Novinky, články, reportáže
Ako som avizoval v pozdrave zo Štrbskej Rampy, kde sme mali mať foto-stretnutie redaktorov stránky, počasie nesklamalo a o čo všetko ostatní prišli sa s Vami podelím v nasledujúcich reportážach rozdelených do ucelených jednotlivých výletov. Príjemnú spoločnosť mi nakoniec robila rodinka a musím uznať, že bolo dobre.
Začínali sme v pondelok prepravou z Bratislavy na Štrbu R Quelle, ktorý ponúka príchod do „centra fotenia“ v pomerne príjemnú doobedňajšiu hodinu, kedy slniečko ponúka elegantné zábery zo Štrbskej strany.
Prvým krokom po príchode bolo zhodenie všetkých nepotrebných báglov a vecí z bicyklov a vozíka na izbu, zbalenie vedierka s napácovaným materiálom a poďho na januárové miestečko. Tu sme hladujúc mrznúc, čakajúc na bobinky snívali o lete, grile a ležaní v tráve.
Takto sa premieňajú sny na skutočnosť...
Z Tatranskej Štrby je to cca 5 km väčšinou dolu kopcom smerom do Štrby. Cestou je iba jediná odbočka vpravo, kde sa dá odbočiť a privedie vás na veľmi pekné miesto pod stanicou Štrba, tu sa dá fotiť v doobedňajších hodinách s elegantným pozadím Tatier ale o tom neskôr.
Pohľad z cesty na trať. Výhoda bicykla je, že zastaviť sa dá na pár metroch a kdekoľvek bez rizika pokuty.... (Pohľad z odbočky)
My sme sa vybrali pod železničnú zastávku Štrba do miest, kde kedysi stál malý skokanský mostík a pioniersky tábor. Práve násyp skokanského mostíka ponúka skvelé miestečko s výhľadom, ktorý stojí za to rozložiť gril.
Miš a jeden grilovaný zákusok.
Po chutnom obede sa mihlo zopár nákladných vlakov, začali sme vyzerať aj nejaký osobný, ktorý nie a nie prísť.
Čakanie sa oplatilo a tak Vám ponúkam sériu záberov, ktoré sa podarilo nafotiť behom niečo vyše hodiny a to z jediného miesta..
Najprv sa krásne vlnilo "stereo"
Po ňom rýchlik
Osobák
A ďalší rýchlik a dokonca s mojou bývalou turnusovou 134-kou...
Pri schádzaní z mostíka mi vybehol spoza stromov ešte osobák.
Sviežozelená lúka plná jarných kvetov ponúkla i takýto pohľad na púpavy a nezábudky.
Po niekoľkých hodinách nášho pobytu sa začalo slniečko otáčať a všetko, čo sa dalo odfotiť bolo odfotené, rozhodli sme sa pre malú zmenu miesta o cca 10 km východnejšie pod Štrbou smerom na Važec. Tu som mal vyhliadnuté dve miesta, ktoré ma lákali už skôr, avšak neboli na to podmienky.
R610 pod Štrbou míňa vojenský cintorín.
Mostík v ktorom vidno vrcholky Tatier s malým vodopádom a vodou z roztápajúceho sa snehu.
Čakal nás návrat na Štrbu , kde bolo potrebné vystúpať naspäť stratenú výšku. Ponáhľať sa nebolo kam a cesta pod Tatrami sa po otvorení úseku diaľnice príjemne vypráznila. Spozornel som pri moste zubačky nad cestou. Tu je malá odbočka k chatovej oblasti. Odbočil som a podľa cestovného poriadku zubačka nebola ďaleko, neváhal som ani sekundu a vybehol na protiľahlý kopček. Výsledok si môžte pozrieť tu:
Nad zubačkou vidno kúsok Štrbského Plesa. Dokonca i nejakú zrúcaninu.
Tento "pľac" ponúkol i sériové zábery, navyše po otočení sa ma prekvapil pekný výhľad na zhlavie stanice kde z jednej strany vchádzal pískajúci IC Slovenka 
Odchádzajúci Blonski peršing z druhej strany 
Ich stretnutie však nevyšlo na ideálnom mieste, ale svoje šťastie som si v tento deň vyčerpal na viac ako 100% i vzhľadom na minimum strojov nosiacich novú farebnú schému ZSSK, ktoré sa mi dostali pred objektív.
Na záver jeden netradičný záber na rozpojené riadiace vozy zubačky, ktorých motorové jednotky sa v tento týždeň využívali na pracovné vlaky. Jeden bol spojený s podbíjačkou a druhý s vozňom pre opravy trakčného vedenia.
Taký bol prvý cyklo deň pod Tatrami. V druhý deň sme sa vybrali len s Miškou južnou cyklomagistrálou zo Štrby do Popradu so zastávkami, ku ktorým nás s Palom viažu štvrťstoročné spomienky.
Ako sa podarili fotky po toľkých rokoch Vás pozvem porovnávať v ďalšom dieli.
©zeleznica.railnet´2008; Duko
