Novinky, články, reportáže
V dnešnej fotoreportáži opäť zostaneme na podľa mňa jednom z najkrajších úsekov trate 141 na žst. Žirany. Zastavenie na staničke je trošku smutnejšie, keďže stanička je v žalostnom stave a stále terčom miestnych vandalov.
Stanica bola postavená v roku 1938 spolu s nákladiskom a bočnou rampou. Architektonicky je podobná ostatným budovám na tomto úseku trate. Zo stanice vedie vlečka do vápenky Calmit s.r.o. Žirany, ktorá v podstate drží spolu s nakládkou dreva túto trať nad vodou a občas sa tu prebehne manipulačný vlak. Poďte si ale pozrieť zopár fotografií.
Budova stanice. Nápis to už má za sebou.
Na rohu budovy je nápis ešte ako tak zachovaný.
Všetky okná sú už rozbité. Pohľad dnu . Pozrite luster je ešte celý.
Výrastkovia.
Ani nevedia čo to národný odpor je.
Čo Vám vždy udrie do očí sú inventárne čísla.
Netrúfam si pozrieť do bývalých WC.
Stanica má svoju studňu, krásne predzáhradky.
Aj trošku neobvyklú budovu – skladisko horľavín.
Dokonca k nákladisku patrí aj vozidlová váha.
Tu sa ,,národný odpor´´ riadne vybúril. Vyvalili dvere skladiska aj so zárubňou.
Budova skladiska. Čo je vo vnútri za bordel Vám radšej neukážem.
Na rampe sú kopy kamenia, drevo. Všetko sa však nakladá na autá. Pri mojom odchode prišiel kamión pre drevo.
Poďme sa však prejsť na Lužianske zhlavie.
Spomínaná vápenka Calmit. 
Vápenka má nákladnú lanovku na dopravu vápenca z lomu na úpätí Žibrice. Bola postavená v roku 1959 a dodnes spoľahlivo funguje. 
Domček pre výhybkára na Lužianskom zhlaví.
Vápenka má aj svoju lokomotívu.
Ktovie kedy naposledy posunovala.
Vo vlečke bol slušný počet vagónov. Otázne je , ale kedy ju naposledy niektorý opustil.
Poďme ale ďalej k vchodovej mechanike.
Tu je krásne vidieť stúpanie trate od Lužianok.
Trať ide ďalej do lesov.
Predzvesť od Lužianok. Nezdá sa to , ale je na vysokom násype. Dolu tečie potok. Išiel by som dolu, len je to strmé a šmykľavé. Keď nebude sneh tak sa sem vrátim.
Trať ide dolinou, ktorá tvorí hranicu medzi Zoborskými vrchmi a pohorím Tríbeč.
Pri ceste späť som si ešte vyliezol na násyp vlečky Calmitu.
Ktovie, kedy naposledy sem mašinka niečo vytlačila.
Moravecké zhlavie je tiež veľmi zaujímavé.
Stanica sa nachádza v hlbokom záreze. 
Domček výhybkára je zaujímavo vsadený do svahu.
Takto spevnených svahov je na tomto úseku trate viac.
Oceľový most ponad trať. Vozovka je tvorená drevenými podvalmi.
Vchodová mechanika od Moraviec.
15 m vysoký násyp na ktorom v roku 1995 nastal v dĺžke asi 150 m zosuv zemného telesa.
Predzvesť od Moraviec. Podľa vytrhnutých kladiek na násype už asi nikdy nebude fungovať.
Trať pokračuje klesaním do Jelenca.
Na násype boli vymenené drevené podvaly. Traťováci tu majú svoj prístrešok.
Staré podvaly zostali ešte pri trati. Telefónne stĺpy už taktiež dožívajú a postupne sú znesené.
Tak ako aj v Podhoranoch sú kľúče vo výkoľajkách. Pootočiť ním už však ide veľmi ťažko.
Čo dodať na záver. Je to veľmi smutný pohľad. Stanica pôsobí mŕtvym dojmom. Dúfam že sa mi ešte podarí natrafiť na nepravidelný manipulák a vyfotiť si ho pri niektorej z mechaník, skôr ako ich niekto zdemontuje. Krásne by sa tu dal nafotiť nejaký nostalgický parný vlak. Čo už , raz si nevieme vážiť prácu a dielo našich dedov a pradedov.
Dovodenia pri trati priatelia.
Text a foto: festo
