Dnes je: 10.10.2024 Meniny má Slavomíra
Používateľov online: 105 Používateľov v sekcii
Články a reportáže: 2
Registrovaných: 0 Anonymných: 105 Viac ...

Novinky, články, reportáže

Autor: : 350hugino
Dátum zverejnenia: 26.06.2014 0:00:00
Zobrazení : 12734

Z dvanástej na prvú

Aróma čerstvo zaliatej kávy zaplavila potemnené stanovište. Pult ožarujú iba žiarovky osvetľujúce meracie prístroje. Čas na hodinkách rýchlomera napovedá, čo bude za okamih nasledovať. Ľavou rukou siaham na záverný kľúč vlakového kúrenia a vypínam vlakové kúrenie. Motor v strojovni zmiernil hlučnosť a doslova si pradie na voľnobežných otáčkach. Vychutnávam dúšok kávy, vystrkujem hlavu cez bočné okno rušňovodiča a pozerám sa na súpravu vozňov za rušňom.


Amplión staničného rozhlasu zapraskal a ponad odstavným koľajiskom sa rozlieha hlásenie: „ 509, 509, z dvanástej, po starej, na hlavné, na prvú, môže tlačiť“. Hlásenie sa opakuje ešte raz a v diaľke na konci súpravy vidím mihotať sa biele svetielko. „Návesť priblížiť“. Krátko zapískam píšťalou, zapínam opäť vlakové kúrenie a prestavujem jazdnú páku z nulovej polohy. Z rozvádzača počuť cvaknutie linkových stykačov. Zhasínajú kontrolky budenia nad oknom. Zvyšujem otáčky dvanásťválcového motora. Sila ôsmich trakčných motorov sa prejavuje stlačením nárazníkov. Šestnásť vozňová súprava vlaku 509 začína svoju jazdu, pristavenie na prvé nástupište železničnej stanice Bratislava hl.

Pol hodina pred polnocou. Prvé nástupište je doslova preplnené. Poštárske vozíky, plne naložené balíkmi prečudesných rozmerov a zoradené do dlhých vláčikov sa prepletajú pomedzi cestujúcimi, ktorí hľadajú voľné miesta vo vlaku. Ozve sa hlásenie staničného rozhlasu: „Rýchlik 509 Zemplín, smer Trnava......Košice....Humenné, s odchodom 0:02 stojí pri prvom nástupišti“.

Na dvere klope vlakvedúci, priateľsky si potrasieme ruky. „ Majster dnes je to riadne plné, blížia sa Vianoce, všetci cestujú domov“. Preberám správu o brzdení. Nič mimoriadne, ako obyčajne, šestnásť vozňov, dva rušne, brzdy v polohe „P“. Skutočné brzdiace percentá 75. Schádzam z kráľovstva samoty na perón, vykonať rituálnu obhliadku pojazdu rušňa pred odchodom vlaku. Poštári naložili posledný balík do vozňa za dvojicou rušňov. Z diaľky počuť klaksón a sledujem , ako privážajú novú zásielku vozíkov. Ako obyčajne, na poslednú chvíľu sa začína nakladať denná tlač. Noviny, zajtrajšieho dňa. Vonku je chladno a vystupujem do tepla kabíny turnusového rušňa T478.4034. Na šiestu koľaj vchádza od Vajnor „rýchlobežka“ ťahaná laminátkou S499.0016. Cvak! Raznica času rýchlomera Hasler RT13 vyrazila do voskového prúžku čas. Polnoc. Posledný vozeň vchádzajúceho nákladného vlaku opúšťa zhlavie. Ozýva sa pískanie píšťalky výpravcu. „Výzva na pohotovosť“. Takmer minútu pred odchodom vlaku. Vykloním sa z okna. Poštári doslova hádžu posledné balíky novín do vozňa a zatvárajú dvere. Opätovné pískanie výzvy na pohotovosť. Závažia výhybkových prestavníkov sa preklápajú zo strany na stranu. Na návestidle sa rozsvecuje zelené svetlo a pod ním biele písmeno R. „Voľno na Raču“. Môj pohľad smerujem smerom k výpravcovi. Opakovane dáva návesť „výzva na pohotovosť“ , otáča sa smerom k dvojici červených rušňov a máva zeleným svetlom. Hore, dolu, hore, dolu. „Odchod“. Nahmatám brzdič BP a odbrzďujem rušeň. Uchopím jazdnú páku, podvihnem a počujem dôverne známe cvaknutie, jasne signalizujúce zopnutie linkových stykačov. Vlak sa dáva do pohybu. Plynulo pridávam otáčky motora. Zvukovú kulisu stanovišťa začína oživovať nový zvuk. Cvak, cvak, Cvak, cvak. Ručička rýchlomera sa jemne chveje a ukazuje rýchlosť. Cvak, 10, cvak 15, cvak 20. Prestávam sledovať výpravu vlaku, zatváram bočné okno. Jazdnú páku prestavujem do polohy „O“, pričom otáčky dieselového motora zostávajú na zvýšenej hodnote 680. Cvak, cvak, rýchlomer cvaká v pravidelnom rytme, cvak ,20. Hmotnosť šestnástich vozňom tlačí vlak na spáde. Posledná výhybka, prechádzam okolo rýchlostníka s číslom 60. Túúúúú. Ozvala sa húkačka vézetka, aby mi pripomenula, že tu nie som až tak sám. Cvak, cvak 25. Rozsvecujem reflektor. Svetlo ožaruje dva betónové podstavce, na ktorých stoja nohy pôvodnej lávky vchodových návestidiel. Pôvodne mechanických, dnes svetelných, pôvodného sovietskeho typu so širokou návestnou doskou. Podstavce umožnili zväčšiť prechodový prierez pre elektrifikovanú trať. Cvak 30. Pravou rukou uchopím rukoväť ovládača DAKO OBE2 a prestavujem ho do polohy „B“. Vypúšťam vzduch z priebežného potrubia. Čierna ručička manometra klesá na 4,5 bar. Pociťujem silu brzdiaceho účinku a doplňujem tlak vzduchu v priebežnom potrubí na 5 bar. Vľavo vidím „B“ búdu. Zapískam signalistom na pozdrav. Uchopím jazdnú páku a plynulo ju posúvam od seba. Motor začína plynulo meniť otáčky z 680 na 1000. Zo strojovne počuť typické dunenie preplňovaného dvanásťválcového motora K12V230DR. Cvak 40. Z ľavotočivého oblúku sa oproti mne vynárajú dve biele svetlá. Zhasínam reflektor. Oproti sa blíži súprava z Rače. Vezie ju laminátka S499.1014. Cvak 50. Náhle sa z rozvádzača ozýva typický zvuk šuch, šuch, šuch, šuch. Neklamný štvorzvuk signalizuje zopnutie šuntovacích stykačov. Rýchly pohľad na ampérmeter trakčného prúdu stihne postrehnúť pohyb ručičky. Cvak 60. Laminátka súpravy z Rače ma minula, rozsvecujem reflektor. Cvak 70. Vchádzam pod most pri „Skale“. Cvak 80. Vychádzam z oblúka a na lávke oddielových návestidiel pri Mladej Garde svietia dve zelené návestidlá. Pravé platí pre trať do Vajnor. Ľavé pre trať do Rače. Cvak 90. Jazdnú páku presúvam do dolnej polohy, kde cítim jemný odpor. Počujem, ako otáčky motora klesajú. Ručička otáčkomera sa zastavila na čísle 680. Chvíľu počkám a zaklapnem jazdnú páku do nuly. Počujem dôverné „cuk“, to rozopol stykač budenia a následne zasyčanie „pšššššš“. Vzduch zo štyroch vzduchových válcov linkových stykačov unikol, kontakty prerušili tok prúdu cez trakčné motory a výbehom sa vlak 509 valí po spáde 7 promile. Pravotočivý oblúk a objavuje sa zelené svetlo na oddielovom návestidla a z ním sporo osvetlená zastávka Vinohrady. Rozsvecujem lampičku osvetlenia cestovného poriadku. Letmý pohľad do zošitového cestovného poriadku. Nevidím červený výkričník, ktorým sme si iniciatívne označovali červeným perom pred podčiarknutý pobyt vlaku. Tento vlak na zastávke Bratislava Vinohrady nestojí. Cvak 95. Popod most za zastávkou Vinohrady prechádza električka smerujúca do vozovne Krasňany. Ľavotočivý oblúk na konci ktorého stojí vchodové návestidlo odbočky Vinohrady. Návesť voľno. Cvak, cvak, cvak, 100. Rýchlik R 509 sa rúti pod „modrý most“. Vchodové návestidlo Rača „voľno“. Začína sa najťažší úsek celej jazdy vlaku do Púchova. Jazdnou pákou nastavujem otáčky dvanásť válcového motora na 1000. Letmý pohľad na prístroje. Voda 75, olej 70, otáčky 1000, manometre brzdy v poriadku. Podvedome siaham na ručný odbrzďovač. Overujem voľnosť brzdy rušňa. Výpravca v Rači vychádza z dopravnej kancelárie a zdraví čelo vlaku. Mierny oblúk doprava, miniem odchodové návestidlo a začína prvé stúpanie. V diaľke vidím svetelnú predzvesť a neskôr aj oddielové návestidlo hradla Kujovičovo. Cvak 100. Priamy úsek trate, vľavo cesta do Modry, za ktorou sú starostlivo ošetrované obrovské vinohrady. Cvak 100. Znižujem otáčky motora na 800, míňam predzvesť vchodového do stanice Jur pri Bratislave. V ľavotočivom oblúku končí mierne klesanie. Otáčky nastavujem opäť na 1000. Z pravého oblúku sa vynára vchodové návestidlo, zdravím signalistu na stavadle vpravo. Letím okolo dopravnej kancelárie. V diaľke svetelná predzvesť v polohe „voľno“ . Vchádzam na začiatok stúpania 7 promile. Každých 1000 metrov stúpne trať o 7 metrov. Cvak 100. Oddielové návestilo hradla Pezinok zastávka, zlúčené s predzvesťou vchodového do Pezinka. Návesť „Voľno“. Cvak 95. Hmotnosť súpravy prevyšujúca 700 ton uberá na rýchlosti. Dva rušne, dva dieselové motory o výkone 3600 koní, osem trakčných motorov TE005, ťahajú rýchlik do stúpania. Prevodovky v podvozku vydávajú svoju typickú melódiu. Cvak 90. Prechádzam cez stanicu Pezinok. Rýchly pohľad na kontrolné prístroje. Voda 80, olej 75. Míňam odchodové návestidlo, železničné priecestie a to sa už po pravej strane vynára drôtený plot Pezinskej tehelne. Cvak 90. Rušne sa držia skvele. Pokračujem na vrchol stúpania. Ešte kúsok. Trať sa stáča vľavo, prechádzam popod cestný nadjazd na vrchole stúpania. Cvak 85. Vo zvuku dieselového motora je doslova počuť ako si oddýchol. Kazety elektronického regulátora znížili dávkovanie nafty a odľahčili zaťaženie motora. Otáčky sú stále na 1000, ale motor si pradie už ľahšie. Cvak 90. Rozsvietený reflektor objavuje pri trati vzdialenostné upozorňovadlo predzvesti na šírej trati. Štyri, tri, dva, jedna. Zbadám slabučké zelené svetielko petrolejovej lampy a sklopený žltý terč. Mechanická predzvesť v polohe „voľno“. Cvak 95. Jazdnú páku prestavujem do dolnej polohy. Opakujem rituál rozopínania výkonu. Páka do nuly. Cuk, pššš. Cvak 97. Vychádzam z pravotočivého oblúka na konci ktorého je vysoko zelené svetielko mechanického oddielového návestidla hradla Malé Tŕnie. Spúšťam bočné okno. Opatrne vykloní hlavu von. Studený vietor mi rozfukuje vlasy. Rýchly pohľad na súpravu za mnou. Podvozky sú v tme a nad nimi nekonečné množstvo, viac či menej osvetlených okienok stočených do diaľky. Rýchla matematika. Jeden vozeň cca 25 metrov, štyri sú 100, osem je 200 a šestnásť vozňov je 400 metrov. Plus dva rušne to je skoro pol kilometra! Táto kontrola trvá iba sekundu. Oči mi opäť spočívajú na trati , ktorá sa stáča vľavo do doliny v ktorej sa nachádza stanica Šenkvice. Chladný vzduch rozvíril teplý vzduch kúrenia a vyfúkol driemoty z okna preč. Cvak 100. Po pravej strane v stanici Šenkvice sa mihnú novopostavené zásobníky jedlého oleja vlečky Palma. Cvak 95. Jazdnou pákou nastavujem 900 otáčok a miernym stúpaním sa blížim k mechanickej predzvesti a oddielovému návestidlu ešte obsadeného hradla Šarfia. Už iba zopár mesiacov a bude ako jedno z prvých na trati do Púchova dočasne uzavreté. Vtedy som ešte netušil, že dočasne znamená natrvalo. Cvak 100. Dlhý úsek priamej trate oživujú monotónne míňajúce sa stožiare trakčného vedenia. Sú to už mesiace, kedy bola slávnostne spustená elektrická prevádzka až po Leopoldov. V diaľke zbadám svetlá, zhasínam reflektor a po hodnej chvíli stretám vlečúci sa protiidúci nákladný vlak. V čele Sergej T679.1122. To je ten, čo poslúžil ako vzor pre model, ktorý mám doma vo vitrínke. Nie som poverčivý, ale v duchu si nahováram, že dnes mám šťastie. Návesť „ vlak sa blíži k predzvesti na šírej trasti“. Štyri, tri, dva, jedna, míňam mechanickú predzvesť označenú vodorovným krížom a oddielové návestidlo hradla Vršok, mierny ľavotočivý oblúk , priecestie a už prechádzam cez zastávku Báhoň . Mierne klesanie na konci ktorého svieti elektrická predzvesť, vchodové a odchodové návestidlo stanice Cífer. Tri zelené svetlá. Voláme to „zelená ulica“. Po Trnavu je už iba „mierne“ stúpanie. Ručičky hodín rýchlomera ukazujú čas 0:35. „Zatváram regulátor“, teda jazdnou pákou opakovaným rituálom rozopínam trakčný výkon obidvoch rušňov , čo signalizujú rozsvietené dve žlté kontrolky budenia v paneli nad čelným oknom. Cvak 95. Míňam domček hradla Doliny. Ešte pred dvomi rokmi tu bol unifikovaný betónový cestný nadjazd, ktorý musel byť, vzhľadom na prechodový prierez potrebný pre elektrifikáciu trate, zbúraný. Predzvesť signalizuje „voľno“ do Trnavy. Vľavo míňam trnavské depo plné päťdielnych pantografových jednotiek SM488. Rukoväť ovládača DAKO OB2 pridržím v polohe „B“. Znižujem tlak v priebežnom potrubí na 4,5 barov. Tie „BARY“ bola novota. Stále sme v súvislosti s tlakom vzduchu hovorili o atmosférach, ale v rámci zavádzania jednotiek SI , bola pre železnicu zavedená výnimka z označovania Pascal a to na jednotku tlaku vzduchu BAR. To už som ale v rýchlikom zastavil pred budovou starej železničnej stanice Trnava. Príchod mínus jedna minúta. Pobyt štyri minúty. Vypínam vlakové kúrenie, otáčky dvanásť válcového motora klesajú na 500. Chvenie rušňa sa zmierňuje. Rozsvecujem svetlo a s ručným lampášom vchádzam do strojovne. Prvé kroky smerujú do slepej uličky , rýchla obhliadka prvých šiestich vstrekovacích čerpadiel so vstrekovacími trubkami. Následne späť okolo kompresora K3lok a skrine vlakového zabezpečovača, prechádzam priebežnou uličkou a kontrolujem druhú šesticu vstrekovacích čerpadiel. Naftové potrubia sú jednými z najviac poruchových častí konštrukcie rušňa. Zostáva ešte prehliadnuť potrubia hydrostatického pohonu ventilátorov chladenia. Všetko je v poriadku.

S hlasným buchnutím zatváram dvere strojovne a otáčam záverný kľúč vo vypínači vlakového kúrenia. Tlakový olej vniká pod piest multiplikátora združeného regulátora a otáčky dieselového motora sa nastavujú na hodnotu 680. Krátke zaváhanie elektronického regulátora budenia alternátora, počas ktorého stihne skontrolovať nastavenie elektrických parametrov a rozsvecuje sa zelené svetlo kontrolky správnej činnosti elektrického kúrenia súpravy. Ampérmeter ukazuje hodnotu 60 ampér. Už počuť hvízdanie píšťalky výpravcu. Nastal čas odchodu. Rozbieham vlak do posledného väčšieho stúpania. Prechádzam zastávku Trnava Vozovka, hradlo Zavar, hradlo Prílohy a klesám do širokého údolia rieky Váh. Rýchlomer „cvaká“ v pravidelnom rytme. Cvak 100. Stanica Brestovany. Otáčky motora nastavujem na 900. Letmý pohľad na kontrolné prístroje. Za bývalou zastávkou Bučany zreteľne vidím zelenou clonkou zafarbené svetlo petrolejovej lampy predzvesti hradla Richtárske. Opätovne zatváram regulátor a využívam nahromadenú kinetickú energiu, pre jazdu vlaku. Cvak 90. Z diaľky na mňa hľadí žlté svetlo predzvesti, ktoré sa sfarbuje na zelenú. Cvak 80. Ponad trať sa týči mohutný dvojitý nadjazd diaľnice za ktorým sa trať stáča vľavo. Vo výťažnej koľaji po ľavej strane tlačí posunujúci diel zbrusu nová leopoldovská T466.2 s výrobným číslo 10000 ČKD. Dnes bude zastavovanie v Leopoldove menej náročné. Ešte stále sú niektoré vlaky pravidelne vykurované parou. Zastaviť s T478.3 „presne“ na mieste pri vodnom žeriave vyžaduje väčšie sústredenie. Schádzam na štrkový vyvýšený perón. Lúčom svetla lampáša postupne osvetľujem prvý a druhý podvozok. Chladný vzduch zaháňa únavu a nadobúdam istotu, že „TO“ na čom sa veziem je v poriadku. Postávam dole pod rušňom, nechávam prevetrať kabínu. Vyzerá to tak, že sa schyľuje ku „besede“ pod rušňom. Prichádza vlakvedúci a výpravca so zväzkom všeobecných rozkazov. Leopoldov je dispozičná stanica, ktorá vyrozumieva vlaky o mimoriadnostiach na trati až po stanicu Trenčianska Teplá. Podpisujem príjem všeobecného rozkazu, ktorým som vyrozumený o dočasnom obmedzení rýchlosti. Pomalá jazda 30km, km, podpis. Pred sebou mám ešte 100 km do Púchova. Hvizd píšťalky, cvaknutie linkových stykačov. Dvojica rušňov ovládaná mnohočlenným riadením opúšťa Leopoldov. Po pravej ruke odbočuje trať smer Prievidza. Posledná návesť pre elektrickú prevádzku oznamuje, že v týchto miestach končí trakčné vedenie.

Ocitám sa náhle v úplne inom svete. Cvak, cvak, cvak, rýchlomer v pravidelnom tempe vydáva typický zvuk, ale zdá sa, akoby rýchlosť vôbec nestúpala. Jemne kmitajúca ručička ale neklamne ukazuje zvyšujúcu sa rýchlosť. Celý tento optický efekt spôsobuje absencia stožiarov trakčného vedenia. Oči nemajú oporný bod, voči ktorému dokážu porovnávať vzdialenosti a pohyb. Pôvodné drevené telefónne stĺpy sú už vyše roka odstránené z dôvodu vykonávania predelektrifikačných úprav trate. Cvak 90. Blížim sa k mechanickej predzvesti, podchádzam nadjazd pôvodnej hlavnej cesty do Piešťan za futbalovým štadiónom v Červeníku a sledujem rameno oddielového návestidla hradla Madunice zastávka v polohe voľno. Cvak 100. Otáčky motora znižujem na 800. V stanici Veľké Kostoľany míňam protiidúci nákladný vlak so Sergejom v čele. Ľavotočivým oblúkom sa dostávam na dlhý úsek priamej trate, ktorá je rozdelená na tri priestorové oddiely dvomi hradlami Drahovce a Šišková. Za Šiškovou nastáva rituál zatvárania regulátora a výbehom prechádzam okolo svetelnej predzvesti do stanice Piešťany. V oblúku za vchodovým návestidlom je traťová rýchlosť 80km/hod. Začínam brzdiť, prechádzam okolo staničného parčíku s lavičkami, ktorému dominuje pieskovcové súsošie rodiny s dieťaťom , symbolizujúce šťastný život v socialistickom štáte a zastavujem v stanici Piešťany. Na streche staničnej budovy, vedľa názvu stanice, svieti v kruhu postava muža prelamujúceho barlu, ktorá je zhotovená z modrých neónových trubíc. Emblém svetoznámeho kúpeľného mesta. Aj napriek pokročilému nočnému času sa po sypanom vyvýšenom nástupišti pohybuje veľké množstvo cestujúcich. Po troch minútach pobytu dostávam rozkaz na odchod. Uvádzam vlak do pohybu. Na odchodovom zhlaví zdravím signalistu v okne stavadla č.1 na ľavej strane, a na konci ľavotočivého oblúka reflektor ožaruje rýchlostník s číslom 100. Za priecestím do vojenských kasární sa po pravej strane črtá silueta dlhej štartovacej dráhy letiska Piešťany a vpredu dve zelená svetielka „mechaník“ hradla Valech. Cez deň priam neskutočný zážitok pretekov vlaku so štartujúcim turbovrtuľovým dopravným lietadlom na pravidelnej linke do Prahy. Vždy napokon vyhrá lietadlo, ktoré s burácajúcim hukotom predbehne rýchlik a vzlietne do oblakov. Vlak si to namieri pod diaľničný nadjazd. Tu dočasne na dlhé roky končí diaľnica z Bratislavy. Hradlo Drahovce zastávka. Napravo vysoko v kopcoch sa nachádza zrúcanina hradu Tematín. Blížim sa ku dnes zrušenej stanici Brunovce, ktorá bola dlhé roky známa uskladňovaním cukrovej repy na obrovskej manipulačnej ploche. Myšlienkami sa vraciam o pár rokov späť a ešte stále si dokážem živo predstaviť dymiaci rušeň 556.0112 v čele dvojosových Vtr-iek naložených kopcovito repou. Cvak 100. Zastávka Považany, za ňou hradlo Zámlačie. Z týchto miest je cez deň vľavo zreteľne viditeľná zrúcanina hradu Čachtice s ktorým je natrvalo spojené meno Alžbeta Báthoryová. Jej meno nosí v označení, pravidelný medzinárodný expres Ex 236 / Ex 237 „Báthory“, premávajúci na tejto trati v relácii Waršava - Budapešť. V diaľke hľadám svetielko mechanickej predzvesti. Z tmy sa vynára prvé vzdialenostné upozorňovadlo. Štyri, tri, dva, jedna. Žltý tanier predzvesti je vodorovne sklopený, petrolej v lampe vyhorel. Zelené svetielko dvojramenného vchodového návestidla jasne signalizuje návesť voľno. Vľavo stanovište signalistu stavadla č.3, odbočná výhybka na Čachtickú spojku, pár metrov ďalej mechanická predzvesť cestového návestidla Nové Mesto nad Váhom. Tu sa nachádza jediné miesto na celej trati do Púchova, kde je zábrzdná vzdialenosť 700 metrov. Po pravej ruke sa objaví vyvýšené stanovište signalistu č.2 hneď za priecestím s dvojitými mechanickými závorami a zastavujem na konci sypaného nástupišťa pri betónovom základe pozostatku vodného žeriavu. Stále je ale možnosť dobrať vodu do nádrže parného generátora z gumenej hadice. Prechádzam na stranu pomocníka, otváram bočné okno a sledujem zvislý pohyb zeleného svetla. Hore, dolu, hore, dolu. Rozkaz na odchod. Vzduchom poháňané piesty vo válcoch linkových stykačov pritláčajú elektrické kontakty k sebe a cez trakčné motory začína pretekať elektrický prúd. Ozubené pastorky sa zakusujú do zubov vencov na náprave. Trakčné prevodovky spievajú svoju každodennú pieseň. Cvak 50, cvak 60, cvak 70. Rýchlosť vlaku stúpa. Vedľa trate sa objavuje súvislá rada drevených telefónnych stožiarov v tvare „A“. Míňam protiidúci nákladný vlak s leopoldovským Sergejom. Víta ma zelené svetlo petrolejky mechanickej predzvesti hradla Búdy. Tento úsek trate je očarujúci. Rýchlostík za hradlom má číslo 95. Je to tu také stiesnené. Vpravo pod traťou zostal malý priestor pre cestu na Trenčín , za ňou je plot a vysoká betónová hrádza hydroelektrárne považskej kaskády. Vľavo strmé zrázy kopca Turecký vrch, s množstvom nových tabuliek s nápisom chránená krajinná oblasť. Vlak sa tu v oblúkoch vinie ako had. Vzdialenostné upozorňovadlá a svetelná predzvesť hneď vedľa kamenného oporného múru , pôvodnej starej cesty. Mostná konštrukcia bola dávno demontovaná, zostali iba piliere. Od tohto miesta je cez deň vidieť mohutnú biele skalisko na ktorom stojí povesťami opradená zrúcanina hradu Beckov. Do roka a do dňa, hovorí sa v jednej z povestí. V pravotočivom oblúku vidím vchodové návestidlo stanice Trenčianske Bohuslavice, za ktorým je rýchlostník 100. Cvak 100. Náhle sa zjavujú dve žlté odrazky pod žltým trojuholníkom postavenom na vrchole s čiernou číslicou 3. Pohľadom do všeobecného rozkazu overujem správnosť polohy. Začínam brzdiť . Na odchodovom zhlaví prebieha údžba koľajiska. Vo svetle reflektora žiari žltý obdlžnik s písmenom „Z“, ktorý je zhotovený z odrazového materiálu Viaflex. Označuje miesto začiatku pomalej jazdy, teda dočasného obmedzenia traťovej rýchlosti. Cvak 30. Za poslednou výhybkou je biely obdlžnik s písmenom „K“, ktorý označuje miesto, kde končí dočasné obmedzenie rýchlosti. Rosvecujem reflektor a odhadujem vzdialenosť, kedy náprava posledného vozňa prejde za tabuľu koniec pomalej jazdy. Nastavujem otáčky na plných 1000 a zhasínam reflektor. Po druhej traťovej koľaji sa blíži rušeň T466.2 za ním služobný vozeň a takmer dvadsať vozňov. Manipulačný vlak smer Leopodlov. Blíži sa svetelná predzvesť hradla Skala s návesťou „voľno“. Cvak 70. Neviem ako vznikajú názvy hradiel a hlásnic, ale toto hradlo sa skutočne volá podľa miesta, kde sa nachádza. Hneď nad ním sa týči vysoká skala. Odkiaľ sa tu len vzala v tejto rovine? Oddielové návestidlo hradla Skala je súčasne predzvesť vchodového návestidla stanice Melčice a ukazuje návesť výstraha. Rozopínam trakčný výkon, uchopím rukoväť ovládača brzdy a začínam brzdiť. Trať tu tvorí esíčko. Stáča sa ostrejším oblúkom doľava a následne tiahlym oblúkom vpravo. Zbadám vchodové návestidlo na ktorom svieti návesť voľno. Vyrovnávam tlak priebežného potrubia. Kontrolujem čas na hodinkách. Meškanie plus 2 minúty. Linkové stykače spínajú, nastavujem otáčky na hodnotu 1000 a hladný motor začína opäť hltať naftu. Cvak 80. Odchodové návestidlo je tiež zlúčené a tvorí predzvesť oddielovému návestidlu hradla Nivy. Na trati z Bratislavy do Púchova je iba jeden medstaničný úsek rozdelený na tri priestorové oddiely a to medzi stanicami Melčice a Zlatovce. Cvak 90, Cvak 100. Blížim sa ku svetelnej predzvesti hradla Zámlačie, za ktorou je nadjazd cesty z Bánoviec do Starého Hrozenkova. Vľavo pod svahom pri ceste je veľké parkovisko a verejný prameň minerálnej kyselky. Sme v Trenčianskom kraji , kde volajú sýtenú vodu Krachelka. Prechádzam priecestie so spustenými závorami s elektrickým pohonom v strede zastávky Kostolná-Zárečie. Cvak 100. Nastal čas zatvoriť regulátor. Do Trenčína je to už iba zopár kilometrov. Mechanická predzvesť voľno, rameno oddielového návestidla hradla Nový Svet v sklonenej polohe. Cvak 90. Voľno na predzvesti do Zlatoviec. Cvak 80. Vchodové návestidlo , rýchlostník 85, odchodové návestidlo , rýchlostník 70. Do kabíny vniká štipľavá aróma prezradzujúca miesto, kde sa nachádzame. Liehovar a prevádzka výroby kvasníc, vlečka Slovliku v Zlatovciach. Trať mierne stúpa, vysoko priamo nad traťou vidím červené svetlo. Ohromná päťramenná hviezda na najvyššej veži trenčianskeho hradu, ktorú vidieť na kilometre ďaleko. Cvak 70. S rachotom vchádzam na trenčiansky most, na konci ktorého vidím návesť opakovacej predzvesti. Cvak 65. Hluk utícha. S rušňom som opustil priehradovú konštrukciu mosta hranatého tvaru ponad rieku Váh. V druhej traťovej koľaji sú štyri polia s oblúkovým tvarom. Za vchodovým návestidlom je cestný podjazd popod trať , za ním poschodový dom s preskleným balkónom. Cvak 60. V tomto mieste je súbeh s traťovou koľajou smer Mníchová Lehota. Krátky úsek naoko trojkoľajnej trate a zastavujem na konci vyvýšeného krytého nástupišťa. Trenčín je jediná rýchliková stanica od Bratislavy po Púchov, ktorá má ostrovné vyvýšené nástupištia. Schádzam zo stanovišťa a vykonávam obhliadku pojazdu. Chladné zimné počasie rýchlo zaháňa únavu, ponáhľam sa do tepla rušňa, ale asi ako každý rušňovodič, venujem krátky pohľad majestátnemu hradu na vysokej skale nad stanicou. Kedysi dávno, pradávno tam hore vo výške, kopal Omar hlbokú studňu, aby získal svoju milú Fatimu. Hvízdanie píšťalky, návesť odchod. Prechádzam priecestie so závorami na odchodovom zhlaví a na konci ľavotočivého oblúka sa týči tabuľa rýchlostníka s číslom 100. Nasleduje oddielové návestidlo hradla Opatová nad Váhom. V miernom stúpaní vidím slabé žlté svetlo mechanickej predzvesti. Linkové stykače sa rozopínajú, rýchlosť vlaku klesá a zastavujem pod mechanickým vchodovým návestidlom do Trenčianskej Teplej. Hľadím do tmy. Po minúte pobytu zbadám pohybujúce sa biele svetielka. V duchu si pomyslím mnohokrát opakovanú vetu „reléovka sa dáva do pohybu.“ Zdanlivo hlúpa veta má svoj význam. Stanica Trenčianska Teplá je jedna z posledných na tejto trati, ktorá má miestne stavané výmeny. Poloha výhybky je zaisťovaná zámkom namontovaným na každej výhybke. Za každého počasia je potrebné pre postavenie vlakovej cesty vykonať chôdzu k určenej výhybke. Vložiť kľúč do zámku, sklopiť zaisťovací hák, prestaviť výhybku pre zamýšľaný chod, zaisťovacím hákom znemožniť prestavenie, vybrať príslušný kľúč zo zámku, odniesť na stavadlo. Po vložení všetkých správnych kľúčov do prístroja je možné odblokovať obsluhu vchodového návestidla. Je to perfektne zohratý rituál, ktorý vyžaduje ale veľa času. Po troch minútach sa lenivo pohybuje predné červenobiele rameno vchodového návestidla šikmo hore. Za ním zostáva vo vodorovnej polohe zadné žltočierne rameno. „Návesť výstraha“. Petrolejovú lampu prekrýva žltá clonka. Stláčam tlačidlo píšťaly a krátkym zvukom dávam návesť pozor. Vystrkujem hlavo z bočného okna a počujem dlhý tiahly zvuk trúbky vlakvedúceho. Linkové stykače cvaknú, ručička kruhového ampérmetra opúšťa nulovú polohu. Pridávam otáčky motora, trakčný prúd stúpa na hodnotu 1000A. Pred prvou výhybkou je umiestnený rýchlostník s číslom 40. Vchádzam na prvú koľaj. Po pravej strane stojí budova depa trenčianskej električky so štyrmi koľajami. Na jednej stojí električka EMU 46.0, ktorá sa pripravuje na prvú jazdu do Trenčianskych Teplíc. Zastavujem pred dopravnou kanceláriou. Výpravca usilovne píska výzvu na pohotovosť. Snaží sa skrátiť plánovaný pobyt tri a pol minúty, aby sme znížili vzniknuté meškanie. Dostávam rozkaz na odchod. Do Púchova zostáva už iba 27 km. Cez celú stanicu sa „plazím“ rýchlosťou 40km/hod. Po pravej strane je miestami zahalená v unikajúcej pare prevádzka cukrovaru. Na odchodovom zhlaví vľavo stojí depo Trenčianska Teplá, v ktorom je množstvo motorových vozňov M286.0 a ešte stále dva parné rušne 556.0. Jednému stúpa z komína dym a slúži na vykurovanie depa. Neodpustím si pohľad vpravo na nádhernú skupinu borovíc, ktorú tu musel na konci vlečkového koľajiska cukrovaru niekto umelo vysadiť. Dieselový motor duní v rytme 1000 otáčok. Cvak 60, Cvak 80. Blížim sa ku predzvesti vchodového návestidla Dubnica nad Váhom. Jediná stanica na trati, ktorá má moderné reléové zabezpečovacie zariadenie. Toto je druhá a posledná stanica s ostrovnými nástupišťami na trati do Púchova, ale tu nestoja všetky rýchliky. Cvak 100. Za odchodovým zhlavím sa trať stáča vľavo a prechádza popod most železničnej vlečky do ZéTéEsky (závody ťažkého strojárstva). Blížim sa ku hradlu Klobušice s mechanickými návestidlami. Vľavo smerom ku Váhu sa nachádzajú rybníky a vpravo na návrší kaštieľ v Klobušiciach. Svetelná predzvesť a vchodové návestidlo stanice Ilava. Vpravo mohutná budova bývalého kláštora so zamrežovanými oknami, ktorá slúži už viac ako 100 rokov ako väznica. Cvak 100. Prechádzam zastávku Košeca so železničným priecestím. V ústrety sa približuje svetelná predzvesť do Ladiec, kde je veľké koľajisko vlečky cementárne Ladce. Cvak 100. Krátke stúpanie a prechádzam poslednú stanicu Beluša. Za stanicou je ostrý oblúk s traťovou rýchlosťou 95km. Vchádzam do priameho úseku trate, otáčky motora znižujem na 800. Predzvesť hradla Dolné Kočkovce signalizuje návesť voľno. Cvak 90. Naposledy zatváram regulátor. Rýchly pohľad na kontrolné prístroje. Voda 70, olej 65. Stále vysoké hodnoty. O malú chvíľu zastavím dieselový motor a potrebujem schladiť najmä turbodmychadlá, aby chladiaca voda, ktorá prestane nútene cirkulovať, mohla prijať tepelnú energiu. Vypínam vlakové kúrenie. Otáčky motora klesajú na 500. Po pravej strane míňam miestny cintorín, ktorý sa za niekoľko rokov stane prvým miestom letmého styku dvoch napäťových sústav na šírej trati. Cvak 70. Na štvorsvetelnom vchodovom návestidle do stanice Púchov svieti celkom hore jedno žlté svetlo. Výstraha. Cvak 60. Popod vyvýšené stanovište signalistov majestátne vchádzam na prvú koľaj do cieľa cesty. Zastavujem bez meškania pred dopravnou kanceláriou. Čas na hodinách ukazuje 2:38. Začínajú preteky s časom. Stláčam červené tlačidlo s nápisom diesel I stop. Stopmagnet združeného regulátora je bez napätia, dávkovanie nafty je prestavené na nulu a hluk dieselového motora zaniká. V tichu schádzam na nástupište a pri zadných nárazníkoch sa stretávame s kolegom rušňovodičom zo zadného rušňa. Rýchlo demontujeme v koži zabalený prepojovací kábel mnohočlenného riadenia, ktorý odnášam na stanovište. Prichádza vlakvedúci, odovzdáva nám písomné doklady. Rýchly stisk rúk, vzájomné poďakovanie za spoluprácu a to už na stanovišti stláčam prstom zelené tlačidlo štartu. Počúvam bzučanie premazávacieho čerpadla oleja a čakám , kým časové relé štartu odsleduje nastavený čas. Cvak. Zopína stykač G2. Štartovacie vinutie trakčného generátora roztáča dieselový motor a z výfuku sa vyvalí hustý tmavý dym. Za malý okamih sa stanicou ozve hluk štartujúceho druhého rušňa. Počujem jeho zapískanie a zapískam aj ja návesť pozor. Linkové stykače zopínajú a dva rušne sa vzďaľujú od súpravy vlaku. Na odchodovom návestidle svieti biele svetlo „posun dovolený“ a pomedzi piliere cestného nadjazdu zachádzam do výťažnej koľaje. V prvej traťovej koľaji stojí elektrický rušeň E499.0 depa Žilina. Zdravíme sa navzájom s rušňovodičom, ktorý prevezme štafetu a povezie vlak 509 ďalej.

Dve štvorky pri odchodovom návestidle Hlavnej stanice. Nad žltým pásom v pravo hore je vidno koniec súpravy, ktorá sa vinie až takmer k tunelu.

Odchod R 507 "Spišan" s jedinou bratislavskou leštenkou 4-035 v čele.

Klasický pohľad na košický rýchlik prvej polovice 80-tych rokov.

Pod skalou máj 1983.

Pohľad zo stanovišťa na Jur pri Bratislave.

Manipulák v Pezinku

Stretanie za Pezinkom

Hradlo Malá Tŕnie. Dnes sa už tadeto vlakom nepreveziete.

Mechanika hradla Malé Tŕnie. Dnes už neexistujúce návestidlo na neexistujúcej trati.

Hradlo Šarfia bolo prvé za Šenkvicami, a ako prvé bolo aj zrušené.

Hradlo Vŕšok pred zastávkou Báhoň.

Cífer s manipulákom v čele s Hektorom T 458.0075

Stará stanica v Trnave. Pantograf do Serede a Galanty. Osobák s T478 do Bratislavy.

Hradlo Richtárske, ktorého návestidlá boli osvetľované petrolejkou ešte v 90-tych rokoch.

Leopoldov a "nebožka" v čele nekonečného rýchlika.

Trenčianska Teplá.

Cesta späť na Vinohradoch v čele bratislavská T 478.4012

Príchod Dargova z Košíc na Hlavnú stanicu

Niekoľko dobových listov zo zošitových cestovných poriadkov. Normatív hmotnosti týchto vlakov vtedy bežný, dnes vzbudzuje rešpekt.

©železničný.net ´2014; Text a reprofoto CP 350Hugino, Foto: Duko.

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Nové Zámky
Príspevkov: 22
26.06.2014 3:27 26.06.2014 3:27
Re: Z dvanástej na prvú

NESKUTOČNÉ.... :y: :y: :y: :apl: :apl: :apl:

Kom
Príspevkov: 5767
26.06.2014 6:15 26.06.2014 6:15
Re: Z dvanástej na prvú

veľmi pekné čítanie, ďakujem.
Otázka na odborníkov: Čo ťahávalo ten Báthori z Leopoldova do Komárna?


Nové Zámky
Príspevkov: 22
26.06.2014 12:37 26.06.2014 12:37
 Re: Z dvanástej na prvú

Takisto T478.4, neskôr po elektrifikácií laminátky..... Po Galantu zvykli brať motory a odtiaľ sa prepriahla laminátka.


Príspevkov: 58
26.06.2014 15:19 26.06.2014 15:19
 Re: Z dvanástej na prvú

Bathoričku ťahávali diesle až do Galanty,a aj z Galanty. Vždy sa tam zišli-jeden prišiel od trnavského osobáku cez Sered,a druhý išiel Rv priamo do Galanty. Ked bol nedostatok štvoriek v Bratislave,hlavne cez leto,tak to brala aj len jedna samotná trojka až do Púchova. Čo sa týka spodného úseku Galanta-Šťúrovo/Komárno,tak z rozprávania pamatníkov z Bratislavského depa viem že tam jazdili laminátky,ale ževraj aj madarské elektriky dnešné V43,V63. Neviem či to je pravda.


Redaktor
Príspevkov: 26
28.06.2014 17:12 28.06.2014 17:12
 Re: Z dvanástej na prvú

Rušne V43 MÁV skutočne zachádzali počas GVD 1975/76 s vlakom 1273/1272 až do Galanty.
Rušňovodič MÁV s pilotom ČSD.

Pova
Príspevkov: 1842
26.06.2014 13:19 26.06.2014 13:19
Re: Z dvanástej na prvú

Úžasné čítanie !!! Nádherne opísaná práca rušňovodiča na týchto mašinkách. cítil som sa, ako keby som sedel na stanovišti a počul všetky zvuky, cítil vibrácie............musela to byť paráda. ťahať takéto štrúdle dvojicou "štvoriek":y: Škoda že dnes sa to "nedá", aj keď máme elektrické a silnejšie rušne...

Príspevkov: 58
26.06.2014 15:15 26.06.2014 15:15
Re: Z dvanástej na prvú

Ivan niečo fantastické,prečítal som to jedným dychom. Trošku som sa preniesol naspať ked som začínal jazdiť na Žilinu a tiež som si odviezol môj prvý Zempín vtedy R613. My mladšie ročníky Vám máme čo závidieť,vtedy bola železnica železnicou.To bol vždy môj sen si odviesť z dvomi štvorkami taký dlhý rychlík.Najviac ma baví počúvať ako tie diesle dnes vozia ťažké vlaky. Ved všetky bratislavské trojky aj štvorky si za dobu svojho pôsobenia v depe Pod Vinohradmi-Bratislava odjazdili svoje najtažšie výkony až do svojho dôchodku. Ked dne vidím svazácku 4086 ako uhána do Frydku Místku z troma vagonikmi tak mi je to až komické. A Humenčania ako sa tvária vážne na dnešnom Zemplíne z Bánoviec do Humenného tak mi je do smiechu.Vrchol štvoriek v Bratislave bola vozba do Viedne v roku 1991-1992,a potom po roku 2000.Dnes sa už len každý ponáhla preč z depa. pamatáš ked sme začínali dávať do kopy šporák-myslím Albatros v 90tom roku?Historia Historia Historia.Vtedy som Vám všetkým ešte vykal.


Príspevkov: 11053
26.06.2014 18:31 26.06.2014 18:32
 Re: Z dvanástej na prvú

Nehnevajte sa, no dovolím si ohľadom tej ťažkej vozby oponovať. Nemerajme ju striktne len počtom voznov, aj dnes sú vlaky kde treba ísť "na tisíc" ak chce človek prísť načas. Či už je to ten Zemplín na východe, alebo Detvan na strede, alebo ....

D'alšia vec : vd'aka tomuto prekrásnemu článku som pred chvíľočkou odviezol rýchlik z Bratislavy do Púchova a absolvoval som jednu pomalú cestu. Dnes lámeme rekordy v dlžke rozkazov s POTR, počte rozjazdov, spotrebe nafty. A zrazu sa aj obyčajný trojvozový osobáčik stane vlakom s ktorým treba ísť "na tisíc". Ak chceš čo najmenej zmeškať vlak svoj i vlaky protiidúce na jednokoľajnom skanzene. A tisíc otáčok furt zostáva tisícom, pochybujem že to štvorky vnímajú ako ľahkú vozbu.

V tom Zemplíne ťahala jedna štvorka 8vozíkov á 45t do 3-7‰. Dnes tá istá mašina ťahá 6vozíkov á 55t do 8-18‰. Môj názor teda je že vrchol vozby stále prežívajú a preto sa netreba nikomu smiať.

Pozdravujem Vás ! :hi:

Príspevkov: 504
26.06.2014 15:30 26.06.2014 15:30
Re: Z dvanástej na prvú

Perfektné :y:

Nitra
Príspevkov: 219
26.06.2014 17:35 26.06.2014 17:35
Re: Z dvanástej na prvú

:h::h::h::h::h::h:

Príspevkov: 878
26.06.2014 20:49 26.06.2014 20:49
Re: Z dvanástej na prvú

tusim na tej prvej fotke T478 4004 sa usmieva rusnovodič Komák

Administrátor
Príspevkov: 14382
26.06.2014 23:06 26.06.2014 23:06
Re: Z dvanástej na prvú

ach bože....moje mladé časy .... to bola veru paráda..dva okuliarniky a vlak cez celú stanicu ...niečo z tej doby z NMnV by sa nenašlo..???

Administrátor
Ru
Príspevkov: 24302
27.06.2014 17:21 27.06.2014 17:21
Re: Z dvanástej na prvú

mám pocit,že by som po tomto školení hádam aj ja zvládol ťažkú vozbu do púchova.krásny článok s nádychom nostalgie,ešte krajšie fotky.presne takto si pamätám z detstva túto trať z púchova do trnavy aj s preprahom v púchove na elektriku.tam sa čakalo a ja som vybehol von a sledoval.

Príspevkov: 76
28.06.2014 10:13 28.06.2014 10:13
Re: Z dvanástej na prvú

Práve som dočítal jeden z najlepších článkov na webe zo železničnou tématikou... Ivan je to super a keď si mi na Rendeze hovoril, že toto tvoríš, tak som netušil, že to napíšeš tak výborne. Tvoj štýl by som prirovnal k Markovi Twainovi a jeho knihe Život na Missisipi, kde kormidelníci museli mať rovnako poznanie rieky tak, ako rušňovodiči poznanie trate... Dúfam, že zalovíš v spomienkach a napíšeš aj ďalšie články.... napríklad o jazdení po Bratislavských vlečkách po ceste spolu s trolejbusmi ;-), alebo o motorákoch do Plaveckého Štvrtka a vôbec by som sa nehneval, keby si napísal aj čosi o prvom kurze kuričov (na ktorom som ja žiaľ nebol, lebo s Janom sme boli až ďalšia várka po Vás priekopníkoch...).... PS: a ten postup pri obsadzovaní miesta na sedenie z "niktoša" na člena prvej dízlovej by si mohol niekde tiež použiť :-)...

Pavuk

Administrátor
Trenčianske Teplice
Príspevkov: 1818
28.06.2014 17:38 28.06.2014 17:38
Re: Z dvanástej na prvú

Tento článok mi vyrazil dych. Alebo zhmotnil to, čo sa mi nikdy nepodarilo dosiahnuť...

Živo pamätám Zemplín s odchodom 0:02, veľakrát som s ním šiel v tých časoch, keď sa elektrifikovalo od Blavy nahor. A preprahy v Púchove... Ťažká nostalgia za Bobinami.

Úprimná a veľká vďaka za tento článok!

Príspevkov: 565
29.06.2014 17:52 29.06.2014 17:52
Re: Z dvanástej na prvú

Krásne fotky i reportáž...:y::y::y:

Príspevkov: 3
30.06.2014 15:54 30.06.2014 15:54
Re: Z dvanástej na prvú

Super, perfektný článok. Fakt asi zatiaľ najlepší aký som kedy čítal. Mal som pocit ako keby som sa do toho normálne vžíval a následne nádherné fotky.Ďakujem. :y:

Praha
Príspevkov: 4
06.07.2014 10:17 06.07.2014 10:17
Re: Z dvanástej na prvú

Nadhera neuveritelne :apl::apl:

Nitra
Príspevkov: 302
06.07.2014 18:22 06.07.2014 18:22
Re: Z dvanástej na prvú

Tak toto je krása. Ešte som nevidel fotografie s toho obdobia. Ďakujem:y:

do r. 1996 Bratislava, potom Šumava
Príspevkov: 40
01.08.2014 17:59 01.08.2014 17:59
Re: Z dvanástej na prvú

Úžasné >>odkaz (http)<< Je to už história a je len dobre, že to Ivan napísal.