Novinky, články, reportáže
V jeden ešte vtedy letný deň mi zazvonil mobil a Duko na druhom konci mi položil otázku: Ideš niekde 14., 15., 16. a 17. októbra? Veľmi dobre vedel, že sa ma nemá pýtať, či budem niečo robiť, lebo moja odpoveď by bola, že „určite áno,“ takže išiel na istotu a či teda nemám v pláne niekam ísť. Že by sa šlo na Mlynky aj s ostatnou redakčnou radou a popri stretnutí by sa čo-to pofotilo. Keďže som nemal žiadnu cestu na pláne, tak som mu na to kývol. Samozrejme, neskôr sa predsa len niečo do toho zamotalo, ale, čo už... Tak to so mnou býva.
14. októbra teda Duko dorazil spolu s Marcelou a ich bodyguardom Čokinou IC-éčkom 501 Zelmer do Trenčína.
V čele IC 501 bola prototypová gorila jednička s ukradnutou tabuľkou
Prestup do nekoľajového vozidla prebehol takmer hladko, len bodyguardovi Čokine sa nechcelo do strážneho domčeka, ergo taške na psa, tak sa chvíľu hľadal vhodný spôsob, ako ju tam dostať. Najzaujímavejším bol ten, kde by vošla Čokina nosom dovnútra s tým, že snáď sa v tej taške otočí. Netreba ani zdôrazňovať, že tá veľkosť tašky bola taká, že keby sa urobili otvory na nohy, môže ju Čokina nosiť ako vestu.
A poďho na Strečno. Meteorológovia sľubovali pekné počasie, no hmly aj do obeda. Strečno už hmla opúšťala, tak tam vzniklo zopár nasledovných záberov:
Žilinský portál tunela Strečno v rannom opare
Portály tunelov Strečno II a Strečno III z vrútockej strany
Tu sme striehli na IC 501 Zelmer, ktorý sme spoľahlivo predbehli. No mne fotka nevyšla a dávať ju sem sa teda neodvážim, aby som nejakému fotografickému perfekcionalistovi nepokazil deň. Tu sú aspoň fotky tandemu Duko/Marci prichádzajúceho Zelmera:
foto: © Duko
foto: © Marci
Duko stihol aj túto bagetu. foto: © Duko
foto: © Marci
Duko stihol aj túto bagetu. foto: © Duko
Ja som nafotil iné vláčiky, ktoré šli po "ícéčku":
R 601 Leier vychádza z tunela Strečno II
Ten istý rýchlik Dukovou optikou. foto: © Duko
Ex 144 Detvan v rannom opare a v protisvetle
Veľmi zmeškaný R 600 Mora z toho istého "angľu". (Rozumej: uhla.)
Ešte na nás vybehlo "stereo", ktoré šlo ako Rv...
...a R 602 Čingov
Šlo sa ďalej.
Duko vyšiel s nápadom nachvíľu nechať železnicu železnicou a ísť trochu pofotografovať jesennú panorámu Tatier od nádrže Čierneho Váhu. V Ružomberku sme pribrali Hujera Suzukiho a ťahali sme na Kráľovu Lehotu.
Cesta k nádrži už hrala takýmito farbami
Vodnú hladinu v betóne ma nelákalo veľmi fotiť ale zato panorámu... Tož aj vy posúďte (nechám bez komentára, lebo ani neviem, čo by som do neho napísal):
Duko vyšiel s nápadom nachvíľu nechať železnicu železnicou a ísť trochu pofotografovať jesennú panorámu Tatier od nádrže Čierneho Váhu. V Ružomberku sme pribrali Hujera Suzukiho a ťahali sme na Kráľovu Lehotu.
Cesta k nádrži už hrala takýmito farbami
Vodnú hladinu v betóne ma nelákalo veľmi fotiť ale zato panorámu... Tož aj vy posúďte (nechám bez komentára, lebo ani neviem, čo by som do neho napísal):
Pridám ešte aj ostatných členov „výjazdovej skupiny“:
Vedúci zájazdu so svojou polovičkou.
(to sme ešte netušili, že Duko v ten deň bude ašpirovať na titul: Horský vodca roka. Alebo storočia?)
Kto je väčší Kriváň?
A tie kopce furt nie a nie za ním ísť...
Duko a Hujer Suzuki
foto: © Marci
(to sme ešte netušili, že Duko v ten deň bude ašpirovať na titul: Horský vodca roka. Alebo storočia?)
Kto je väčší Kriváň?
A tie kopce furt nie a nie za ním ísť...
Duko a Hujer Suzuki
„Vy jste se zase kochal, že jo, pane doktore?“
Poďme ďalej, viac na východ, k Važcu.
Čakal nás zlatý klinec programu. A veru prišiel. Žiaľ, v tomto prípade si budete musieť vystačiť s mojím rozprávaním, lebo takmer nikto z nás nenašiel odvahu niekoho iritovať prípadným fotením. Ale pekne poporiadku.
Presunuli sme sa k Važeckej jaskyni, odkiaľ sme mali prejsť na pekné miesto na fotenie vlakov. Duko mal predstavu z „gúglertu“, kde asi treba ísť a tak, so slovami "neboj sa a poď", zamieril na cestu poza olympijskú dedinu (rozumej rómsku alebo cigánsku osadu). A tak sme sa na základe vyššie uvedenej výzvy nebáli a šli... Musím povedať, že tam žijú samí slušní ľudia, lebo sme sa tak na“dobrýdeňovali“ ako nikdy. Cesta poza osadu bola zaujímavá, lebo oddeľovala obydlia od poriadne rozheganých latrín a tie boli niekedy skutočne až unikáty. Takmer nepoužiteľné a preto, pravdepodobne, podaktorí úľavychtiví už uznali, že netreba sa unúvať do takej búdky a kládli rovno na tú cestu, ktorou sme sa my pojali hľadať superfotoflek. Takmer sme tancovali balet na špičkách. Dopadlo to bez ujmy, kontrast tmavej hnedej voči zelenej a sivej bol celkom rozlíšiteľný. Na konci osady sme natrafili na starého Róma, ktorý nechápal čo tu robíme a kam ideme, a že či náhodou nechceme ísť do Východnej. To už Duko zamieril do kopca a začalo stúpanie, ktoré nemalo konca. Minuli sme inštitúciu „Drukos-výnos“, prešli sme snáď všetky rómske energetické cestičky, vyšvihli sme sa nad pásmo pňov s výškou 1,5 metra a stromy stále zavadzali... Duko vytrvalo utekal dopredu, my sme nestačili, vzduch pomaly redol, kopec nie a nie skončiť... A fotoflek v nedohľadne. Tak začali vznikať namiesto vlakových, tieto fotky:
Poďme ďalej, viac na východ, k Važcu.
Čakal nás zlatý klinec programu. A veru prišiel. Žiaľ, v tomto prípade si budete musieť vystačiť s mojím rozprávaním, lebo takmer nikto z nás nenašiel odvahu niekoho iritovať prípadným fotením. Ale pekne poporiadku.
Presunuli sme sa k Važeckej jaskyni, odkiaľ sme mali prejsť na pekné miesto na fotenie vlakov. Duko mal predstavu z „gúglertu“, kde asi treba ísť a tak, so slovami "neboj sa a poď", zamieril na cestu poza olympijskú dedinu (rozumej rómsku alebo cigánsku osadu). A tak sme sa na základe vyššie uvedenej výzvy nebáli a šli... Musím povedať, že tam žijú samí slušní ľudia, lebo sme sa tak na“dobrýdeňovali“ ako nikdy. Cesta poza osadu bola zaujímavá, lebo oddeľovala obydlia od poriadne rozheganých latrín a tie boli niekedy skutočne až unikáty. Takmer nepoužiteľné a preto, pravdepodobne, podaktorí úľavychtiví už uznali, že netreba sa unúvať do takej búdky a kládli rovno na tú cestu, ktorou sme sa my pojali hľadať superfotoflek. Takmer sme tancovali balet na špičkách. Dopadlo to bez ujmy, kontrast tmavej hnedej voči zelenej a sivej bol celkom rozlíšiteľný. Na konci osady sme natrafili na starého Róma, ktorý nechápal čo tu robíme a kam ideme, a že či náhodou nechceme ísť do Východnej. To už Duko zamieril do kopca a začalo stúpanie, ktoré nemalo konca. Minuli sme inštitúciu „Drukos-výnos“, prešli sme snáď všetky rómske energetické cestičky, vyšvihli sme sa nad pásmo pňov s výškou 1,5 metra a stromy stále zavadzali... Duko vytrvalo utekal dopredu, my sme nestačili, vzduch pomaly redol, kopec nie a nie skončiť... A fotoflek v nedohľadne. Tak začali vznikať namiesto vlakových, tieto fotky:
foto: © Marci
No, po nejakom čase už nášho horského vodcu (tak sme ho už otitulovali) začalo byť počuť zdola, namiesto zhora. Usúdili sme, že asi to už vyššie nepôjde a keďže všetky chodníky boli dávno za nami, tak sme to spustili šusom kolmo dole. Aby som nezabudol... Ešte v osade si Čokina našla kamaráta, nejakého rómskeho čokla, ktorý sa vybral s nami na celú turistiku a snáď jediní oni dvaja mali radosť z tohto blúdenia, lebo lietali doslova a dopísmena hore-dole. Veru... Doteraz Rómovia kradli psy gádžom, teraz gádžovia šlohli psa Rómom.
Záber z nášho traverzného šusovania po vrstevniciach
Aby sme zase moc nereptali, aj na vlaky nakoniec došlo, aj keď nie tak, ako sa pôvodne zamýšľalo:
Rakaňa na postrku
Os 7813 pred Važcom
Os 7813 pred Važcom
A posledné moje foto toho dňa, IC 504 Tatran s 350.001
Aj tu je Tatran. foto: © Duko
Aj tu je Tatran. foto: © Duko
Po týchto fotkách sme zahájili návrat k autám, dúfajúc, že nás čakajú bez ujmy. Nikomu z nás sa nechcelo zase ísť tou cestou poza osadu a tak Duko si to hrdinsky namieril priamo do osady, ktorá začínala slepou ulicou a s prádlom na šnúre, ktoré sme podliezali. Na Dukovu otázku, či sa dá tadeto prejsť, dostal od Róma, ktorý tam hotoval drevo odpoveď: „Ale héj! Tu je trošku bordel, ale tadeto sa dá ešte prejsť.“ Aspoň záber na osadu zozadu:
foto: © Duko
Boli sme pekne privítaní, samý „dobrý deň“, prechádzali sme s fotoaparátmi hrdinsky, sem tam bolo počuť: „Aha, gádžovia!“ "Aj mňa odfotíte??", ozvala sa miestna herečka, no ostatní ju zakríkli: "Ty si furt v telke - v kriminálnej ústredni."
Nakoniec všetko prebehlo pri prechode osadou dobre, ich oblastného čokla sme im vrátili, deti sa s ním zvítali priateľským kopancom a všetko bolo v najväčšom poriadku. Dokonca aj autá.
A tým sa nám fotodeň skončil, zamierili sme si to cez Poprad na Mlynky a tam sme zakotvili. Čo bolo ďalej, to už budú ďalšie kapitoly, ktoré spracovávajú Duko a Mates-zcsc. Ja sem aspoň položím nejaké chuťovky z druhého dňa:
Stanica Dobšinská Ľadová jaskyňa a Os 7777
R 612 Ružín nad Ružínom
foto: © Duko
Boli sme pekne privítaní, samý „dobrý deň“, prechádzali sme s fotoaparátmi hrdinsky, sem tam bolo počuť: „Aha, gádžovia!“ "Aj mňa odfotíte??", ozvala sa miestna herečka, no ostatní ju zakríkli: "Ty si furt v telke - v kriminálnej ústredni."
Nakoniec všetko prebehlo pri prechode osadou dobre, ich oblastného čokla sme im vrátili, deti sa s ním zvítali priateľským kopancom a všetko bolo v najväčšom poriadku. Dokonca aj autá.
A tým sa nám fotodeň skončil, zamierili sme si to cez Poprad na Mlynky a tam sme zakotvili. Čo bolo ďalej, to už budú ďalšie kapitoly, ktoré spracovávajú Duko a Mates-zcsc. Ja sem aspoň položím nejaké chuťovky z druhého dňa:
Stanica Dobšinská Ľadová jaskyňa a Os 7777
R 612 Ružín nad Ružínom
Takže toľko prvý deň.
Dovidenia v rómskej osade, priatelia!
(Dúfam, že ma Festo za tú parafrázu nezabije.)
Text: Martin Šauša (krz)
Foto bez označenia: krz
Dovidenia v rómskej osade, priatelia!
(Dúfam, že ma Festo za tú parafrázu nezabije.)
Text: Martin Šauša (krz)
Foto bez označenia: krz
|
|||
|
|
|||
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
