Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno depo, v ktorom odpočívala jedna mašinka. Mašinke nikto inak nepovedal len Magda. Bola veľmi obľúbená u obsluhy aj u pracovníkov depa, dokonca mala svoje meno aj na kľúčikoch. Keďže už to bola dáma v rokoch tak jazdila len príležitostne aby potešila na Mikuláša deti, v lete zase fotografov.

A kde bolo tam bolo, bolo jedno mestečko menom Sečovce. Bolo to malé mestečko, neboli v ňom nákupné centrá ani kina. Mestečko žilo svojim každodenným životom a vôbec netušilo o tom, že nejaká mašinka menom Magda existuje. Až raz, raz sa ich cesty pretli. Bolo to jedného daždivého dňa roku pána 2010, presnejšie 26. septembra, keď sa Magda vybrala potešiť obyvateľov Sečoviec, kde vláčik už veľa rokov neprešiel. Tak sa pohodlne usaďte a vyrazte spolu s Magdou do Sečoviec…



Magda sa ráno prebrala do upršaného rána, povzdychla si ale poslušne išla na hranicu depa a odtiaľ do Košíc privítať cestujúcich. V Košiciach trochu prestalo pršať tak sa Magda otriasla a zastavila pri treťom nástupišti. Kamarát Pragotron začul jej pískanie tak ju hneď vypísal na svoju odchodovú tabuľu. A už sa začali hrnúť prví cestujúci. Magdu to nesmierne potešilo, lebo v takýto upršaný deň toľko obdivovateľov nečakala.




Cestujúci si Magdušku pocvakali a nastúpili. O chvíľu za Magdou prišiel pán výpravca a upozornil ju na to, že má ísť pomaly. Potom ju vypravil na dlhý výlet a Magda veselo zapískala, nahodila motor a rozbehla sa v ústrety dobrodružstvám…

… pred Kysakom na Magdu zablikal svojim oranžovým svetlom kamarát autoblok. Magduška mu zatrúbila a spomalila lebo vedela, že do Kysaku môže vojsť len štyridsiatkou. A tak aj bolo, ešte aj výstrahu dostala. V Kysaku sa stretla Magda s o pár rokov mladším peršingom. Bohužiaľ už dostal svoju rovnošatu, tak si len zablikali a Magda išla ďalej




Ujo výpravca Magde zakýval zelenou výpravkou a znova sa rozbehla. Teraz vedela že má zastaviť až v Prešove. Po Prešov si veselo bafkala a pískala prekvapeným ľudom na zastávkach, až sa zrazu ocitla pred Prešovom, kde na ňu žmurkala svojim oranžovým svetlom známa predzvesť. Magda zapískala na pozdrav  a znova začala spomaľovať na 40 km/h. V Prešove Magde ujo výpravca rozkázal ako a kde má spomaliť. Magde sa to nepozdávalo že musí ísť miestami aj tridsiatkou ale ujo výpravca jej pripomenul že tade nedávno prešla jej Túlavá mladšia sestrička, ktorá má v takýchto veciach vždy pravdu.







Prišiel čas odchodu a Magda vyrazila ďalej. Pozrela sa do cestovného poriadku, kde zistila že v Šarišským Lúkach sa bude križovať s mladším súrodencom z Humenného. Keď sa stretli tak Magda svojho bračeka trochu ponaťahovala a v rámci súrodeneckých hádok ho nazvala šukafónom. Ten len nahnevane zatrúbil a šiel ďalej.




Keď jej nahnevaný brat odišiel, tak sa mohla pustiť ďalej. Zastala až pred Nemcovským tunelom o čo ju požiadali fotografi. A keďže Magda bola vždy ústretová,  tak im prianie splnila.




Kým si ju fotiči neúnavne fotili tak sa porozprávala s miestnou predzvesťou .










Keď už začali ohovárať vchodové návestidlo tak ju obsluha okríkla a zacúvala s ňou do tunela







Fotografi úspešne znova nastúpili a tak Magda začala ukrajovať kilometre k Hanušovským viaduktom. Tam fotografom opäť zastavila a tí sa rozbehli na okolité polia aby spravili čo najlepšiu fotku,. Magde sa na tomto prekrásnom moste tak zapáčilo, že tu zostala dlhšie ako mala.




Zrazu si uvedomila, že je tu jeseň a už sa začala tešiť na Mikuláša keď povozí znova deti ( tie aspoň nežiadajú zastaviť na každom moste) posťažovala sa Magda.







Fotiči už všetko pofotili a tak znova nastúpili. Magda sa pobrala k ďalšiemu viaduktu. Fotiči sa znova rozbehli do polí a Magda na chvíľu zostala sama. Všimla si že zastala pri starej slivke na ktorej ešte viselo pár mäkkých sladkých sliviek. A čuduj sa svete, jeden fotič dokonca na tú slivku vyliezol a  zjedol všetky slivky. Preto sa Magda nahnevala a pustila sa utekať fotičom. Najprv ušla dozadu za most.....




.....ale tam ju našli. Potom sa zase pustila na druhú stranu.....




......ale aj tam na ňu striehli fotiči, dokonca aj ten čo liezol po slivke. Tá na oplátku mu aspoň poriadne zatrúbila do ucha.







Tak sa teda ešte raz pobrala cez most prejsť a potešiť fotičov.




Fotiči znova dofotili a nastúpili dnu. Magda sa rozlúčila s viaduktom a vyrazila do Čierneho nad Topľou. V Čiernom si pokecala s takýmto čudom







Niektorí fotiči znovu vyliezli ale hneď aj zase zaliezli. Obsluha Magde povolila zase maximálnu rýchlosť tak sa s radosťou rozbehla na plných 60 km/h. A ani sa nenazdala a už brzdila vo Vranove nad Topľou, kde bola plánovaná obedová prestávka pre obsluhu a fotičov.




Keď sa fotiči a obsluha vrátila, tak musela Magda prejsť na vedľajšiu koľaj, čím pridala prácu ujovi výhybkárovi. Tomu to ale nevadilo, ešte jej aj zamával. Keď sa dostala na svoju koľaj smerom na Sečovce, tak mala oddych. Medzičasom dostala na čelo aj tabuľu, aby ľudia vedeli čo za vláčik k nim ide.







Ešte prišla Magdu navštíviť STV-čka a natočila si ju. Potom ju už pustili na nepoužívanú trať číslo 192. Jediná zastávka pred Sečovcami bola Sečovská Polianka kde Magda znova pózovala fotičom




Ľudia nastúpili ale  Magda bola už veľmi plná. Vzdychala pod toľkou ťarchou, ale nakoniec to zvládla a úspešne dopravila všetkých na miesto. V Sečovciach videli vláčik po dlhej dobe. Magdu na stanici vítali stovky ľudí.




Magda sa im ponúkla, že ich vezme do Trebišova a napäť. Tak ľudia začali nastupovať, ale keďže nemohli nastúpiť všetci, tak sľúbila že sa ešte vráti a prevezie ich aspoň po Dvorianky




Po pár hodinách sa uťahaná Magda vrátila do Sečoviec. Medzičasom začalo pršať, tak nielen že bola unavená ale aj mokrá.     

 Ešte ju ale čakala dlhá cesta domov do Hanisky. Nabrala znova svojich fotičov a hybaj s nimi domov. Časť vystúpila v Trebišove a zvyšok až v Košiciach. Spokojne si bafla a prázdna sa pobrala do Hanisky do depa. Po príchode do depa sa uložila spať a snívalo sa jej o fotičoch, viaduktoch a Sečovciach. Boh vie kedy sa ich cesty zase pretnú…..

Dobrú noc Magduška a dovidenia  niekedy nabudúce na východe…
A zazvonil zvonec a jazdy aj rozprávky je koniec.


text a foto: augustus1717

sprc. eminem