Dnes je: 29.03.2024 Meniny má Miroslav
Používateľov online: 125 Používateľov v sekcii
Články a reportáže: 8
Registrovaných: 0 Anonymných: 125 Viac ...

Novinky, články, reportáže

Autor: : admin
Dátum zverejnenia: 29.03.2008 19:20:00
Zobrazení : 4856

30 rokov trate Malé Straciny – Veľký Krtíš

 Medzi zaujímavosti železníc na Slovensku patrí zaiste prevádzka vlakov na peážnej trati Lučenec – Kalonda štátna hranica – Ipolytarnóc MÁV – Nógrádszakál MÁV – Malé Straciny – Veľký Krtíš, teda jazdy dnes už len vlakov nákladnej dopravy cez Maďarsko. Do podvedomia fanúškov železníc sa trať dostala hlavne vďaka dlhoročne turnusovo nasadzovanému „pomaranču“ T 678.0005, ktorý tu pôsobil od septembra 1970 až do 23.5.1993. Dnešná historická jazda oživila spomienky na túto zaujímavú stavbu...






Lučenecký pomaranč T 678.0005 odchádza z Lučenca do malých Stracín, kde na neho čaká ucelená súprava s uhlím z bane Malé Straciny. Uhlie sa vozí pre elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch. ( 7.2.1993 )


Nočné foto „pomaranča“ 775.005, čakajúceho v Lučenci na odchod do Malých Stracín.

Pri príležitosti okrúhleho výročia úseku Malé Straciny – Veľký Krtíš sa niekoľkými vetami zastavíme na tejto zaujímavej trati. Chýbajúca železničná doprava v modrokamenskom regióne bola citeľná v hospodárskej oblasti, ako v preprave poľnohospodárskych produktov, zásobovaní regiónu ako aj možnosti ťažby hnedého uhlia a jeho následný rozvoz odberateľom. Nespokojnosť obyvateľov bola opodstatnená aj z dôvodu nevyhovujúceho autobusového spojenia v popisovanom regióne. Po rôznych petíciách a jednaniach Ústredná stavebná správa ČSD k vypracovala v roku 1946 štúdiu železničného spojenia Lučenec – Modrý Kameň – Nemce s odbočkou Modrý Kameň – Pliešovce, ktoré malo charakter horskej trate s priemerným stúpaním 15 promile, na odbočkovej trati až 20 promile s malými polomermi oblúkov s množtvom mostov a tunelov. O rok neskôr na jar Dopravná komisia vo Zvolene tento návrh prejednávala a navrhla ako výhodnejšie spojenie Lučenec – Bušince – Slovenské Ďarmoty – Šahy, čím by sa po rekonštrukcií trate Šahy – Čata a dokončení trate Rožňava – Turňa nad Bodvou získalo výhodné južné spojenie Východného Slovenska s Dunajom. V lete vykonala komisia pochôdzku na časti navrhovanej trasy a pravdepodobne na základe jej negatívneho stanoviska boli prípravné práce zastavené.


Stanica Rapovce patrí zhodne minulosti. Snímka zobrazuje zastavenie zvláštneho vlaku z Budapešti s maďarským parným rušňom 204. Na vedľajšej koľaji posunuje naša 310.433, ktorá išla na postrk popisovanému vlaku...

Po zastavení prípravných prác sa kroky k stavbe trate podnikali ďalej. V marci 1948 povereníctvo dopravy oznámilo, že stavba trate bude zaradená do stavebného plánu päťročnice a od nasledujúceho mesiaca sa začali realizovať v úseku Modrý Kameň – Dolná Strehová poľné meračské práce pre podobný projekt stavby. V lete požiadala ústredná plánovacia komisia o preskúmanie potreby stavby so zreteľom na dopravné možnosti prepravy uhlia, pričom na jednaní o tejto otázke bola predložená alternatíva stavby trate Modrý Kameň – Nógrádszakál. Túto alternatívu nepovažovali prítomní zhodne za vhodnú. Zástupcovia baní žiadali začať stavbu neodkladne, pretože výstavbu banských závodov bolo potrebné časovo koordinovať s výstavbou trate, pričom vyťažené uhlie sa vozilo neekonomicky autami do Lučenca. Bane mali dodávať do Bučiny Zvolen denne 900 t uhlia a jeho preprava autami bola nezvládnuteľná. Pri konečnom výbere trate sa dospelo k definitívnemu rozhodnutiu o výstavbe novej 14 km trate Nógrádszakál – Selce, pričom v roku 1950 bola s Maďarskom podpísaná zmluva dohoda o prievoznej doprave vlakov ČSD v úseku Nógrádszakál – Ipolytarnóc. Slávnostný výkop novej trate bol 16.júla 1950.


Zvolenský „Býček“ 422.0108 na zvláštnej jazde pri oslavách na trati Lučenec – Malé Straciny dňa 6.10.2001 vchádza do Nógrádszakálu...

Stavebný materiál sa vykladal v Lučenci a stavebný úsek sa vozil autami. Zhodne sa pristúpilo k rekonštrukcií trate v Maďarsku, kam koľajnice dodala československá strana, podvaly maďarská strana. Doprava na novovybudovanej trati bola zahájená 1.mája 1951, pričom sa na dopravu využívali motorové vozne M 130.248 a 231, parný rušeň 310.113, jeden prívesný osobný a 16 pracovných nákladných vozňov, ktoré sem boli dovezené trajlermi po ceste. Celá trať Lučenec – Malé Straciny bola do užívania odovzdaná 12.septembra 1951.


Zastávka Rárospuszta je veľmi pekným a „fotogenickým“ miestom. Na oboch je turnusová 752.041, len v rozdiele fotografovania troch rokov...


V roku 1968 vznikajú na základe vhodnejšieho územno-správneho členenia štátu nové okresy a tým aj okres Veľký Krtíš, v ktorom vznikali vyššie nároky na dopravu. Takto sa opäť otvorila otázka výstavby trate do Lučenca po Slovenskom území, ako aj trate do Šiah alebo Krupiny. Tieto zámery opäť stroskotali a reálne ostalo len predĺženie trate z Malých Stracín do Veľkého Krtíša. S výstavbou novej trate sa začalo 15.decembra 1973 a stavba trvala 4 roky. V decembri 1977 začali do Veľkého Krtíša premávať prvé pracovné vlaky, dňom 27.februára 1978 bola trať slávnostne otvorená do skúšobnej prevádzky, kedy prešiel po nej slávnostný vlak č.21111 vezený rušňom T 466.0026. Za zmienku stojí fakt, že pred otvorením trate požiadala Baňa Dolina v Malých Stracinách o zriadenie zastávky pri svojom závode (zastávka bola v cestovných poriadkoch 1976-1980 uvedená), ale pri kolaudácií trate nebola investorom akceptovaná z dôvodou prevádzkových predpisov ČSD.


Jeden krát zavítal do Veľkého Krtíša aj motorový vozeň 830. Bolo to na zvláštnej jazde 11.7.1994 s vozňom 830.121 depa Čadca


Všedný deň v žst.Nógrádszakál MÁV s motorovým vozňom Bzmot 342.

Dopravu vlakov na Stracinskej trati zabezpečovali od začiatku hnacie vozidlá vtedajšej vozebnej stanice Lučenec ( od roku 1994 depa Lučenec), v časoch parnej trakcie rušne 431.0, neskôr na základe zvyšovania hmotností vlakov s uhlím rušeň 534.055. Od zmeny GVD 31.mája 1964 sú na trať nasadené dieselové rušne, najskôr T 458.1021, ktorý bol za krátku dobu nahradený T 458.1057, ktorý tu jazdil až do roku 1970. V tomto období , ako už bolo spomenuté, tu nastupuje do prevádzky výkonný šesťnápravový rušeň T 678.005, ktorý tu vozil až 1200 tonové vlaky. Rušeň patril neodmysliteľne k histórií trate, pričom tu jazdil až do roku 1993 a stal sa súčasne posledným rušňom tohto typu turnusovo nasadzovaného v nákladnej doprave.


Malebnou zastávkou Rárospuszta prechádza strojovo T 678.0005 z Malých Stracín do Lučenca, písala sa jar 1993 a súčasne labutia pieseň „lučeneckej päťky“ na tejto trati...


Ešte raz depo Lučenec, stretnutie dvoch rušňov, ktoré sa denne stretali na peážnej trati. Pielstick 736.016, ktorý tu v čase fotografovania pravidelne jazdil na Mn vlakoch a T 678.0005, ku ktorej čistote netreba žiadny ďalší komentár...

Dňa 23.mája 1993 bol pomaranč nahradený rušňom T 478.3093, ktorý tu jazdil len do februára 1994, nakoľko nevyhovoval pre maďarskú trať. Na krátku dobu sa takto dostali do vozby rušne T 466.0/735, ktoré tu do vtedy vozili len manipulačné vlaky do Veľkého Krtíša. Popisované rušne nezvládali vozbu ťažkých vlakov a tak sa hľadala vhodnejšia náhrada. Dňa 4.2.1994 prichádza z Plešivca rušeň 752.041 a 4.2.1995 z Humenného 752.047, čím sa nákladná doprava plne pokyla týmito strojmi.


História v obraze - nielen že už takéto stretnutie zástupcov hnacích vozidiel depa Lučenec nikdy neuvidíte, ale aj samotné depo Lučenec patrí už minulosti (735.022, M131.1473, T 678.0013 Lučenec 15.11.1991)


V traťovom úseku Litke – Rárospuszta zachytená Lučenecká 752.041 pri jazde do Malých Stracín 31.3.2001

Osobná doprava bola od začiatku prvádzky zabezpečovaná motorovu trakciou okrem prvého ranného páru osobných vlakov, ktorý vozil parný rušeň. Ako už bolo uvedené, jednalo sa o motorové vozne M 130.2, ktoré boli neskôr nahradené známymi motorovými vozňami M 131.1. V roku 1981 vplyvom dodávok nových motorových vozňov M 152.0/810 boli staré „kufre“ postupne odstavené a ich miesto plne zastali až do ukončenia osobnej dopravy nové motorové vozne.


Na peážnu trať zavítal aj v tom čase zvolenský „Delfín“ 840.002... (Ipolytarnóc 29.4.2004)


Pohľad na prejazd súpravy „DESIRO MÁV“ 6342.011 cez zastávku Kalonda dňa 29.4.2004 pri svojej jazde do Lučenca.

Posledný pravidelný osobný vlak Veľký Krtíš – Lučenec prešiel po tejto trati v nedeľu 2.8.1992, keď lučenecký motorový vozeň 810.413 vykonal posledný obrat MOs 21403/21402, po ktorom bola osobná doprava v úseku Kalonda – Veľký Krtíš definitívne zrušená. Osobná doprava takto ostala prevádzkovaná už len v traťovom úseku Lučenec - Kalonda, po ktorom prešiel posledný osobný vlak 31.1.2003.



Na peážnej trati moc vlakov už nejazdí a preto to chce, s irónoiu povedané, mať naozaj veľkú dávku šťastia, aby došlo k takémuto stretnutiu. Vodič „Astry“ z auta po nehode vystúpil a zaiste si vyčerpal celoživotnú dávku šťastia ...

Uvedený materiál vznikol na základe súhlasu a perfektne spracovanej histórie trate pánom Petrom Chlumeckým, ktorému touto cestou vyslovujeme obdiv a veľké poďakovanie ! Za spoluprácu a pomoc súčasne ďakujeme aj pánovi Jánovi Lajtošovi.

©zeleznica.railnet: Palo ,spracoval : Bocco

Pozrite si tiež
Články a reportáže Po peážnej trati sa opäť previezli cestujúci...časť prvá
Články a reportáže Návrat k sobotňajšej jazde M 131.1053 do Veľkého Krtíša .
Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Alekšince
Príspevkov: 7383
29.03.2008 20:10 29.03.2008 20:10
Re: Po peážnej trati sa opäť previezli cestujúci...časť prvá

Aj keď tu osobná preprava asi už nebude, podľa mňa nakladná ešte nebude mať tak ľahko svoj koniec. Neviem ako je to ešte s ťažbou uhlia, hovorí sa aj hovorilo všeličo, ale keď sa odstavia JE Jaslovské Bohunice, Mochovce sa budú dorábať nejaký ten rok, ENEL chce zvýšiť výkon Z. Kostolanom a Vojanom, dokonca na východe sa plánuje postaviť ďaľšia tepelná elektráreň a do nich bude treba uhlie...takže uvidíme...

lipt. mikulas
Príspevkov: 346
31.03.2008 13:40 31.03.2008 13:44
Re: Po peážnej trati sa opäť previezli cestujúci...časť d...

to mas pravdu,uz sa to malo davnejsie zrusit,a ako je to s nakladiakmi na tejto trati dnes?este chodi to uhlie na Hornu Stubnu? :papa:


Príspevkov: 235
31.03.2008 22:16 31.03.2008 22:16
 Re: Po peážnej trati sa opäť previezli cestujúci...časť d...

chodia a pravidelne

Príspevkov: 14
08.04.2008 13:31 08.04.2008 13:31
Re: Po peážnej trati sa opäť previezli cestujúci...časť d...

Určite zaujímavý článok, ale najmä krásne fotky T678.005. O to vzácnejšie, že dnes už túto mašinku, ako aj mnohé iné jej podobné, nafotiť nemožno..