Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

V časoch keď pýchou slovenského štátneho "osobného" železničného dopravcu je ľudí z vlakov vyháňajúca "(anti-)koncepcia" radu 813/913 uvádza jeho "nákladný" náprotivok Železničná spoločnosť Cargo (ak som neuviedol presný názov firmy, ospravedlňujem sa, netuším ako sa tento mesiac volajú a akú majú tento mesiac skratku) do života a prevádzky ďalší rad rekonštruovaného rušňa (tu by som rád zdôraznil slovo "rušeň"). Tentokrát siahli po obľúbených "okuliarnikoch" T 478.3 / 753 (resp. T 478.0 / 750). Výsledkom je prvý prototyp nového radu 756, ktorý po úspešných skúškach dňa 22. januára 2009 prešiel do stavu SRT Zvolen.

Na rozdiel od predchádzajúcich rekonštrukcií okrem rámu a pojazdu (vrátane trakčných motorov) zostala pôvodná i celá skriňa rušňa (ak zanedbáme niekoľko kozmetických úprav v zmene umiestnenia žalúzií a niekoľko nových otvorov na bočniaciach). Všetko ostatné je nové - motoragregát, elektronický regulačný systém lokomotívy, kompresor, brzdiče, riadiaci pult, ......("f" ako fšetko)

Popri obrázkoch z jazdy prvého pravidelného nákladného vlaku ťahaného rušňom 756.001 - teda Pn 63512 zo Zvolena nákladnej stanice do Vrútok dňa 24.1.2009 vám prinášame niekoľko postrehov, porovnaní, čisto subjektívnych názorov, .... o tejto novej "mašine".

756.001 nastupuje na svoj prvý nákladný vlak spoločne s 736.021, Zvolen nákladná stanica, 24. január 2009

Zdvihový objem motora Caterpillar 3512B 52 dm³, zdvihový objem pôvodného motora K12 V230 DR 130 dm³.

Výkon motora Caterpillar 3512B = 1450 kW, výkon pôvodného motora K12 V230 DR = 1360 kW.

Prenos výkonu od spaľovacieho motora na štyri hnacie dvojkolesia je elektrický --> striedavo-jednosmerný. Spaľovací motor poháňa trakčný alternátor, striedavý elektrický prúd je usmerňovaný trojfázovým mostíkovým usmerňovačom, jednosmerný elektrický prúd napája štyri jednosmerné trakčné motory. Výkon spaľovacieho motora, budenie trakčného alternátora a celé ovládanie rušňa riadi elektronický regulačný systém NES (samozrejme podľa zadanej požadovanej hodnoty trakčného výkonu).

Rušeň disponuje elektrodynamickou brzdou (EDB). EDB pracuje v dvoch režimoch. Prvý je spádový režim slúžiaci na udržovanie rýchlosti (výkon EDB v tomto režime cca 1000 kW). Druhý je zastavovací režim s výkonom cca 1700 kW (prevyšujúcim celkový výkon lokomotívy). Použitie tohto režimu je časovo obmedzené na cca 5 minút.

Priberanie záťaže v Banskej Bystrici.

Zaujímavosťou je použitie nového typu kompresora. Lamelový kompresor f. Mattei je poháňaný hydrostatickým pohonom. Ventilátor chladenia kompresoru je takisto poháňaný hydrostatom.

Sekundárne vypruženie : pôvodné závesky nahradené osvedčenými gumokovovými stĺpikmi.

...rýchly ako blesk...

Citeľnou slabinou (a sme pri tých subjektívnych názoroch) je kabína rušňovodiča. Pri veľkosti voľného priestoru v strojovni (miesto pre stôl a štyri stoličky na partičku sedmy zkríža by sa medzi motoragregátom a vzduchovým panelom našlo) je škoda že veľkosť kabín zostala nezmenená.

Deformačné zóny rovné 15 cm hrubému sklolaminátu na úrovni roku 1973......... ?

Hluk z (naozaj hlučných hydrostatických pohonov = pohon kompresora, ventilátora kompresora, ventilátorov chladičov spaľovacieho motora) neobťažuje obsluhu rušňa cez nové medzisteny, ale prenikajúc cez pôvodné bočné okná kabíny.

756.001 na osobnom vlaku neuvidíte. Aspoň nie cez zimné obdobie. Nemá (z logických dôvodov) vykurovací alternátor.

Každopádne aj keby sme našli stovku nedostatkov faktom zostáva že máme na Slovenskú NOVÚ mašinu. Pôvodný pojazd limituje síce zvýšenie konštrukčnej rýchlosti tohto hnacieho vozidla, no vzhľadom na jeho plánované využitie (čo sa typu záťaže i ramien nasadenie týka) nemožno toto považovať za hendikep. Poprajme teda novému rušňu čo najmenej detských chorôb a veľa kilometrov bez poruchy !

...

Na záver dáme pár pohľadov na 756.001 ešte keď bola novozámockou "Vierkou" 750.219 :



...


...

Vierka 750.219 v depe Leopoldov 19.7.1996 podovezení R 722 "Vtáčnik" z Prievidze

text : pilkus , foto : pilkus, Palo, Jano

železnica.railnet 2009