Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

V sobotu sme sa vybrali iba tak previezť sa stredom Slovenska cez Brezno Tisovec Muráň a Rožňavu späť na Mlynky, kde bol na pláne guľášik. Počasie bolo tak na hrane, zamračené i polojasno, napriek tomu výlet stál za to a o zážitky sa oplatí podeliť.

Ako prvý sa nám dostal pred objektív Horehronec v Brezne. Keďže väčšina výpravy nevidela našu zubačku a ku Horehroncu je prípoj na Tisovec, zastavili sme sa v Čertovej doline.




Z áut sme vystúpili na rúbanisku pod viaduktom, s tým, že máme chvíľu času, ideme nájsť nejaké miesto na fotenie. Vyliezli sme ku viaduktu a tu nás čakalo veľmi nepríjemné prekvapenie.


Po poslednej oprave trate na moste pracovníci ŽSR akosik "pozabudli" vrátiť ozubnicové pásy späť na most. O tom, že je už dávno po výluke a považujú ju za ukončenú, svedčia aj už hrdzavé skrutky, ktorými upevňovali plechy a na ozubnicové pásy, pre ktoré ani len diery nenachystali sa nedostalo a odviezli ich ktovie kam. Dúfam, že nie do šrotu i keď....


Z vlastných skúseností viem, že ak sa na železnici odniekadiaľ niečo odmontuje, čo tam nie je nevyhnutne potrebné, už sa to NIKDY späť nevráti.


Eminem robí "nástrel" fotky. Viadukt Pod Dielom ma však nenapĺňal miestami ideálnymi pre fotenie, vybral som sa k neďalekému Čertovmu viaduktu.



Krásny jeseňou sfarbený kamenný zárez bol to pravé orechové.





Pár záberov na prechodiaci motorák.


Marci fotila zo žabej perspektívy.

Keďže o pár minút mal ísť ďalší motorák zavolal som aj zbytok výpravy.


Príchod osobáku odspodu z Tisovca ©Marci


V skalnom záreze ©Marci

Po prechode osobáku už nič tak skoro nešlo. Vzhľadom na pokročilú hodinu obednú sme zamierili na salaš Zbojská.


Na salaši to napriek neskorej jeseni žilo naplno.


Jazdenie na koníkoch


i hodovačka v plnom prúde. Ten pekelný stroj slúži na pečenie prasiatka i údenie klobások, v kotlíku driemal guľášik.

Po zvítaní s majiteľom - Igorom nasledovali halušky s žinčicou.


Lačné pohľady (zatiaľ), ktoré sa o chvíľu zmenili na "zážitok", ktorý skončil pri spomínanom pekelnom stroji.©Marci


Cestou sme sa zastavili "nahliadnuť" na portál tunela pod Dielikom. Toto je výsledok dažďov v tomto roku. Takže už iba ako atrakcia pre potápačov...


Muráň. Plešivecké zhlavie. Nedalo nám, nezastaviť sa a


odfotiť osobák, ktorý na túto vetvu ešte akoby zázrakom jazdí. Ktovie dokedy?



Asi takto to v Muráni vyzeralo v roku 1991

Naša cesta smerovala do Rožňavy. V Rožňave vzhľadom na pokročilú hodinu boli dva páry ceculiek, ale mizerá svetelnosť, tak sme dali radšej prednosť fotke na trati, keďže jeden pár bol zapriahnutý na vlaku a po osobnom mal ohlásený odchod. Zaujal ma hrad Krásna Hôrka, tak sme sa vybrali k Lipovníku.


Ledva sme si stihli nájsť nejaké miesto pri trati, už z diaľky bolo počuť burácanie dvoch beztlmičových Bardotiek. ©Marci


Mne sa podarilo vybehnúť až na portál jablonovského tunela, odkiaľ je pekný výhľad na hrad. Škoda, že slnko za oblakmi už meralo posledné minúty toho dňa. Isto sa sem oplatí vrátiť v peknom počasí.



Pri odchode z Lipovníka sme dostali ponuku na kúpu tohto staruškého Garanta. "Nekúpite?" a za koľko? "za tsíc €uro! Beriem! ale bude na značkách a s dovozom do Bratislavy. Oči má vytreštené asi ešte teraz

A tu je Matesova verzia:



Ranajšie prebudenie v Mlynkoch. Oči som mal ešte zalepené pretože ako správny študent zvyknem vstávať najskôr okolo 10:00.




Cestou na tento flek som asi polovicu cesty prespal v eminemovej Toyote....strašne dobre sa v nej spí.




Tento obrázok mám ešte stále pred očami. Krásna trať krásne prostredie. Rozprávka v priamom prenose. Doteraz som dajako tieto lokálne trate ani veľmi nefotil. Ale po tomto výlete by som tam vedel stráviť celý týždeň. Len keby viac vlakov jazdilo.




Asi takto vyzerajú spokojný fotiči a šťastný čokel.




Po fotení sme si dali obednajšiu pauzu na salaši. Duko neodolal žinčici. Festovi sa zapáčil malý čuvač a mne sa tam asi páčilo všetko (halušky by som si dal ešte aj teraz).




Po dobrom obede sme sa vybrali do dedinky Muráň kde sme (chvala bohu) natrafili na oddychujúci motoráčik.




Odfotené. Môžeme ísť ďalej.
Potom sa naše tímy rozdelili. Duko festo a Marci sa vybrali hľadať stratený starý tunel a ja z eminemom a hujerom suzuki sme sa vybrali hľadať nejaký flek medzi Rožňavu a Plešivec




Nakoniec sme zakotvili tu. Po preskúmaní terénu sme ulovili tento rýchlik.




Svetelné podmienky mizerné ISO 800. Sadáme do auta smer Mlynky. Na dnes končíme.




Večer na stanici sa začala misia guľáš.




Hlavný šéfkuchár bol v tomto prípade Duko. My sme boli pomocné sily: prosím Ťa toto odnes, tu prilož, tam to polož.




Pri miešaní a nosení sa väčšinou striedali eminem a festo. Duko v kuchyni oplakával pokrájanú cibuľu a mäso až Festo niečo priniesol z kuchyne, eminem sa pýta:,,čo to je?". festo:,, neviem mám to tam vsypať."  Ja a Hujer suzuki sme boli zväčša dokumentovači.




Hlavná vedúca Čokina kontrolovala každého a všade.




Posledné úpravy. Dochucovanie.




Guľáš je takpovediac hotový. Už len nech to poriadne prevrie a hotovo.

A tu je ho hlavné: Železnica.railnet.sk má svoj kalendár na budúci rok. Ako inak by sme ho mohli pokrstiť, ak nie pravým gulášom z Mlynkov.
Tak teda, nech krášli steny dopravní a obydlí našich priaznivcov po celý budúci rok a pripomína svojim majiteľom, kde treba klikať!



Koštovanie. Festo úprimne hladný hľadí a čaká na výsledky chutnania.




Ako prvý si odmenu za dobre odvedenú robotu mohol nabrať šéfkuchár Duko - alebo chvíľu počkáme a uvidíme, či si dáme aj my...

Fotky z jedenia nemáme pretože nikto si nechcel prerušiť vychutnávanie fajnového guľášu.

©železnica.railnet.sk´2010; text a foto: Duko, mates-zscs, Marci.