V predchádzajúcej časti rozobrali v súvislosti prípady kedy si pracovníci svoje povinnosti neplnili, alebo ich plnili ľahkomyselne, hazardérsky. O to radostnejšia je však skutočnosť že v našej prevádzke pracujú ľudia ktorí sú naplnení zmyslom pre zodpovednosť. Pracovníci ktorí iniaciatívne zabránili nehodám, alebo ak k nim už došlo , ich závažnejším následkom. Mnohí z nás snáď povedia, že to bola ich povinnosť, ktorú im ukladajú naše predpisy. Bez ohľadu na toto hľadisko, ktoré je z časti pravdivé, si musíme úprimne povedať že je predsa len rozdiel medzi sucho nariadenou povinnosťou a činom, ktorý odvráti nešťastie alebo trebárs i malú závadu ktorá by spôsobila problémy.
Na ukážku uvedieme prípady kedy sa príkladným spôsobom prejavila zodpovednosť , ostražitosť a iniciatíva našich pracovníkov.
Pražský železničný uzol láka snáď každého fotografa železníc. Viac ako 40 staníc, zastávok a k nim priľahlých traťových úsekov na území metropoly Českej republiky ponúka nespočetné množstvo zaujímavých miest na fotografovanie železničnej prevádzky.
Pomaranč, cé-nula, osmička, deviatka...Slová, ktoré v sebe ukrývajú, hlavne pre nás starších, veľa. Slová, ktoré v sebe nesú nezabudnuteľné a neopakovateľné spomienky a zážitky. Slová, pri ktorých prechádza mráz po tele a ktoré ukazujú, ako ten čas nezastaviteľne letí...
Jedenásty deň nového roku sa po dlhom času niesol v znamení cestovania. Mal som totižto skočiť do Budapešti na 5 minút si niečo vybaviť. Keď som to spomenul Andymu, navrhol mi, že pôjde so mnou a spravíme si fotovýlet. Nemohol som povedať nie, tak som si pribalil do ruksaku aj môj foťák. Hlavne sme sa motali okolo Keleti pályaudvaru, keďže tu je najpestrejšia škála vozňov a rušňov.
Pri každom fotografovaní bratislavských goríl v Bratislave si nikdy nemôžem odpustiť malú spomienku na časy, keď tieto elegantné stroje jazdili pod skúsenými rukami Bratislavských rušňových čiat cez Vysočinu do Prahy. Bola to vozba naozaj zaujímavá, na ktorú sa nikdy nezabudne. Ako si na časy, keď unavené, ale spokojné rušňové čaty vystupovali z turnusových goríl 350.001 až 008 a 011,012 zaradených v pražskom turnuse, spomínam? Možno aj takto...
3. část: Hodonín – Holíč nad Moravou
Kde bolo, tam bolo, za siedmimi prechodnými obmedzeniami traťovej rýchlosti, za siedmimi listami grafikonu vlakovej dopravy žil raz jeden statočný vláčik, Strečnom nazývaný. Nemilosrdný a krutý vládca jeho ríše - všemocný Grafikon vlakovej dopravy (ďalej GVD) - ho každé ráno stavia pred ťažkú - preťažkú úlohu : prísť do svojej cieľovej stanice Žilina načas ! Vláčik ťahajú hrdé a mocné "štvorky" SPD (Slovenskej plavby dunajskej ?) Zvolen zo slávnej košickej rýchlikovej skupiny. Krutý GVD však stanovil nášmu vláčiku jazdné doby ako keby bol Herkulom ťahaný. Ale nie, náš vláčik sa len tak ľahko nevzdáva. Medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami prekonáva hradbu Veľkej Fatry po známej "harmaneckej" trati, ani závratné číslo 67 ho nemôže vyľakať. 
Třinecké železárny, a.s. boli založené v roku 1839 a patria k hutníckym podnikom s najdlhšou tradíciou v Českej republike. Od roku 1996 je majoritným vlastníkom firmy spoločnosť Moravia steel a.s. V tomto obrovskom hutnom kolose s ročnou produkciou vyše dva a pol milióna ton ocele má nenahraditeľnú úlohu železničná doprava na rozsiahlej podnikovej vlečke.
Poučení z prednášok, ktoré sme absolvovali v zimnom období na Strojníckej fakulte, vydali sme sa na cesty po Československu a čerstvými papiermi, že sme poverení Strediskom technického rozvoja ČSD vyhľadávaním a dokumentovaním exponátov do budúceho železničného múzea. Už sme vedeli základné veci ako napríklad: ak má nárazník na uchytení štyri pätky je z Rakúsko-uhorska, ak dve, je z prvej republiky, ak je rúrový je z vojny či povojnového obdobia.
... aneb, můj pohled na rok 2008.
