V minulom roku som priniesol zaujímavý fotoreport, v ktorom som zobrazil svoje zbieranie húb. Keďže hubárska sezóna bola veľmi úspešná a plodná aj tento rok, prinášam tohtoročné hubové železničné repete.
Začiatkom nového roka som sa vybral na mnohým z nás známe miesto posledného odpočinku, do areálu DKV Česká Třebová. Na tomto mieste skončili svoj železničný život stovky hnacích vozidiel.
Postupne vyťahujem zo svojho archívu fotky, ktoré sú tak desať až dvanásť rokov staré a kochám sa zlatými časmi, keď ešte bola aspoň česko-moravská železnica jednotná a všetko patrilo pod značku ČD(české dráhy). V rokoch 2002 - 2003 som posobil v Brne a okolí a hoci som nebol zamestnaný na železnici, priťahoval ma jej svet. Aj keď možností a času bolo málo, občas som zobral so sebou foťák a snažil som sa niečo zachytiť. Síce toho nie je veľa, no to čo som našiel v archíve Vám ponúkam.
Po dlhšej dobe som sa dostal ku mojim starým fotkám a nestačil som sa čudovať čo som tam našiel . Keď som niektoré fotky videl zaspomínal som si na to, že aké to bolo úžasné a človek si to ani tak nevážil keďže to bola vtedy každodenná realita na našich tratiach ako napríklad sú teraz Laminátky. Väčšina si povie, že prečo zas 240?? !!! Ale po tom čo som si prezeral moje staré fotky som si začal vážiť všetkého . Fotiek mám veľa čiže bude asi aj druhý diel a ak to vyjde možno aj tretí . No nebudem to rozpisovať. Príjemné pozeranie . P.S. Keďže v tých časoch som sa ešte len učil fotiť tak fotky nie sú nejako úžasné ale už teraz cenné.
V máji minulého roka bolo jedno významné železničné jubileum, presnejšie 26. mája uplynulo presne 20 rokov, kedy slovenský rad rušňov 350 začal opätovne zachádzať do Maďarska.
Začiatkom nového roka som sa vybral na mnohým z nás známe miesto posledného odpočinku, do areálu DKV Česká Třebová. Na tomto mieste skončili svoj železničný život stovky hnacích vozidiel.
Keď sa 26.10.2012 zrazili dva osobné vlaky nad bratislavskou Mladou Gardou, málokto veril, že dve princezny, ktoré sa tu poškodili, ešte niekedy uvidí v prevádzke. Dnes, takmer rok a pol po nehode môžme skonštatovať, že oba stroje sú späť na trati.
Už sa pomaly stáva tradíciou, že začiatkom roka sa spolu s Andym presúvame k našim severným susedom. Nebolo tomu inak ani teraz, no predsa len bola cesta trošku iná.
Samovražda skokom pod idúci vlak je poslednej dobe v Česku chlieb nás každodenný... Ak sa to však stane v čase, keď tisíce cestujúcich v rannej dopravnej špičke cestujú za svojimi povinnosťami, radšej ani nepomyslieť. Je to každá nočná mora službukonajúceho železničiara...
Rozmýšľal som už dlhší čas, akým spôsobom by som mohol prispieť ku kvalitnému obohateniu našej železničnej stránky, pretože do fotogalérií rád prenechám priestor našim prispievateľom a fotografom, sám totiž dosť často zverejňujem svoje fotografie v aktualitách alebo fotkách dňa.