
Pred pár týdňami prebehla médiami správa o drabe majetku riaditeža čH, ktorá spustila lavínu emócií na jeho hlavu, ale i na klub KOTP, ktorý vec medializoval. Vlna obviňovania a útokov mladých chlapcov, ktorí sú ochotní za pár hodín slávy v podobe vežkého ruňovodiča na čH urobi i napísa čokožvek, prerástla v invektívy a zahmlievanie podstaty. O čo vlastne v tejto kauze ide a na čo chcel klub poukáza akosi uniklo. Ale máme tvrdenia jednej i druhej strany, tak poďme porovnáva a pekne od začiatku.
Najprv niečo z histórie. Začiatkom osemdesiatych rokov sa začalo čoraz hlasnejie hovori o zruení poslednej lesnej eleznice na Slovensku. Dozvedeli sa o tom aj v Urbione Banská Bystrica, pri spracovávaní urbanistickej túdie povodia Čierneho Hrona dvaja mladí zväzáci, Ing. arch.Vlado Pako a Klára Kubičková. Táto skutočnos im nebola žahostajná a tak sa začal boj o záchranu krážovnej lesných elezníc. V tých časoch sa takáto vec dala robi iba pod hlavičkou socialistickej organizácie a tak zväzáci zaloili zväzácke hnutie Strom ivota, ktoré slúilo najmä na záchranu a obnovu technických pamiatok na Slovensku. Pod jeho hlavičkou sa mohli robi verejné zbierky i vyjednáva s organizáciami, ktoré narábali s historickým majetkom. Kadá takáto organizácia (rozumej dnes firma či podnik), mala samozrejme vlastnú organizáciu SZM (zväzákov), ktorí vdy vyli v ústrety. Najmä ak bolo treba robi niečo iné, ako sa komunisti rozhodli. Bola to forma určitého odboja, ktorý fungoval vade. Zväzáci museli plni i záväzky, ktoré si dali, a tak sa zbieral kovový rot, peniaze z brigád a posielali sa na účet Stromu ivota, ktorý vykupoval z Kovorotu či z firiem cenné mainky a vagóniky, ktoré tam zasa zväzáci pre Balog odkladali, a tým zachraňovali pred hladnými pecami. Väčinou to fungovalo tak, e za poukáku tony odovzdaného eleza a fžaku borovičky dostali dve tony vagónikov či kožajníc. Nikdy nikomu nič nechýbalo a vetci boli spokojní.

Vďaka tomu, e medzitým pán výpravca z Čiernohronskej lesnej eleznice Klement Auxt spracoval návrh na zápis jestvujúcich vozidiel, trate a zariadení za Národnú kultúrnu a technickú pamiatku, nemohli lesy pokračova v likvidácii zapísaných vecí, ale zbytok vozili húfne do Kovorotu i za cenu odvolania žudí pracujúcich v hore a nesplnenia plánu aby. A tak sa v noci zakopávali kožajnice a výhybky, vagóny sa tósovali v kovorote pri plote.

"eleznáky" pripravené na odvoz do rotu ete poslúili na zvoz kožajníc z Kamenistej doliny. Torzo mosta ete stojí vďaka zápisu do tátneho Zoznamu kultúrnych pamiatok.

Čierny Balog, stacionárna expozícia. Pilinový vozeň nezachránil pred autogénom pred rokom ani zápis medzi pamiatky.
Zo zapísaných vecí vytvorili stacionárnu pamiatku, na ktorej bol prísny zákaz jazdenia. Jazdi sa mohlo jedinou červenou "gébuskou", keď sa ilo na tra robi údrbu na riaditežov súhlas. Zhromaďova zachránené veci na takomto mieste bolo nemoné a tak stromáci získali pozemok s výhybňou pri bráne do píly tiavnička. Tento pozemok oplotili a sem začali zváa vetky cennosti a poklady ete zachované zo zruených úzkych elezníc na Slovensku. Okamite sa začal na tiavničke budova skanzen úzkych elezníc z rôznych rozchodov a odvetví. Tehelne, repné dráhy ale i ostatných úzkych z ktorých sa čo-to dalo po dolinách ponachádza a pod. V skanzene stromáci postavili depo pre dva rozchody a to 600mm a 760mm, aby boli poklady v suchu a nechátrali, pokiaž na ne príde čas. Vzniklo i pár projektov na vyuitie iných rozchodov, ale keďe väčina úzkych vozidiel je stavaná univerzálne, nebýva problém s ich prerozchodovaním. Typickým príkladom je aj Smoschewer typ RIIIc ktorý mal 600mm rozchod.Nahliadnime teda do tých čias, ako to tam vyzeralo:

Rok 1986. Stavba depozitáru tiavnička je v plnom prúde. Vpravo v pozadí Korytnická nemka privezená zo eliezoviec, v popredí Joy a vžavo Smoschewer, ete na rozchod 600mm.

OTTO z Remetských Hámrov.

Smoschewer na 600mm rozchode.

Normálnerozchodný Kraus, známy dlhé roky z Chvatimechu.

Joy detail. Rueň je klasické RIIIc vyrobené v Budapeti, ale s vežmi ojedinelým uhlovým rozvodom Joy.

V popredí pôvodom osobný voz z Korytnice, za ním Korytnický tvorokeňák.
Na stavbu hajcu chodili brigádova aj zväzáci z Mostárne Brezno, ktorí urobili vežký kus práce. Nedá sa nespomenú aj príhodu s betónovaním základov, kde peňazí veža nebolo, ale betónu bolo treba... Vybrali sa tri urastenejie brigádničky v plavkách a po skladačke na borovičku odili na skusy do miestnej betonárky. Treba uzna, e pri vetkej počestnosti sa v ten deň chlap s mieačkou u nezastavil. Brigádničky sa vrátili po pol hodinke, e vedúci odkazuje, ak by bolo treba...

tiavnička - základy hajcu u stoja vpravo vozidlá 760mm, huntík vžavo stojí na esstovke.

Január 1987 hajc sa ahá do výky. V popredí Republika RIIIc zo Smoleníc. Jediné zachované vozidlo, ktoré zachránilo to, e ho dali ako hračku na detské ihrisko do kôlky.
Po niekožkých rokoch sa skanzen v tiavničke naplnil, čo vak u nebol a taký problém, lebo od roku 1987 prela správa i majetok Čiernohronskej lesnej eleznice pod Správu účelových zariadení Stredoslovenského krajského výboru SZM ako stredisko Čiernohronská eleznica. (slovo lesná vypadlo, lebo majitež u neboli Lesy) Jej novým riaditežom sa stal zaslúene Ing. arch. Vlado Pako. Súčasne dostala eleznička od vlády aj 17.6 milióna Kčs na generálnu obnovu. Vozidlá, ktoré boli v najzachovalejom stave preli obnovou a postupne sa preváali na Balog. V prvom rade začala rekontrukcia Vydrovského úseku a po ňom nasledovala obnova hlavnej trate do Hronca. Depozitár tiavnička pomaly upadol do zabudnutia, lebo tu boli dôleitejie ciele. Obnova elezničky napredovala, avak zastavila ju a nená revolúcia. Keďe sa nepodarilo preinvestova vetky prostriedky a nová vláda mala iné priority, sa tento proces síce spomalil nie vak zastavil. V roku 1992 nespokojní členovia odborovej organizácie spísali petíciu na odvolanie riaditeža, ktorú odovzdali vtedajiemu správcovi Nadácii detí a mládee. Ten pôvodného riaditeža Ing. arch. Vlada Paka odvolal a vymenoval za riaditeža autora petície a súčasného riaditeža.

Petícia za odvolanie pôvodného riaditeža čH. Týmto dávame do pozornosti dôvody, kvôli ktorým bol odvolaný.
V tomto roku započala slávnostne, po desiatich rokoch obnovená, prevádzka čH s obnovenou Kolbenkou. Prevádzka na elezničke sa rozbehla a súčasne prebiehala obnova nedokončeného úseku do Hronca. eleznička si začala pomaly na seba zarába i vďaka tedrým sponzorom, ktorých vedel motivova ekonomický riaditež elezničky. Vzhžadom na to, e vláda síce sžúbila dotácie mikroregiónu Čierny Hron, (pod ktorý jej majetok previedla Nadácia detí a mládee, ale ich v skutočnosti neposkytla), prestala eleznička plati odvody tátu. Dostala sa tým do problémov, ktoré vyústili do exekúcie. Vďaka včasnému prevodu majetku z mikroregiónu Čierny Hron na novovytvorenú n.o.-čku, cvakli exekútorovi zuby naprázdno. Takmer naprázdno. Odniesol si to hajc aj s pozemkom depozitára tiavnička. To u bola ale tiavnička prázdna. Kto sa začal pýta, kam sa podeli veci, dostal odpoveď: do opravy a kto sa opýtal aj kam, stal sa nepohodlný. A tak začala n.o.-čka hospodári po svojom. Správnu radu menoval riaditež n.o.-čky, ale bez akýchkožvek zasadaní, ba dokonca ani výročnými správami sa nezapodieval. Keď boli problémy s peniazmi, vdy niečo cenné zmizlo do opravy. Zaujímavé, e aj ceny boli viac ako kamarátske. Teda pre niekoho. Niektoré veci ili iba na zápoičku ktorá sa časom zmenila na výmenu, lebo vetci zabudli, e prečo vlastne. Najsvetlejím príkladom je Korytnický trojokeňák. Klama sa nedá donekonečna, a ak tak, len s jednou verziou a nie viacerými, ktoré sa aj samotnému klamárovi časom začnú plies. Tak poďme jedno také klamstvo pomaly rozuzli.

Nu oficiálne vyjadrenie "zástupcu čH" dátum a hodina je jasná z tiráe a dolu je výrez zo zápisnice členskej schôdze klubu
FGV pri čH 2.5.1998 konanej v Čiernom Balogu:
O celých sedem rokov neskôr u bola verzia v takejto podobe:
Čie je zapoičaný bezplatne za údrbu a renováciu - výmenou získali SVP 74 a o spomínanom ploiňáku, za ktorý skutočne vymenil SVP74, u nejak nie je ani reči. Ak to zhrnieme, vozeň je vlastne zapoičaný bezplatne za údrbu a renováciu, vymenený za SVP74. Chápete nie? Ak nie, tak správna rada to pochopila absolútne bez výhrad, pretoe sa voz "hodil do historické soupravy" kde zarábal peniaze, zakiaž riaditež vyplakával v médiách, e eleznička je na tom biedne a bez peňazí. Nakoniec ho vak JHMD vymenili za M21.003 s NP v Nitre - ZAPOIČANÝ HISTORICKÝ MAJETOK INEJ FIRMY! A pán riaditež tvrdí, e : "Ci/účko bylo vyměněno za SVP74 s JHMD, Balog dostal vozidlo, které umoňuje jednoduí údrbu trati, JHMD vůz do jejich historické soupravy. Momentálně mají ji vozů nejspí dostatek a proto jej vyměnili za motorový vůz M21.003" Absolútna pravda, ktorú erú na Markíze.Na Slovensku bol predmetný vozeň absolútne nevhodný a nehodil sa do nijakej súpravy, preto nám nedalo neprehraba sa v archívoch a nepresvedči Vás o tomto tvrdení:
Po zorotovaní sedemdesiatich kusov nákladných vozňov v roku 2005 sa zistilo, e správna rada čH n.o. vôbec nefunguje a "predseda" správnej rady verejne priznal, e prvé zasadnutie správnej rady v histórii n.o.-čky bude a v novembri 2005 a teda a po PIATICH! rokoch, kde samozrejme so vetkým súhlasili a donútili riaditeža napísa, kde vlastne a čo vyviezol. Ten materiál je tu v plnom znení:


Ak si teda porovnáme dátum, kedy bol tento materiál vydaný a to 2.11.2005, potom je absolútne "dôveryhodné" tvrdenie zástupcu čH vo fóre:
Ďalej začínajú účelovo tvrdi, e majetok, ktorý je preč, nepatril ku ČHLD - pôvodnej čH a teda je zbytočný, nadbytočný a treba ho preda alebo najradej "Dlhodobo zapoiča bezplatne za údrbu a opravu." Potom pôjdeme na miestny úrad iada dotácie na krachujúcu neefektívnu eleznicu, ktorej u nikto nechce pomôc.
O tom o aký majetok vlastne ide, vie u dnes iba pramálo žudí a tak nám vlastná história a pamiatky miznú spred nosa.
Dovolíme si teda pár poznámok ku vyjadreniu riaditeža k odpredajom uvedeným vyie:
Minimálne dobrá cena. Kožko žudí by ju kúpilo? A super dôvod na odpredaj.. Pravdou je, e mala by opravená a prevádzkovaná v Solvayových lomoch v Čechách. Parný rueň Smoshewer mal rovnaký rozchod - 600mm a s jeho prerozchodovaním na 760mm nevznikli iadne problémy a náklady sú minimálne. Tvrdenia typu: " Republika je estistovka, ta opravdu s Balogem nemá moc společného" sú scestné a účelové. S Balogom má spoločného a veža! Bola súčasou depozitu úzkorozchodných elezníc čH na tiavničke, čie bola súčasou slovenského kultúrneho dedičstva vybudovaného z verejných zbierok žudí, ktorí chceli a pomáhali elezničke! Rozhodne bola v pláne jej prevádzka na Balogu. To, e sa jej majitež zbavil, svedčí o jeho vzahu k slovenským pamiatkam.
RIIIc Republika zo Smoleníc v depozitári tiavnička.

Toto hádam ani nepotrebuje komentár. Zapoičiané vozne zadarmo, bez akéhokožvek záujmu o svoj majetok. Treba medializova, e eleznička je bez peňazí...

A tak úplne zadarmo to nebude. Dotyčný pán si to odpracováva takýmto spôsobom. Treba uzna, e slovensky mu to ide celkom slune, a by človek uveril....
Tomuto sa hovorí bomba keft. Cca 8 ton eleza a z toho tak dve tony medi v kotli za 1500kč je skutočne "dobrá cena" Jediná pamiatka, ktorá sa zachovala zo zaniknutej lesnej eleznice v Remetských Hámroch bola pouitá ako zdroj náhradných dielov v Českej republike. Slovensko prilo o ďaliu kultúrnu pamiatku.

To je on - Krauska OTTO. Dnes sa opravujú ďaleko väčie vraky. Jej výkon by plne postačoval pre prevádzku na čH.
Tak táto bola prvá a dovolíme si citova oficiálne stránky JHMD, ktoré píu: "Novodobý comeback zaznamenala i lokomotiva U 37.002, která po létech strávených na Slovensku v Podbrezové byla v roce 1999 odkoupena od českého majitele některými členy Klubu přátel jindřichohradeckých úzkokolejek."
Podža českého obchodného registra bol pán riaditež podielnikom v Jindřichohradecké úzkokolejky s.r.o. Podža vetkého sa musel sta zázrak! Ak porovnáme prvý riadok s posledným, tak nikoho nenapadne nič rozumnejie. Otázka znie: KTO VYPRACOVAL ZNALECKÝ POSUDOK A POVOLIL VÝVOZ?

Medzi ďalie záhady patrí odpredanie bezplatne za údrbu a renováciu tohto historického skvostu. Pravidelne prevádzkovaný vozeň vo výbornom technickom stave s nevyčíslitežnou historickou hodnotou vymenený za dva rozbité Balm-y.

Tatra č 14.
Táto mainka sa dostala do depozitáru tiavnička po zruení skanzenu lokomotívv Českej Trebovej, kde jej hrozila likvidácia. Pri tomto určite "výhodnom" obchode je zaujímavá jej cesta z Brezna ďalej, pretoe bola vymenená za dieselový rueň takisto z depozitáru tiavnička. Kto nakoniec profitoval z predaja a za kožko????? To správnu radu ani nezaujímalo...
Ďalou nemenej zaujímavou skutočnosou je jej prerozchodovanie z rozchodu 800mm na 600mm, kde treba z dôvodu "zúenia" vyreza z rámu ruňa celých 200 milimetrov! O čom sú potom vyjadrenia typu: " Republika je estistovka, ta opravdu s Balogem nemá moc společného" A čo má spoločného mainka z Kladenských hutí so Solvayovými lomami? Odpoveď je jednoduchá: žudí ochotných získava a stara sa o pamiatky. Na toto, iaž, nemá astie čH.

Obidve Kladenky v depozitári tiavnička. Druhá bola vrátená NTM Praha.


Toto bola klubová mainka(vžavo). Pýcha členov klubu FGV, ktorá ročne najazdila vye sedem tisíc kilometrov s osobnými vláčikmi. Reprezentovala vlečkovú dopravu vermových eleziarní Podbrezová, kde vozila rot ku Siemens-Martenským peciam. Faktom je, e po odpredaji tohto stroja na záver sezóny ahali vlaky osobnej dopravy strojným vyahovačom podvalov, lebo iné vozidlo nebolo k dispozícii.
Predmetný klub skončil neslávne i vďaka direktorovi. Stačí si prečíta komentár k správe o hospodárení klubu v roku 1998. Skúste ho porovna s niektorými bodmi petície v hornej časti článku.

Kto chce, pochopí, kto nie, bude si slepo tvrdi to isté i naďalej.
A dve fotky pre tých, ktorí tvrdia, e len kecáme a nikdy sme pre elezničku nič dobré neurobili:

1985: stavba preloky cez drevosklad v Hronci.

Stavba 600 mm rozchodu v depozitári tiavnička 1986.
Ciežom tohto článku nieje nijakým spôsobom ublíi technickej pamiatke - Čiernohronskej elezničke!Jeho úlohou je upozorni irokú verejnos na nekalé praktiky pri financovaní a hospodárení s jej majetkom. Depozitár na tiavničke je fuč so vetkým, čo sme Vám tu v krátkosti ukázali. iaž, ete stále to nieje vetko, ale nemáme záujem s tým ďalej zaaova verejnos. Sme tu pre to, aby sme upozornili na to, čo sa tu deje a aby si žudia uvedomili e je niekto, kto to vidí a nie je mu žahostajné toto počínanie. Prednedávnom bola na rade tiavnička, dnes je na rade riaditežov majetok a bojíme sa nahlas vyslovi , čo bude ďalej nasledova.
iaž, nebude to také jednoduché, keď si dovolia do verejného fóra drzo napísa takýto príspevok:
Kadý súdny človek by povedal, e zákonné orgány, ako polícia, ÚRD a pod. sú na strane zákona. Vedzte, e v tom kraji to nie je tak!Spracoval:ŠKOTP´2010,