Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

V diároch väčšiny železničných fanúšikov dlhú dobu svietili dátumy 17., 18 a 19. 11. 2011. Spoločná akcia Železničnej spoločnosti Slovensko a obchodného reťazca Lidl ponúkala skvelú príležitosť na cestovateľské zážitky spojené s železnicou. Symbolická cena a dostatok voľného času boli v mojom prípade jasným signálom toho, že túto udalosť si v žiadnom prípade nenechám ujsť. O to viac, že prvú akciu konanú 5. júla tohto roku sa mi podarilo nejakým záhadným spôsobom odignorovať. Pôvodne bol v hre najmä výlet za nejakou tou prírodnou alebo kultúrnou zaujímavosťou, nakoniec sa však veci vyvinuli iným smerom a môžem vám tak poskytnúť pohľad na čisto „vlakofilnú“ zábavku.

Čas pomaly plynul a pár dní pred 17.11 vlastne zisťujem, že nemám lístok. S miernymi obavami tak vchádzam do predajne a nesmelo sa pýtam inteligentne pôsobiaceho pracovníka, či ešte sú nejaké k dispozícii. Žiadny strach, lístkov je dosť. To len na ilustráciu, že pôvodne zamýšľaná dokonale pripravená akcia sa bude šiť horúcou ihlou. Plánujem samozrejme na poslednú chvíľu. Keďže potrebujem istý čas na utriedenie myšlienok, vo štvrtok 17.11 dávam prednosť inému programu a hlavne príjemnej spoločnosti

V piatok však už musím bezpodmienečne vyraziť do sveta. Východiskový bod predstavuje Bratislava a cieľ cesty znie Utekáč a miestna lokálna trať č. 162. Malebná krajina v okolí Poltára a Kokavy nad Rimavicou ma lákala už dlhšie, keďže do týchto končín zablúdim naozaj len zriedka. Ale hups, niečo nesedí a večer zisťujem, že rýchlik R1931 Bodva cez bežné pracovné dni akosi nepremáva, čím v Lučenci vzniká pomerne nepríjemná diera. Pred cestou si dávam jedno predsavzatie a to stráviť čo najviac času priamo vo vlaku, keďže hlásia zimu ako v ruskom filme. Nastáva teda mierna panika a po návrate k plánovaniu vzniká alternatíva v podobe preskúmania troch úžasných stredoslovenských tratí: 170 (Vrútky – Zvolen), 171 (Zvolen – Diviaky) a 154 (Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica). Je tak zrejmé, že cestovanie som nechcel hnať do extrému a jedným z cieľom bolo minimalizovať nočné cestovanie po neprebádaných tratiach.

V piatok ráno sa konečne pohybujem po hl. stanici a nasadám do Horehronca, ktorý na moje potešenie ťahá 242.272 so žltým pruhom. Cesta do Zvolena prebieha pomerne rýchlo a nenápadne pozorujem, koľko cestujúcich vytiahne „lidlenky“. V mojom kupé sú to všetci a ďalšie pozorovania len potvrdia, že akcia musela mať úspech. V Šuranoch jedným okom zazriem prvý push pull a princeznú 263.011, počasie je však extrémne nepriaznivé a fotoaparát tak zatiaľ odpočíva. Vo Zvolene rýchlo zdokumentujem spomínaného plecháča a obzerám sa po ďalších úlovkoch.

242.272 vo Zvolene ako R811 Horehronec.

813.006 za pár minút vyrazí do Lučenca na Os 6209.

S 812.058 sa dnes stretnem viackrát. Na tomto zábere je zachytená ako Os 7504 do Diviakov. Vpravo práve dorazil Os 7321 z Banskej Bystrice s 240.046.

Poteší aj mojich končinách exotický rušeň 746.003.

Po stanici sa potuluje aj niekoľko kocúrov, prvým je 742.022 so zaujímavou ozdobou na čele.

742.286.

Na nástupišti však už čaká Os 7302 do Vrútok, ktorý si zobrala na starosť 750.273. Pár sekúnd po odchode odrazu začujem zopár vulgarizmov na adresu nefunkčných okien. Usudzujem, že vo vlaku sú podobní magori ako ja, čo sa neskôr potvrdzuje. Rýchlo testujem okná v mojej blízkosti a spokojne konštatujem, že všetko je v poriadku. Dôvod na radosť mám aj o chvíľu neskôr, keďže v okolí Uľanky sa zhruba na 20 minút ukážu slnečné lúče. Bohužiaľ prvých aj posledných 20 minút za celé dva dni. Opis fantastického úseku do Diviak by bol pravdepodobne nosením drahých limuzín do parlamentnej garáže a tak len dodám, že celú trasu som bol vytešený ako slniečko na hnoji. Tunely kmitali jeden za druhým v takej frekvencii, až ma začali bolieť oči pri prechodoch z tmy do svetla. Špeciálne som sa samozrejme pripravoval na tunel Čremošniansky tunel. Najväčším zážitkom však bolo prevýšenie (na tak krátkom úseku!) medzi Uľankou a viaduktom rovnakého mena, kedy som len žasol a nechápavo krútil hlavou.

750.273 upaľuje po trati 171.

Vjazd do Túfenského tunela (bystrický portál).

Špecifický banskobystrický portál Čremošnianskeho tunela.

Za Čremošnianskym tunelom krajina ako z iného sveta.

V Diviakoch opúšťam Os 7302 a trošku zmätkujem, takže nešťastne zabúdam fotiť pristavený Zr 1841 Strečno s neznámou 754. Fatálna chyba. Nasleduje však krátky presun do Hornej Štubne, takže rýchlo naskakujem do Os 5614. Bageta je zaplnená do posledného miesta, jedná sa však o jediný výraznejší nápor cestujúcich, ktorý som zaznamenal za dva dni cestovania. V Hornej Štubni opäť prestupujem, tentoraz ma čaká trať 171 a okolie Kremnice. Os 7503 je v réžii 812.058 + 012.009, volím tak radšej zadnú časť prípojného vozňa, odkiaľ bude nerušený výhľad na trať Tesne pred odchodom ešte stíham zvečniť 754.035 na Os 7526.

754.035 čaká v Hornej Štubni na odchod do Vrútok (Os 7526).

O „kremnickej“ trati som toho veľa nevedel a že bolo čo obdivovať! Ďalšia porcia tunelov a majstrovských stavebných úsekov spolu s nádhernou prírodou bola pastvou pre oči. Špeciálne ma zaujali krásne skalnaté zárezy a tunel Sohler v medzistaničnom úseku Kremnické Bane – Kremnica. Jeho severný portál disponuje ako jediný na Slovensku ochrannou galériou voči zosunom kamenia a snehu.

Kremnický portál tunela Blaufuss.

Ochranná galéria pred severným portálom tunela Sohler.

Ani sa nenazdám a tesne po 13:00 stepujem na stanici v Hronskej Dúbrave, kde sa opäť stretávam s 242.272 vezúcu R 832 Urpín. Mňa však čaká posledný bod môjho programu a to presun do Banskej Štiavnice. Ťažko skúšaná trať 154 zatiaľ odolala všetkým pokusom o zrušenie osobnej dopravy a s menšími komplikáciami prežila aj kritický rok 2003. Sporadická denná premávka je v súčasnosti zabezpečovaná len jedným motorovým vozňom radu 810 alebo 812. Na moje veľké potešenie prichádza prvý menovaný a to konkrétne 810.453.

R 832 Urpín prichádza do Hronskej Dúbravy.

Os 6109 Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica.

Nastupuje bohužiaľ minimum ľudí. Na trase zastavujeme len v Kozelníku a Banskej Belej, ani v týchto staniciach však nie sú žiadne stopy po cestujúcich. Smutný to stav kedysi hojne využívanej lokálnej trate, o čom svedčí aj veľkosť staničnej budovy v Banskej Štiavnici a miestneho koľajiska. Zaujímavé sú niektoré zastávky na znamenie, s čím sa na železnici stretávam prvýkrát. Samotná cesta prebieha väčšinou po vysokých násypoch a napriek zlému počasiu poskytuje krásne výhľady do údolia. Zbadám aj jeden z tajchov (neskôr sa dozvedám, že jeho názov je Halčianske jazero), typického prvku okolitej krajiny. V Banskej Štiavnici je kvôli miernemu meškaniu len niekoľko minút na dokumentáciu a tak rýchlo pobehujem po okolí.

Opustená stanica Kozelník.

810.453 odpočíva pred spiatočnou cestou do Hronskej Dúbravy (Os 610.

Chabý pokus o zachytenie jednej z banskoštiavnických dominánt – Nového zámku.

810.453.

Model Nového zámku pred staničnou budovou.

Moderné umenie vo vestibule stanice.

Ostáva už len dostať sa naspäť do Bratislavy. V tom pomôže 242.235 a R374 Devín, v ktorom mám dostatok času na duševnú analýzu celého dňa O 18:30 prichádzam príjemne unavený do našej hlavnej metropoly, ešte nevediac, čo ma čaká zajtra...

Deň 2

Odrazu disponujem ďalšími dvoma „lidlenkami“. Nepýtajte sa ma ako, celá história je značne fádna a jej vysvetlenie komplikované Nemilé je hlavne to, že ostáva posledný deň akcie a v ruke držím dva lístky. Začína dramatické hľadanie spolucestujúceho, ktoré sa končí očakávaným neúspechom. Nič to, nepotrebný lístok sa pokúsim speňažiť niekde po ceste. Črtá sa však ďalší problém a to kam vlastne vyraziť. Rozuzlenie je však geniálne jednoduché, keďže môžem elegantne použiť opustený plán zo štvrtka. Utekáč padne!

V sobotu o 9:40 sa tak opäť ocitám vo Zvolene, Horehronec mala pre dnešok pod palcom 242.224. Času je málo a tak sa mi podarí odfotiť len pekného kocúra 742.181. Rovnaké poradové číslo má aj 750 na R 1931 Bodva, do ktorého rezko naskakujem. Po chvíli strávenej vo vlaku sa zamýšľam nad tým, prečo je v kupé rovnaká teplota ako vonku. Teda okolo nuly. Sondujem situáciu vo vozni a nemilú domnienku potvrdzuje pán sprievodca – kúrenie nefunguje. To však žiadneho správneho železničného fanúšika nemôže odradiť a z príručnej batožiny vyťahujem všetky rezervné kusy odevu. S úsmevom na perách sa potom kochám traťou 160. Podkriváň, Lučenec, Fiľakovo, Jesenské... Všetko známe železničné miesta, ktoré som veľakrát videl na množstve pekných fotiek. Pohľadom pátram po nejakých 751 alebo 736, nie je mi však súdené ich zazrieť.

R 811 Horehronec tesne po príchode do Zvolena.

742.181 vo Zvolene.

Železničná stanica Kriváň.

Príchod do Fiľakova.

R 1931 Bodva odchádza z Jesenského.

Vystupujem až v Jesenskom, aby som nemusel v Lučenci zbytočne dlho čakať. O chvíľu pôjde naspäť R 932 Domica, čo využívam na rýchlu akciu – v stanici stoja 812.054 a 812.006 do Rimavskej Soboty, resp. Plešivca. Rýchlik prichádza načas a poteší zelený 754.084. Po miernej zachádzke som teda naspäť v Lučenci, kde mi v zadnej časti stanice neunikne pozornosti zopár mašiniek. Následne šprintom bežím na druhý koniec peróna a skáčem do bagety 813.026. Konečne sa dočkám trate 162 Lučenec – Utekáč.

812.054 v Jesenskom čaká na svoj výkon (Os 6736).

812.006 v stanici Jesenské pôjde o chvíľu ako Os 6267.

R 932 prichádza do Jesenského.

813.002 v stanici Lučenec.

Pekná polomáčaná 810.604 v Lučenci.

Cesta prebieha v prvotnej fáze svižne. Bageta je veľmi slušne zaplnená, avšak postupom času sa rapídne vyprázdňuje. Od Poltára už cestuje len hŕstka cestujúcich. Na samotnej trati ma udivuje niekoľko zaujímavostí. Tou prvou je enormne vysoký počet cestných priecestí. Druhou záležitosťou je neskutočne pomalá jazda medzi Českým Brezovom a Utekáčom, čo je v podstate polovica trate. Neviem presne aká traťová rýchlosť môže byť na tomto úseku, odhadujem to však maximálne na nejakých 20 – 30 km/hod. Na rozum sa mi derú myšlienky, či by som nebol v Utekáči rýchlejšie na bicykli. Ja mám však času dosť a takúto vyhliadkovú jazdu si užívam. Na viacerých miestach pozorujem pozostatky bohatej sklárskej tradície regiónu, bohužiaľ už len v podobe rozpadnutých fabrík, pričom hlavne tá poltárska vyzerá hrôzostrašne.

Železničná stanica v Poltári.

Utekáč na mňa veľmi zapôsobil. Hoci život v tejto oblasti nebude ľahký, samotné miesto má neskutočne silnú atmosféru. Čas akoby tu plynul pomalšie. Prekvapila ma aj prítomnosť jedinej koľaje, keďže Utekáč je koncovou stanicou. Jej názov je taktiež veľmi vtipne umiestnený nad miestnym pohostinstvom

Najvzdialenejší bod môjho cestovania s „lidlenkami“ – Utekáč vo Veporských vrchoch.

Bageta 813.026 ako Os 6614 do Lučenca.

813.026

Spiatočnú cestu do Lučenca si spestrujem pátraním po miestnych nevyužívaných lokálkach. V Poltári sa snažím spozorovať zvyšky trate 175 do Rimavskej Soboty, nevidím však vôbec nič. V Brezničke je mojím cieľom trať 163 do Katarínskej Huty, kde sa mi darí lepšie a s potešením konštatujem, že trať zatiaľ vyzerá celkom schodne. Uvidíme dokedy. Darí sa mi aj v Lučenci, kde už za tmy prefrčí dvojica svetlomodrých rušňov radu 736. To sa však na mňa dostavuje riadna únava a nedočkavo očakávam R 934 Gemeran do Zvolena. Zostáva však vyriešiť ešte jednu vec a to nepotrebnú „lidlenku“. Je 19:00 večer a veľmi pochybujem, že sa nájde nejaký dobrodinec. Nahadzujem príjemný úsmev a začínam obťažovať niekoľko cestujúcich v hale. Nakoniec sa neuveriteľné stáva skutočnosťou a skupinka mladých ľudí cestujúcich do Bratislavy s vrelou vďakou platí za môj lístok a šetrí tak zhruba 2 eurá Skvelý záver fantastických dvoch dní, ktoré končia v Horehroncovi vracajúcom sa do BA. Z môjho pohľadu sa akcia mimoriadne vydarila a treba len dúfať, že okrem nadšencov prilákala aj bežnú cestujúcu verejnosť. Dovidenia pri trati priatelia!

lofofor