Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

Písal sa rok 1988. Rok, v ktorom sa v depe Bratislava hlavné začala nová prevádzková éra elektrických dvojsystémových rušňov 363 na „Považskej železnici“, rok, v ktorom oslavovali „laminátky“ 20 rokov svojej prevádzky. Z pohľadu nových hnacích vozidiel sa blížila ešte jedna významná udalosť a to dodávka nových striedavých rušňov, označených 263. Je to tak, človek si ani neuvedomuje, že „princezné“ z Bratislavy majú už celých 20 rokov prevádzky za sebou !

Keď v roku 1984 opustili brány výrobného závodu v Plzeňskej ŠKODE dva prototypové rušne ešte označenia S 499.2001 a 2002, každý netrpezlivo čakal, čo samotné elegantné stroje ukážu a kedy bude zahájená ich sériová výroba. Keď prvý prototyp S 499.2001 bol po strojárenskom veľtrhu v Brne (september 1984) skúšobne nasadený na vozbu rýchlikov po trati Havl.Brod – Bratislava a späť, trvalo vzbudzoval záujem rušňovodičov bratislavského depa, ktorí si nenechali utiecť možnosť sa na neho bližšie pozrieť, nakoľko býval medzi výkonmi odstavený na šiestom nástupišti bratislavskej hlavnej stanice, kde ho bolo už z ďaleka vidieť zo všetkých strán. Do Bratislavy jazdil v turnuse R 571 / Ex 372“Balt Orient“/ R 370 „Pannonia“ / R 371“Pannonia“ a to vždy na príprahu niektorej z bratislavských „goríl“ ES 499.0. Pri popisovanej vozbe sa neraz stávalo, že rušňovodič z bratislavského rušňa prešiel na prípražnú S 499.2001 a ako sa ľudovo hovorí, skúsil si trochu novú mašinku, čo dokáže pri jazde cez Českomoravskú Vysočinu. Takto hlavne od nich prenikali prvé nové informácie a skúsenosti, ktoré boli prezentované len v kladnom slova zmysle.

Vráťme sa však do roku 1988. Samotná výroba overovacej série označenej 70 E 1 mala byť podľa pôvodných predpokladov uskutočnená už v priebehu roku 1986 a mala obsahovať celkom 20 rušňov. Uvedená skutočnosť nebola realizovaná a dodávka overovacej série, v zníženom počte na 10 rušňov, bola vykonaná až v roku 1988. V dňoch 29.-30.júla 1988 bolo do evidenčného stavu depa Bratislava hlavné vzatých všetkých desať „princezien“, ktoré mali označenie 263.003 až 263.012. V noci z 2. na 3.júla 1988 prišiel na „bratislavské východné“ vlak násled 2549 (viezla ho laminátka S 499.0145), ktorý priviezol prvé rušne 263.003 až 005, o dva dni neskôr priviezla laminátka S 499.0005 konvoj označený ako Pn 44119, ktorý pozostával z farbou voňajúcich 263.006 až 011. Posledný vyrobený stroj 263.012 prišiel do Bratislavy prakticky až o mesiac.

Popisované stroje nesú výrobné čísla 8399 až 8408 a po „oživení“ v priestoroch rušňového depa Bratislava východ 2 boli podstúpené technicko-bezpečnostnej skúške, vykonanej na trati Bratislava – Piešťany, pričom jedine 263.004 ju vykonala len po Leopoldov. Väčšina rušňov nastupovala krátko po TBS, alebo v nasledujúci deň na svoj prvý vlak a rýchlo si získali veľký rešpekt a obľubu. Možno bez nadsadenia povedať, že sa nedali z hľadiska spoľahlivosti ani trochu zrovnávať so „sestrami“ 363.

Nové červeno-žlté krásavice boli rýchlo zaradené do turnusu, čo sa kladne odzrkadlilo na ich údržbe. Rušňové čaty sa s nimi, možno povedať až moc „mazlili“, jednoducho povedané, veľmi si ich vážili a dávali im to svojim prístupom veľmi poznať. Už z diaľky boli turnusové rušne jednoducho identifikovateľné, farebné spestrenie pluhov, okenných rámov a iných častí rušňov prezradili skrytú identitu jednotlivého rušňa skôr, ako sám k Vám prišiel...

Rušeň 263.003 bol ako jediný nasadený na „štúrovské“ vozebné rameno a bol známy nezabudnuteľnými červeno-žltými šachovniovými pluhmi. „štvorka a päťka“ boli v opatere vtedajšieho mládežníckeho kolektívu SZM. Od seba sa odlišovali vzorom bielych pruhov na pluhoch, 263.004 ich mala zvislé, 263.005 zasa šikmé...

Ďaľšie rušne 263.006 až 009 boli zaradené na vozbu osobných vlakov Bratislava -. Trenčianska Teplá a Leopoldov - Galanta . Aj v tejto skupine bola každá princezná iná, šesťka a sedmička sa odlišovali vzorom pluhov, osmička mala žlté okenné rámy a deviatka ostala tak, ako prišla zo Škody, ale perfektne čistá... Letmo ostali 263.010 až 012, ktoré jazdili na „prieťahoch“ po bratislavských spojkách a na R 880/881 „Vtáčnik“, rýchliku „Rujana“ do Kutnej Hory, R 1175 v úseku Kutná Hora – Palárikovo, rýchliku „Tribeč“ do Leopoldova atď, ale aj tieto rušne boli dobre udržované.

Zlom v prevádzke nastal v GVD 1989/1990, kedy boli všetky stroje nasadené na pokrytie osobnej vozby trate Bratislava – (Šurany) – Štúrovo a Bratislava – Brno, kde ste ich mohli zastihnúť napríklad na čele známych rýchlikov Horehronec, Podlužan, Poľana... Na leopoldovskom ramene ostali už len na vozbe párov rýchliku Devín a Tekov.

Prevádzka „princezien“ bola naozaj pestrá, rozsahom by už nemusela každého zaujímať. Za zmienku stojí ešte údaj o 263.008, ktorá bola v roku 1991 zaradená už letmo. Dňa 30.mája 1991 bol vyčistený a zaradený do trvalého turnusu na vozbu osobných vlakov a R 233/232 „Varsovia“ po vozebnom ramene Bratislava – Rajka MÁV, kde bol držaný opäť v dobrej údržbe. Z prevádzkovej histórie uvádzame ešte údaj z GVD 1997/98, kedy boli vo svojej histórií po prvý krát nasadené na vozbu vlakov kategórie InterCity, išlo o vtedajší IC 530/531 „Hron“.

Princezné sa natrvalo zapísali aj do histórie elektrifikácie železníc na Slovensku, keď boli využité na odvoz prvých elektrických vlakov. Išlo o jazdy na úsekoch postupne elektrifikovanej trate do Zvolena, keď bola v prvom prípade využitá 263.012 dňa 27.5.1994 na odvoz prvého elektrického vlaku na traťovom úseku Žiar nad Hronom – Hronská Dúbrava, o rok neskôr zasa 263.011 viezla 29.8.1995 prvý slávnostný elektrický vlak z Hronskej Dúbravy do Zvolena, kde bola vykonaná súbežná jazda so zvláštnym vlakom vezeným Bratislavským albatrosom 498.104.

Ani nami popisovaným rušňom sa nevyhli mimoriadnosti v podobe násilných poškodení, ktoré rozsahom neboli tak veľké, aby sa ich nepodarilo opraviť. Pre zaujímavosť uvádzame najväčšie poškodenie, ktoré postihlo 263.011, ktorá 25.2.1995 viezla R 811“Horehronec“, s ktorým sa na železničnom priecestí medzi Palárikovom a Šuranmi stretla s nákladným autom s návesom. Opravu vykonali ŽOS Vrútky, odkiaľ sa vrátila spoločne s 263.006 už v novom červeno-bielom nátere ŽSR. Je paradoxné, že „šesťka“ je aj súčasne prvou 263, na ktorú bol dosadený nový unifikovaný „blonski“ náter, ktorý sa podobne, ako na ďaľšiu časť rušňového parku ZSSK absolútne nehodí...

To sme sa už dostali do roku 2008, v ktorom je na niektoré rušne žiaľ neradostný pohľad a svojim výzorom vyzerajú viac ako dvadsať ročné. Z niekdajších krásavíc sa stali smutné „šeredky“, nad ktorými trpko zaplače nejeden fanúšik železníc.

Čo teda dodať na záver ? Snáď len skromné želanie „Všetko najlepšie“ a dúfanie, že „princezné“ sa stanú opäť krásnymi „princeznami“...