Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

Tohtoročnú letnú dovolenku som sa rozhodol stráviť na malebnom pobreží južného Jadranu. Letovisko Sutomore, vzdialené 5 kilometrov od známeho mesta Bar mi prinieslo ten zaslúžený relax

Týždeň strávený na pobreží Jadranského mora, kde sa striedali všetky druhy pláží a s miestnymi sa dalo dohovoriť bol krásny. Fotiek som však bohužiaľ veľa neurobil, pretože fotoaparát som mal funkčný iba prvé tri dni pobytu.

Na moje narodeniny
Svoje už v poradí 36. narodeniny som si spestril poldenným železničným výletom do neďalekého Baru. Aj keď dostupnosť autobusom, alebo cestnou dopravou bola od hotela priamo, pretože pred ním bola autobusová zastávka, rozhodol som sa ísť predsa len vlakom.
Odšliapal som teda na „železničku stanicu“ Sutomore tri kilometre a tu sa začalo moje čiernohorské železničné cestovanie:

osobný vlak z Podgorice do Baru oblúkom vchádza do stanice Sutomore

bližší pohľad na túto elektrickú jednotku sovietskej výroby

Všetky osobné vlaky, ktoré som v Čiernej Hore videl boli tvorené týmito elektrickými jednotkami sovietskeho pôvodu. Diaľková rýchliková doprava bola zase v réžii klasických pestrofarebných súprav, ktoré mi pripomínali náš známy EC vlak Avala a všetky boli vezené šesťnápravovými Aseami radu 461 Srbských železníc.
Nákladná doprava bola veľmi slabá, za celý týždeň som videl len jediný nákladný vlak, kontejnery, ktoré viezla práve 6-osá Asea a dva vracajúce sa rušňovlaky.
Dobrou správou ale je, že v prístave Bar má onedlho začal nakládka automobilov značky Fiat, ktoré sa vyrábajú v Srbsku a po železnici sa budú ďalej dopravovať do prístavu Bar na prepravu loďami.

rýchlik relácie Bar – Beograd zastavuje na perónoch stanice Sutomore, v čele je Asea radu 461-153

Prístup cestujúcich a železničiarov, z toho ako som si všimol, je veľmi ležérny.
Nikto sa nikam neponáhľa, každý všetko berie s rezervou, prekvapilo ma, že dva vlaky sa v stanici plnej cestujúcich križovali bez zastavenia čelami k sebe, jednoducho sa zastavilo medzi davom ľudí a davaj ho nastupovať. Nástupištia v staniciach nemajú úrovňové prechody, len na „mieste prechádzania“ na ďalší perón je v koľaji položený podval.
Nuž, iný kraj iný mrav ....

pre zaujímavosť som odfotil vnútro robustne sa tváriacej sovietskej „žabotlamy“.

Sedačky sú mäkké, plyšové, zaujímavosťou sú okná, ktorá sa dajú otvoriť iba v ich hornej štvrtine, a to posunutím zaisťovacích západiek po bokoch okien a následne ich vysunutím – smerom nahor.
Ľutujem však, že až pri vystupovaní z tohto sovietskeho korába som si neodfotil vlakový záchod. Slovo WC = water closed nie je na mieste, pretože v Crnej Gore sa vo vlakoch prímestskej dopravy používajú záchody šliapacie = turecké. V priestore záchoda, na podlahe vozňa je časť, kde je pozinkovaný plech s dvoma „priehlbinami“ na chodidlá a uprostred diera rovno von do koľajiska.....

výrobná tabuľka čiernohorského pantografu hovorí jasnou rečou: SDELANO V SSSR, RIŽSKIJ VAGONZAVOD, 1981 G.

ŽELJEZNIČKA INFRASTRUKTURA CRNE GORE AD PODGORICA – tento nápis bol na každej staničnej budove, na portáli tunela. Tu som si dovolil zapózovať s nápisom BAR

Posprejovaný panťák po príchode do Baru

Ako som po zastavení vlaku v konečnej stanici Bar zistil, aj tu sa na nič nehrajú: pantograf v stanici zastavil jednoducho svojou polovicou poza nástupištia, ja som mal to „šťastie“, že som po otvorení masívnych dverí vystupoval... priamo do výhybky.

v stanici Bar postávala aj táto záloha, mašinka, ktorá má „oči“

bočný pohľad na túto postávajúcu zálohu

výrobný štítok z tohto rušňa napovedá, že je pôvodom španielskej výroby na základe americkej licencie General Motors

Vedľa staničnej budovy bol tento krásny železničný pomník

Výrobný štítok parnej mašinky

SUTORMAN – meno parnej mašinky

Pohľad na túto parnú krásku spredu

Po dofotení stanice a jej okolia som doliezol do jej vestibulu a čakárne, kde ma čakal ODLAZAK a DOLAZAK, teda po našom odchod a príchod vlakov.

cestovný poriadok stanice Bar: teda po našom ako vlaky doliezajú a odliezajú ...

pohľad na čakáreň pre cestujúcich s pokladňami

nesmie chýbať pohľad na konkurenciu: teda AUTOBUSKA STANICA v Bare

Železničná stanica v Bare je umiestnená na okraji mesta, s autobusovou stanicou je to už troška lepšie, ale aj tak mám pocit, že v Crnej Gore sa na vlaky a železničnú dopravu trocha pozabudlo.

Narodeninový „darček“
Ak si niekto všimol, že táto reportáž má akosi menej fotiek, je to správny postreh, pretože obvykle píšem články s väčším počtom fotografií. Tento krát, však práve v tento deň, keď som pofotil plánovaný železničný „úvod“ v Čiernej Hore, poobede keď som ležal na pláži a užíval si mora, náhla prílivová vlna zaliala celú pláž. Okrem iných škôd si to odniesol aj môj fotoaparát, ktorý sa nútene vykúpal v slanej morskej vode a už to viac nerozdýchal. Takže veľké železničné fotografické plány počas dovolenky okamžite padli.

Som teda rád, že aspoň týmto skromným fotočlánkom som sa na nejaký čas fotoodmlky mohol s Vami podeliť.

Text a foto: Andy