiel čas odchodu a ja som zaujal pozíciu. Žiaľ, keď sa na niečo chystám, tak to nevyjde ako by malo a preto foto odchádzajúceho vláčika spredu sem nedávam, ale uspokojte sa s koncovkami...




...teda aspoň s jednou koncovkou


Vláčik odchádza. Síce nie ďaleko, ale aj z toho majú ľudia zážitok. A za stáleho pískania... Kolorit ako vyšitý. Po tomto prejazde som sa vybral k prvej úvrati. No po ceste som zavadil na príjemnú prevádzkovanú Krčmu z Korne a šošovicová polievka s domácou zabíjačkou a pravou „dobovou kofolou“ stála za to. To sa už stihol vláčik vracať z krátkej jazdy. Nevadí, pôjde znova.




Po ceste k prvej úvrati som natrafil na takýto pekný "žleb vodopadowy"





Toto "delo" bez kanóna, ako na prvý pohľad pôsobil ten exponát, je drvič kamenia





Pohľad z trate za prvou úvraťou, na stanicu Chmúra





Potvrdené... Stanica Chmúra, nevystupováááááť!!!





Pohľad zo stanice na začiatok prvej úvrati


To sa už začalo rozliehať časté pískanie lokomotívy, ktoré bolo predzvesťou, že sa vláčik blíži.



Prichádza vláčik





Stále prichádza vláčik...





Vláčik už prišiel a bude brzdiť. Zábrzdná vzdialenosť je veľmi krátka





Za ten čas prisvietilo slniečko a ja som sa nestihol ani otočiť, už bola výmena na úvrati prehodená
a mašinista odpískal spätný chod do úvrati





A takto sa tlačí do prvej úvrati


Krátko na to sa vláčik vracal späť, ale v podstate by to boli tie isté snímky. Tak som upriamil pozornosť na mašinku, ktorá stála na vrchu stanice.



Henschel Cassel





Pohľad cez okienko spolujazdca





Pohľad z okienka za rušňovodičom. Skúste napísať, čo je to za podvozok, ja som info o ňom nikde nevydoloval





Voz Pa/u 204 aj s oplenom





Slniečko zasvietilo, tak v jeho svite pohľad na trať prvej úvrati





Trochu zhrdzavený, ale stále typický symbol železnice





Kúsok trate smerom ku stanici Skanzen





Malé artefakty zo skanzenového cintorína





Rušňovodič už mal toho za celý deň dosť. Veď bodaj by nie, keď jeho pomocník stále utekal do búdky
a zízal na neho z okna... Koho by to tešilo?




Posledná fotka na rozlúčku. Aj so slečnou pokladníčkou pri depe
Viac sa nezmestilo. Alebo aj by sa zmestilo, len kto by takú dlhú fotoreportáž trpel... Každopádne, ako výlet doporučujem. Ja sa tam chystám znova v najbližšej dobe, lebo by som chcel prejsť na oravskú stranu a pofotografovať aj tam tú ich lesno-železničnú krásu. A keď sa mi to podarí, zážitky rád s Vami vyzdieľam.

Majte sa krásne

text a foto: Martin Šauša (krz)

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť