Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

Myšlienka tvorby fotoseriálu z Turca vo mne rezonuje už dlho. Keď som si dopoludnia splnil pracovné povinnosti, zobral som nohy (vlastne, kolesá bicykla) na plecia a namieril si to rovno k trati. Po dvoch minútach som bol na pľaci a povedal som si, že dnes začnem oboznamovať svojich priateľov – Neturčanov s mojim prekrásnym krajom, ako inak, prostredníctvom železnice.

Osud mi naozaj prial, pretože spoza stráne sa na Os 7303 vyvalila prekrásna, vždy vzorne naleštená „tristovka“.

 Po jej prechode som sa rozhodol čakať na Os 7302 zo Zvolena, ale presunul som sa o 400 metrov vyššie, k bývalému hradlu Dlžiny a neslávne známemu železničnému priecestiu. Počas presunu sa objavil aj spomínaný vlak, tak som ho zvečnil z profilu. Na jeho čele sa vynímal druhý najstarší hybrid na Slovensku.

Ako som sa motal v okolí priecestia, začalo zvoniť. V neobvyklom čase pre osobný vlak, tešil som sa teda na nejaký náklad. Ten sa dostavil v podobe manipuláku, ktorý viedla prievidzská cecaňa 751 128. To som ešte netušil, že to dnes nebude posledný náklad. Aj keď proti Slnku, nedalo mi a odfotil som cecaňu, ako prichádza na priecestie a potom v lepších svetelných pomeroch asi 20 m za ním.

Nastala menšia pauza, ktorú som vyplnil návštevou neďalekej benzínovej pumpy za Dolnou Štubňou, kde som si dofúkal kolesá na bicykli. Keď som vybavil tieto technické záležitosti, vrátil som sa opäť na priecestie. Nedá mi nezaradiť do reportáže aj fotku Dolnej Štubne. Les v popredí je lesopark Bôr, obľúbené miesto nás, Tepličanov, ako aj kúpeľných hostí na dlhé prechádzky. Je tam prekrásne. Úplne vľavo na fotke vidíme začiatok kúpeľného parku, ktorý je hosťami chýrne ospevovaný. No a oko milovníka prírody poteší aj Veľká Fatra, konkrétne jej bralná časť. Zľava naše dominanty, Tlstá, Ostrá (temer splývajú) a Drienok. My Turčania povieme, že najkrajšia turistika sa robí práve na nich.

Po krátkom exkurze z regionálnej geografie sa vráťme ale späť k trati, a to si už 754 035 šinie nadol s Os 7526, Horná Štubňa - Vrútky. Špeciálne pre Milana som do fotky zakomponoval aj katolícky kostol v Dolnej Štubni.

Nastáva pauza a ja sa idem domov občerstviť. Vraciam sa o 14:00 a mierim si to rovno k predzvesti na Odb. Dolná Štubňa. Pripravujem fotoaparát, a ten nemilosrdne píše, aby som do neho vložil kartu. Šťavnato som pochválil jeho aj svoju hlavu deravú a išiel domov pre kartu, namrzený, lebo na Zr 1841 Strečno išla vždy čarovná Júlia (a Slnko tiež svietilo;). Vtom mi zavolal kamoš a keď som sa mu posťažoval, aké mám trampoty, o 5 minút bola SD karta na Dlžinách a veselo som fotil ďalej. Očakával som Vaša na Zr 1842 Turčan, ale už pri pohľade na viadukt som zistil, že tomu tak nebude. Viezla ho trasuľa 754 052.

To už sa ku mne pridala na bicykli aj kamarátka Janka, a tak som zavelil, smer odbočka! Pôjde predsa Os 7527 na Hornú Štubňu. Zastihli sme ho pri predzvesti na odbočke na čele so 750 272.

Potom sme sa pobrali očakávať Zr 1843 Turčan, ale pred ním nám železničná premávka poskytla niečo, s čím som nerátal, a čo sa mi veľmi páčilo. Všimol som si, že vchodové návestidlo smerom od Čremošného je postavené. Nemal som možnosť dlho premýšľať, a už sa spoza zákruty vyvalila dvojica 751 109 a 752 047 na čele Pn vlaku. O čo väčšie bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že si na postrku vezú 756 005. Bol som v nemom úžase a fotil. Toto som naozaj nečakal!
 

Počas čakania na Turčana som zvečnil i bagetku 913 025, čoby Os 7506.
 

Po desiatich minútach som už v diaľke zazrel lesknúcu sa dámu Michaelu a pripravil sa. Odfotil som ju v oblúku za odbočkou, z povestného fotofleku všetkých fanúšikov nostalgických jázd.

Nato sme sa s Jankou presunuli pár metrov južnejšie, na Hornú Štubňu zastávku. Tu som mal v pláne očakávať Os 7505, na čele so spomínanou 750 032. Cestou som však ešte zdokumentoval výhybku na odvratnú koľaj, ktorá mieri do neznáma práve po fotokopčeku, na vrchole ktorého koľajnice končia. Heslom „Vždy pripravení!“ sa zrejme riadia pracovníci Odbočky,  ktorí si pre prípad vrtochov aprílového počasia preventívne nechávajú pri výhybke služobnú metlu.
 

Osobáčik do Zvolena zakrátko trúbil pred Odbočkou, a tak som ho zvečnil pri vchode do zastávky a na nej.

Po vyfotení sme si to plnou parou namierili na zastávku Horná Štubňa obec, s jasným cieľom: chytiť Júliu, ktorá mi dnes ušla. Ale ani teraz mi neposkytla dlhý čas na uvažovanie nad flekom, keďže sa do zastávky rútila so svojím Zr 1844 Rozsutec zarovno s nami. Tak som ju dobehol na moste a pozrel sa na ňu zhora.

Za ten čas sme s Jankou vysmädli, a tak sme šli pípeť zahasiť do Furmanskej krčmy na Dolnej Štubni. Ja som si doma prehodil veci, Janka mala ešte povinnosti, tak ma opustila, no ja som sa pohrával s myšlienkou fotiť na Hornej Štubni osobák aj zmeškaný Detvan. Sadol som na bike, vyšľapal na Štubňu a usalašil som sa v poli. Násvit bol vskutku nádherný, no moje baterky zaúpeli po nabíjačke. Dohovoril som im, a tak som zvečnil Os 7304 na Kráľovskom viadukte a vchádzajúc do zastávky Horná Štubňa obec.

 Potom som prestupujúc v zablatenom poli, čakal na zmeškaného Detvana. Na moje veľké potešenie si bafkali hore kotlinou cecane a 756 na postrku Pn do Zvolena. Baterky vydržali, a tak Vám ich ponúkam v plnej kráse. Pre Milana sa opäť nájde na fotke aj kostolík (katolícky v Hornej Štubni).

Ostal som ešte čakať aj na Detvana, ale moje baterky po márnych pokusoch o resuscitáciu vydýchli naposledy a objektív sa zasunul. Tým dal bodku za prvou časťou môjho fotoseriálu z Turca. Verím, že sa Vám prvý diel páčil a spolu so mnou sa tešíte na ten nasledujúci.

Text a foto: Maros21