Po výčitkách, že s webkamošmi môžem behať po Tatrách a famíliou nie, bolo jasné, kde strávim prvý marcový týždeň. Keďže počasie vyšlo ako podľa meteopríručky Dr Iľka, by bola škoda sa nepochváliť úlovkami z miest, kde ešte nie sú vyšliapané chodníčky.
Výlety a túry som "náhodou" vyrátal tak, aby vyšiel čas na jedno i na druhé. Ak sa počasie náhodou nepriblížilo ideálu šlo sa na túru, ak áno doobedňajšia vychádzka mi musela stačiť. Mal som už od jesene určené dve méty, ktoré som chcel dosiahnuť, len žiaľ počasie bolo zakaždým hlavnou brzdou v uskutočnených plánoch. Tentokrát sa zadarilo i keď nie na celú stovku percent. O to väčší dôvod sa vrátiť opäť.
Kontrola panorámy zo Štrbských lúk. Košičan v popredí, dnes môže byť. Toto je ideálny čas na výlet z Liptovskej strany a dosiahnutie prvej méty.
Ešte jeden ranný manipuláčik než príde osobák.
Takto som si to predstavoval už dlhý čas. Začínajúca jar v dolinách pod bielou homoľou Kriváňa. 362.011 v dvojmodrých farbách mimoriadne potešila.
Cestou sa nám priplietol do cesty Pantograf 460.042+41 po hlavnej oprave vo Vrútkach.
Jeden deň som aj tak musel obetovať návratu do Bratislavy, ale aj to sa vcelku oplatilo.
Na Hlavnej stanici sa mi vyskytol takýto "retropohľad"
Ísť cez Liptovskú Teplú a nečľapnúť sa v termáli na Kalamenoch by mi neodpustili a tu je pár fotiek.
Liptovská Teplá.
A z druhej strany.
Na druhý deň sme sa vybrali na Gánovecké oblúky.
Rýchlonohá dvojka cez dlhé sklo zvlnená teplým vzduchom stále silnejšieho jarného slnka.
Z toho istého miesta ešte osobák na ktorom sa stretli v čele dva takéto dnes už temer unikátne stroje 104 a 107. Vôbec mi nevadí absencia Tatier v pozadí.
Rakaňa s dvojičkou na nákladnom vlaku.
Druhá rakaňa opäť na manipuláku už so staršou kolegyňou pod Popradom.
Posledný deň vyzeralo počasie opäť ideálne. S Jakubom sme si privstali, lebo podľa posledných skúseností bolo jasné, že to nevydrží dlho.
Postrk sa vracia na Spišskú stranu. My pokračujeme k ďalšej méte.
Excelsior. Prvé obláčiky začínajú stúpať a spájať sa.
Náklad a panoráma Tatier s pomaly sa množiacimi oblakmi.
IC 501 s 362.011 ale už bez panorámy.
Než sa objavil Košičan už tam bolo vcelku husto.
Cestou na osobák som si dovolil jeden záber známy z čias začiatku elektrifikácie, kde na tomto mieste bola zvečnená Bobina, ktorú sme ako chlapci obdivovali.
Na záver jedna fotka R601 s 362.004 a slnkom nasvieteným Popradským plesom na ktoré akosi oblačnosť zabudla.
©železnica.railnet.sk´2010; Duko
