Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

V nedeľu pobývajúc vo Vysokých Tatrách som sa rozhodol, že navštívim neďaleký Slovenský raj a po niekoľkých mesiacoch sa opäť odveziem legendárnym rýchlikom Horehronec.

Od mojej jesennej návštevy na Horehroní a Spiši sa veľa zmenilo:
Legenda-rýchlik sa stal po dlhom čase opäť vlakom medzinárodným, čím sa zmenilo jeho pôvodné číslo z R 811 na R 371
a východiskovou stanicou už nie je Bratislava Hlavná stanica ale moravská Břeclav,
v čele vlaku utíchol zvuk čédáďáckého dvanásťvalca štvorkového okuliarnika,
a nahradili ho modernizované a rekonštruované okuliarniky radu 757 s motorom Caterpillar,
a napokon súprava je celá v réžii dopravcu ZSSK, samozrejme v korporátnom nátere...
a to najhlavnejšie: Horehroním a Hnileckou dolinou tento vlak už ísť neuvidíte po 365 dní v roku ....

„Toľko zmien, za tak krátky čas“- povzdychol som si.

Vďaka bratovmu superbéčkovému gumokolesu som sa pohodne dopravil na zastávku nikoho – Dedinky. / skôr by sa hodil názov Diera na konci sveta /

Zastávka pôsobí opusteným dojmom : na peróne nie je žiadna lavička, aby si cestujúci mohol sadnúť, tie sú však v uzavretom vestibule a staničnej budove, odkiaľ sa na vás drzo usmievajú. Odpadkový kôš som tiež nenašiel na peróne, len zo snehového záveja trčala nejaká jemu podobná atrapa...

Čakanie na vlak som si teda spríjemnil lúskaním tekvicových semienok, ktorých šupky nechtiac zákonite končili odhodené v koľaji.

Ešte, že na budove zastávky je vylepený cestovný poriadok, ktorý bol jediným pozitívom z pobytu na Dedinkách.

Z priehrady stúpala hmla a okolité stromy boli polepené bielou inovaťou ... skutočne ideálne podmienky na fotenie, keď som si pomyslel, že pred dvoma hodinami som opustil slnkom zaliate Vysoké Tatry.

Z týchto myšlienok ma vytrhla v diaľke znejúca húkačka mašiny, tak sa rýchlo nachystať , zohriať skrehnuté ruky a ide sa fotiť:

R 371 Horehoronec v čele s 757.003 sa blíži k zastávke Dedinky

... kde o pár metrov neskôr vchádza na nástupište

Horehronec počas pobytu na Dedinkách

po zastavení v Nálepkove

počas pobytu u hnilého mnícha / Mníšek nad Hnilcom /

Margecany: v diaľke koncovky odchádzajúceho Horehronca do Košíc, a posunujúca trojka 757.003

margeciansky okuliarnikový bočný bezokienkový pohľad na trojku

trojka v zajatí dvoch bagiet

iný margeciansky pohľad na trojku a asistujúcu bagetu

vľavo margecianska bagetéria do Rudého Kámena / Červenej Skaly /, a odpočívajúca trojka

Margecany: vchádzajúci rýchlik R 610 Považan a cargo ornicové eso 363.095 za asistencie odpočívajúcej trojky

V Horehronci sa cestovalo príjemne, hodinka jazdy týmto vlakom , svižnosť rozjazdu a dobrý výkon novej trojky, ako aj ohľaduplnosť rušňovodiča mi dovolili v staniciach urobiť zopár záberov. Pohľady z okna mi ukazovali jelenie stáda na svahoch, zimou odpočívajúcu prírodu, avšak smerom na východ ubúdajúci sneh, či našich rómskych spoluobčanov, ktorí ťahali drevo z hory....

Horehronec po tomto zážitku vnímam ako symbol pokroku, ktorý vkročil do tohto bohomzabudnutého, avšak veľmi pekného kúta Slovenska...

S Horehroncom sa sem chodia muchy otáčať, aby sa vrátili späť, do unáhlenej a vystresovanej civilizácie, pretože len tento vlak tu narúša božský pokoj., ktorý vládne v týchto dolinách ...

Text a foto : Andy

/ poprosím ospravedlňte zníženú kvalitu záberov, spôsobenú vnútorným znečistením šošovky fotoaparátu/