...pokračovanie
V stredu skoro ráno sme opustili Zbojská a vybrali sme sa do Banskej Bystrice. Matúš sa ponáhľal na Detvana - (išli ho v Žiline príjmať za rušňovodiča) a zbytok - fotiť. Po celonočnom daždi začalo vykúkať slniečko cez husté dažďom naplnené oblaky, čo umožnilo zhotiviť pár jedinečných záberov. Najskôr sa bolo treba dostať na miesto, čo v premáčanom stavenisku nebolo vôbec jednoduché a navyše cez tunel bolo počuť húkanie prichádzajúceho vlaku.
A tu sa nám v plnej kráse predviedla najnovšia krásavica 756.008.
Vďaka pomalej ceste na mostných provizóriách sa dalo počas prechodu vlaku zmeniť miesto a tak sa dalo na postrkára pripraviť.
Po náklade sa mal z tunela vynoriť zrýchlenec od Žiliny no žiaľ meškanie zmenilo sled vlakov.
Zakrátko sa už ozývalo húkanie Detvana.
Detvan z nadložia tunela.
Na zrýchlenca sme chceli ísť oproti, ale bahno nám v tom zbránilo. Ale aj toto stálo za to.
Keďže nám bolo jasné, že tu už tak skoro vlak nepôjde, vybrali sme sa k méte dňa - na stanicu Harmanec Jaskyňa. Tu v kopcoch sa už oblaky začali trhať a dokonca i slniečko začalo vykúkať.
Už minimálne pätnásť rokov som si brúsil zuby na miesto medzi dvoma tunelmi kde pod mostom dravo tečie voda vo vodnom šmyku (rizni).
Tento pohľad sa naskytne cestujúcemu z okna vlaku iba na pár sekúnd. Pôvodne mal byť tunel jeden, avšak hlboká príkra dolina Rakytovo ho rozdelila na dva.
Po dôkladných prípravách s ujom gúúúglom a dohode s veľmi príjemným a ochotným pánom výpravcom sme vzhľadom na pauzu medzi vlakmi zahájili grilpárty. Veď s plnou baterkou a plným bruchom sa lepšie fotí.
Po hodinke prišiel pán výpravca s informáciou, že Uľankou prešiel nákladný vlak a máme 15 minút na prípravy. Marci s vysielačkou ostala strážiť oheň a my sme sa pobrali na miesto.
Prvá ceculka nemá tlmič výfuku - to je muzika!
736.005 - Bystrický postrkár. To sme netušili, že ho ešte odfotíme...
O necelú polhodinku prechádzal osobák od Bystrice.
A keďže oprotiidúci osobák s pokazenou mašinou naberal meškanie Marci nás vysielačkou odvolala na hodinku k ohníku.
Po dobrej hodine prišiel zmeškaný osobák s príprahom.
Zrýchlenec trochu pribrzdil kôli križovaniu.
"Erotika" uzavrela naše fotopôsobenie na tomto mieste.
Potom už nasledoval presun na nové pôsobisko, cestou sme pribrali čerstvého železničiara Matúša a po príchode sa s nami rozlúčil Krz, ktorého pracovné povinnosti odvolali späť domov.
Štvrtok
Ráno prišiel Miro. Cieľ: Dedinky!
Cestou k cieľu sme si vzhľadom na počasie odskočili k "Bufetu na lúke" po jedného Najbrtka v čele Excelsioru.
No a ešte jeden postrk pod rozfajčievajúcim sa Kriváňom.
Dedinky sú rajom v Raji na fotenie vlakov s jednou drobnou chybičkou, že okrem Hore/Dolehronca tu nič poriadne nechodí. Pár krabičiek a dosť. A tak na ten každodenný sviatok sa treba poriadne pripraviť, lebo reply už nie je. Mal som tu vyhliadnuté jedno miestečko a tak cieľ bol jasný: skala nad vodou.
Prechod Horehronca so 754.035
Takto ho videla ©Marci
Čo dodať? Iba toľko: Horehronec je jediný rýchlik, ktorý prechádza skutočným rajom.
A neurobiť si fotku z cintorína - to snáď ani nejde.
A pohľad zboku od ©Marci
Veľmi neradi sme opúšťali tieto prekrásne miesta, ale v pláne našej dnešnej cesty bola ešte návšteva Spiša.
Nakrátko sme sa zastavili v Markušovciach, a tak vznikla fotka s miestnymi kultúrnymi pamiatkami.
Neskoré odpoludnie nás prinútilo opustiť tieto miesta. Blížil sa čas stretnutia s Hujerom.
Po jeho príchode sme sa v neskorý podvečer vybrali na nevyšliapané miesto nad Važcom.
Zapadajúce slnko a predlžujúce sa tiene nám pomaly obmedzovali zábery a tak sme sa pobrali odpočívať.
Na druhý deň bol piatok...ale o tom nabudúce... a že bolo pekne aj v sobotu Vám porozprávam ďalšej časti.
...a že sa bude na čo tešiť by mohla naznačiť aj nasledujúca fotka:
©železnica.railnet.sk´2010; Duko
