Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

V živote človeka sa občas udejú veci, keďsa musí rozhodnúť okamžite a správne, lebo od toho závisí život mnohých ľudí, či zničené obrovské hodnoty. V živote rušňovodiča sa takéto okamihy dejú akosi častejšie. Doprava na cestách sa neustále zhusťuje, s tým rastie i nervozita vodičov na priecestiach, a keď sa k tomu pridá spúšť v podobe prívalových dažďov, treba byť neustále v strehu. Dnes Vám vyrozprávame príbeh jedného z nich. A ruku na srdce: Ako by sme sa zachovali my?

V posledných dňoch máme na trati 141 Leopoldov – Lužianky  celkom rušno. Striedajú sa tu okrem vlakov štátneho dopravcu rôzne súkromné spoločnosti, prebiehajú výluky.  Zopár zaujímavých fotografií z tohto diania Vám prinášame v nasledujúcej minireportáži.

V prvej časti som Vám ukázal, ako Júlia postupne prichádzala z výhybne Urbánka do Fiľakova a ako opúšťa železničnú stanicu Fiľakovo smerom do Lučenca.

V piatok, 08.09.2010, som sa rozhodol, že idem na Turiec niečo pofotiť. Ako dopravný prostriedok som použil auto, našu rodinnú Feliciu. Počasie v Prievidzi vyzeralo byť na fotenie ideálne, Slnko svietilo. Keď som autom prešiel cez horský prechod Vyšehradné, oddeľujúci Hornú Nitru od Turca , okolie zahalila hmla.

V piatok pri ceste do Topoľčian mi nedalo nakuknúť čo pôjde na Os 5000. V kútiku duše som dúfal že by tam mohla byť Dášenka. Už ju skoro každý má, iba ja nie. Keď bola minulý týždeň na trati 141, bol som na chate. Nepodarilo sa.