Novinky, články, reportáže
Ak by ste mali chuť vyhľadávať nepoznané fotofleky na novom koridore, tak sa Vám pokúsim s radosťou spraviť takého malého foto-sprievodcu. Človek by si pomyslel, že čo už len zaujímavé na tej rovine môže byť? Tak sa len pozrite!
Jediné železničné priecestie na trase BA.Rača-NMnV sa už síce na weboch aj vďaka mne objavilo ale nemohol som ho opomenúť. Fotím tu rád pretože to mám "za záhradou". Pre fotičov vrelo doporučujem. Vedie sem fajn asfaltová cesta. Ako perličku uvediem, že pri fotení nikdy nebudete sami. Ako to? No pred pár mesiacmi tu na domček namontovali dennú aj nočnú kameru, takže budete stále pod kontrolou. Vtom čase zrušili aj biele blikacie svetlo na závorách a zaplechovali ho. Situácia s vandalmi bola asi neúnosná.
Pri pohľade na túto fotografiu Vám už musí byť jasné, že sa budeme v tejto časti "borenia mýtusov" motať stále okolo Trnavy. Pre takýto záber nemusíte ani z auta vystupovať. Ak to dovoľuje premávka, stačí autom zastaviť na jednom z cestných nadjazdov nad koridorom a vystrčiť objektív. Samozrejme že nesmie byť naparené až na 15 kilometrov.
Táto gaštanová alej je síce od Trnavy trošku ďalej, ale nemohol som nezverejniť farbičky jesene ktoré sa mi podarilo zachytiť pri hľadaní tej správnej prístupovej cesty k Šenkvickej estakáde.
A sme pri trnavských cestných nadjazdoch. Dajú sa tu vytvoriť rôzne kompozície. Tento záber dokazuje, že tu rád fotím hlavne v horšom počasí. Tentokrát bola hmla. Most mi vtedy poskytuje aké-také suché prostredie pre fototechniku počas prestávok medzi vlakmi. Snáď sa mi tu v budúcnosti podarí aj pekná upršaná fotka.
Keď je nízka dohľadnosť, občas zavítam aj na cíferské zhlavie Trnavskej stanice. Prístupová asfaltová cesta vedie okolo bývalého depa. Keď idem sem, nakuknem vždy aj na "hrbatú" ktorá práve v tomto mieste pramení. Treba predsa zdokumentovať aj pohyb na bočných tratiach.
To isté miesto len opačným smerom. Stromy ešte nemali tú správnu farbu. Ale kto vie či sa práve Vám nepodarí vykúzliť to najfantastickejšie farebné pozadie.
Minulý GVD som sem chodieval vždy po nočnej zmene. Motor v lúčoch vychádzajúceho slnka bol proste neodolatelný. Trošku si tu vždy ušpiním topánky od blata ale nakoniec som rád že po výkopových prácach pri stavbe Baumaxu tu zostal asi 4-5 metrov vysoký kopec hliny. Jeho výhodu vyššieho pohľadu na svet rád využívam. Len by to chcelo trochu nazúmovať.
Ten istý vlak, tá istá mašina, ale iný deň a z opačnej strany koridoru. Aj v tejto časti som pre Vás vyberal zábery kedy sú mašinky ešte v diaľke, tak aby ste získali lepší rozhľad na dané miesto. Tak ako by to mohlo vyzerať v praxi Vám prinesiem v závere článku.
Ten istý kopec hliny len opačným smerom. Ono pri popoludňajšom slnku Vám ani nič iné nezostáva.
Konečne sa vyčasilo - tak idem fotiť panorámu Trnavy z nadjazdu. V pozadí sa črtajú Malé Karpaty. Ak chcete mať na fotke aj pohorie, prineste si teleobjektív.
Z toho istého nadjazdu len na opačnú stranu máte pohorie za Hlohovcom ako na dlani.
Sem sa musíte presunúť pešo alebo autom tak kilometrík od predošlého nadjazdu smerom na Brestovany.
Širšia panoráma Trnavy s najkratším ohniskom.
Navštíviť toto miesto je skutočne najjednoduchšie. Ja som ho paradoxne navštívil až nakoniec. Je to z lávky nad stanicou. Dá sa tu tiž všeličo vykúzliť. Prvá odbočka vpravo je bývalá trať na "hrbatú", osobný vlak sa práve vracia do stanice z novej prípojky "hrbatej". a bledý kameň lemuje koridorové koľaje.
No a na záver som si pre Vás pripravil výber toho najlepšieho z môjho repertoáru. Všetko sú to zábery z blízkosti Trnavy. Nikdy nie ďalej ako je predzvesť vchodového návestidla.
Tak čo? Podarilo sa mi mýtus anti-foto-genickosti koridoru vo Vás prelomiť alebo aspoň nalomiť?
Ak som vo Vás mýtus odporu ku koridoru nezlomil ani touto časťou, tak potom možno vnesie viacej svetla do tejto problematiky tretia časť.
A ak ste dostali chuť na koridor, tak sa tam určite niekedy stretneme.
Text a foto: eminem
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
