Novinky, články, reportáže
Mikulášska jazda Albatrosa z pohľadu našich objektívov.
Tradične každý rok sa Albatros vyberá na svoju púť za rozžiarenými detskými očkami najprv okukujúcimi to velikánske fučiace čudo a potom netrpezlivo vyčkávajúcimi na ten okamih: kedy príde Mikuláš? My sa už tradične budeme venovať očkám nás dospelých a najmä tomu, čo zachytili ich citlivé čipy. Prvá polovica patrí Kocúrovi´82 a jeho "oku":
Moje prvé stretnutie s albíkom som si naplánoval na priecestie medzi stanicami Bajč a Hurbanovo.
V závese poctivo tlačila lamina 240 030-7.
V cieľovej stanici Komárno parnú krásavicu obklopil dav fanúšikov, je to v Komárne predsa len mimoriadna a často nevídaná návšteva.
Raz sa mi podarilo vymáknuť aj moment kedy sa to pred ňou trochu uvoľnilo.
Dovolil som si aj takúto retrovku so zadymenými pánmi.
Z mašinky ako aj všeobecného železničného ruchu sa tešil aj kocúr junior 
Keďže sa jednalo o mikulášsku jazdu bol prítomný aj Mikuláš(ica) s čertom, ochotne zapózovali s mojou rodinkou.
Na požiarnom vlaku prišla ceckaňa T478 1201, takto obiehala súpravu.
Albatros sa úvraťou presúval do komárňanského depa, kde sa následne otočil na točni.
K točni som sa presunul aj ja, albatros sa pomaly blížil.
Bez komentára
Už už som si myslel, že sa na točňu ani nezmestí, ale nakoniec to aj keď len o chlp vyšlo.
Podobne natesno to bolo aj vzadu.
Keď nastal čas odchodu presunul som sa na cestný nadjazd kúsok za Komárnom, svetla bolo stále menej a na poslednú chvíľu mi do záberu nejaký kolega zaparkoval svoju Octaviu, týmto ho pozdravujem
Po chvíli prefrčal okolo aj požiarny vlak. Nakoniec by som chcel organizátorom poďakovať za ich prácu pri organizácii akcie, urobili ste nám radosť.
Pohľadom na požiarny vlak sme sa rozlúčili s Kocúrovou časťou reportáže a teraz nasleduje časť druhá - Dukova.
Pracovné povinnosti ma zaviali i v tento deň do Nových Zámkov a tak som sa sústredil na miesto, ktoré je pre Zámky typické.
Prvým miestom je most cez Nitru, ktorá má v týchto dňoch extrémne nízku hladinu vody.
Skôr, než sa stihla rozplynúť para po albatrose išiel požiarny vlak.
Stanica v Komárne žije stále svojim storočným životom. Výhybky uzamykané na kľúče, mechanické návestidlá, ku tomu parný krásavec... pripomenulo mi to trošku cestovanie v čase.
Vodný žeriav, popolová jama. Zariadenia, bez ktorých sa nezaobišla parná prevádzka, dnes už treba vyhľadávať.
Opustený prístrešok na zbrojenie naftou do motorákov a v pozadí akoby zázrakom fungujúca točňa, ktorá prilákala hádam aj stovku zvedavcov.
Po otočení sa Albatros vydal so svojim vzácnym nákladom späť. Mňa zaujala už pri jazde do Komárna rekordne nízka hladina rieky Váh, ktorá mi umožnila z poloostrova urobiť pár snímkov, ktoré (aspoň mne) stáli za to.
Opar vytvárajúci sa nad hladinou ešte znásobuje tieto pochmúrne jesenné dni, ktoré akoby sa lúčili s rokom 2011.
Šťastnú cestu Albatros!
Laminátka z tohto pohľadu vyzerá tiež veľmi elegantne aj s tými akoby namaľovanými obláčikmi, ktoré sa o pár sekúnd rozplynuli a v okolí nastáva všedný, každodenný život.
Stačí zmeniť niekoľko nastavení pri vyvolávaní RAW-u a snímka dostane úplne iný charakter. Obrázok je už známy z fotogalérie, ale sem jednoducho patrí.
©železničný.net´2011; Kocúr82 & Duko
