
To, že trať pod Tureckým vrchom spieva svoju labutiu pieseň, vie azda každý fanúšik železnice. Preto som sa rozhodol, že svoju pozornosť zameriam na túto časť trate, ktorá sa nenávratne stratí v čase a priestore. Počas posledných pekných dní som sa pokúsil čo to nafotiť v celom úseku trate. Fotografie som sa snažil spraviť tak, aby som zachytil aj okolie, nielen samotnú trať. Tu je prvá časť, nech sa páči, vstúpte do sveta, ktorý nám čoskoro zožerie autogén a bágre.