Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

Určite mi dáte za pravdu, že všetci sme už neúprosne čakali, kedy príde to správne orechové i jarné… Áno, SLNKO. Apríl sa nám opäť ukázal ako majster svojho remesla.

Veľkonočná nedeľa a pondelok sa niesli v znamení spočiatku premenlivého, neskôr však stáleho slnečného počasia. Tieto krásne nasvietené chvíle sme samozrejme hneď od samotného rána využili na fotenie.

Na Bielu sobotu sme využili pohodlných služieb bratovho gumokolového Superbéčka, ktoré nás dopravilo na rôzne fotograficky zaujímavé miesta.

Keď som sa v stredu ráno zobudil a pozrel sa z okna von a uvidel krásnu modrú oblohu tak som sa rozhodol ísť fotiť. Moja voľba padla na Žilinu a jej okolie. Hneď po príchode ma prekvapila Retro 750.300.

Ako správny chlap, mal by som dodržať slovo. Sľúbil som, že ak sa nájde 200 odvážnych, ktorí si pozrú februvárové utrpenie z koridoru, pripravým podobné aj z mesiaca marec. Počet prezretí ma milo prekvapil, " nie, nenaklikal som si to sám " takže musím poďakovať za prejavenú dôveru.

Tatry sú predsa len Tatry. Takto sme si povedali a po necelých 6 týždňoch sme sa vybrali na niekoľkodňovú železničnú návštevu našich veľhôr. Keďže sa blížil čas Veľkonočných sviatkov, zároveň po bola pre nás aj fotovačka spojená s príjemným relaxom.

V nedeľu pobývajúc vo Vysokých Tatrách som sa rozhodol, že navštívim neďaleký Slovenský raj a po niekoľkých mesiacoch sa opäť odveziem legendárnym rýchlikom Horehronec.

V nedeľu ráno po zapnutí telefónu sa ziavila SMSka, že či idem na Oravu porieť mašinku pod parou.