Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

V živote človeka sa občas udejú veci, keďsa musí rozhodnúť okamžite a správne, lebo od toho závisí život mnohých ľudí, či zničené obrovské hodnoty. V živote rušňovodiča sa takéto okamihy dejú akosi častejšie. Doprava na cestách sa neustále zhusťuje, s tým rastie i nervozita vodičov na priecestiach, a keď sa k tomu pridá spúšť v podobe prívalových dažďov, treba byť neustále v strehu. Dnes Vám vyrozprávame príbeh jedného z nich. A ruku na srdce: Ako by sme sa zachovali my?

V piatok, 08.09.2010, som sa rozhodol, že idem na Turiec niečo pofotiť. Ako dopravný prostriedok som použil auto, našu rodinnú Feliciu. Počasie v Prievidzi vyzeralo byť na fotenie ideálne, Slnko svietilo. Keď som autom prešiel cez horský prechod Vyšehradné, oddeľujúci Hornú Nitru od Turca , okolie zahalila hmla.

Ahojte priatelia železníc. Pozývam Vás pozrieť si druhú časť zo série reportáží o mojej domovine – Turčianskej záhradke. Od minulého dielu sa značne zmenilo moje fotografické vybavenie – kúpil som si nový fotoaparát a začal sa intenzívne zaujímať o fotografovanie ako proces.

Na svojich letných potulkách s fotoaparátom v mojom okolí som objavil dieru v koridore. Pre všetku cestujúcu verejnosť a dokonca aj pre značnú časť železničného personálu zostala diera dokonale utajená. Až raz som prišiel s fotoaparátom a všetko.....

Všetkým fotičom, ktorí už fotili na Považí je tento pojem veľmi dobre známy. Odfotiť vlak od Blavy je takmer nemožné, pretože vždy je to presne proti slnku. Je jedno či je ráno, alebo večer slniečko si spokojne kotúľa svoj kotúč po južnej oblohe a vôbec ho neštve, že nám svieti priamo do objektívov. Je však pár dní v roku, kedy sa slniečko umúdri a ponúkne nám trošku nasvietené čelo vláčiku, ktorý si to šinie od Bratislavy.

Dnes som sa rozhodol otestovať nový fotoaparát Nikon D3000 + objektív Nikkor 18-55 AF-S DX VR. Ako to dopadlo? Uvidíte sami.