Novinky, články, reportáže
Cez víkend, 4.až 6. septembra, ma pozval kamarát Jaro na výlet do malej českej vesničky Žerotín, kde sa konal Československý trampský potlach. Zaujímavosťou tohto podujatia je, že sa každý rok strieda nielen miesto, ale aj štát konania. Na striedačku sa trampi stretávajú raz v Čechách, raz na Slovensku.
Pred rokom bol zraz v Bojniciach a o rok bude zas na Slovensku, vraj kdesi na Záhorí. S Jarom sme figurovali iba ako vodiči autobusu. Viezli sme partie z Ivanky pri Dunaji a Bratislavy.
Po príchode na miesto a ubytovaní sme zhodnotili, že tento rok (vzhľadom k počasiu), nebude zraz príliš početný. Aj keď práve nepršalo, bolo dosť chladno. Skutočne, na mieste bolo odhadom do 200 ľudí. Na lúke organizátori pripravovali ohnisko, posedenie, stojany na vlajky trampských osád, stánky s občerstvením a iné náležitosti a trampi sa zatiaľ vítali a schádzali pri pive a gitarách.
Dovozom ľudí sa nám skončili povinnosti až do nedeľňajšieho odchodu, tak sme s Jarom špekulovali o našom ďalšom programe. Ako prvé sme sa dohodli, spoznať miestne krásy. Tak sme sa vybrali do dediny. Žerotín. Pár domov, krčma, malé družstvo, kaplnka a pozostatky stredovekého hradu.
Obec čistá a príjemná, ale malá. Za pol hodinku sme sa ocitli tam, kde sme začali, a tak sme zavítali do krčmy. Krčmárka nás pohostila dobrým pivom a tlačenkou a odporúčila nám navštíviť vedľajšie mestečko Panenský Týnec, kde je zrúcanina starého, nikdy nedostavaného kostola pri kláštore klarisiek. A tak sme sa po posilnení vybrali do Panenského Týnca. Cesta vedie do kopca a je odtiaľ pekný výhľad na Žerotín.
Pohľad na hlavnú ulicu v Panenskom Týnci. Cesta, po ktorej prichádzajú ďalší trampi, sa v pozadí kľukatí až k Hořešovicím. Od Slanýho ju nahradil nový obchvat. Kedysi sa jazdilo priamo cez obec.
Kláštor klarisiek je zachovalý, ale z nedostavaného kostola ostali len ruiny. Povráva sa, že má na človeka liečivé účinky. (tak uvidíme, čo to s nami urobí...)
V sobotu ráno svitlo pekné slnko, ale skoro okamžite bolo prekryté olovenými mračnami, čo neveštilo nič dobré. Predpoklady sa naplnili a než sme sa stačili naraňajkovať, bubnovali po streche autobusu ťažké kvapky. Rozhodovali sme sa, či ostať na trampskom zraze a zúčastniť sa celodenného programu, alebo ho oželieť v prospech železnice. Počasie nás prinútilo zdvihnúť kotvy, a tak sme zašli pozrieť do mesta Louny. Zaparkovali sme vedľa železničnej zastávky Louny střed, v blízkosti centra a autobusovej stanice. Hneď nás prišiel privítať ranný motoráčik 810 043-0 do Postoloprt.
Modrá je dobrá... aj pre pionierov 
Dážď pomaly utíchal, tak sme sa vybrali pešo na železničnú stanicu Louny. Prišli sme práve včas ku križovaniu motorákov do Českej Lípy, Mostu a Slanýho. Vozeň 810 012-5 posunuje od osobného vlaku zo Slanýho, do depa.
Na osobnom vlaku z Rakovníka, úvraťou cez Louny do Mostu šla súprava 814 056-8 + 914 056-7, ktorej po Louny vypomáhala na príprahu 810 054-7. Po príchode do Loun bol orchestrion odvesený a hneď na to odišiel do depa. Na súpravu sa miesto neho zavesila 810 348-3.
Po krátkom pobyte súprava odišla do Mostu a v stanici ostali vlaky do Slanýho a Českej Lípy. Ale nie dlho. Najskôr odišiel českolipský vlak, tvorený vozňom 810 043-0,
a napokon aj vlak do Slanýho, motorový vozeň 809 140-7.
Potom stanica osirela. Vedľa staničnej budovy stojí ako pomník, parný rušeň 317 001, výrobok ČKD Sokolovo.
Pohľad na železničnú stanicu Louny. Osobnú dopravu tu zabezpečujú motorové vozne 810 s prívešákmi, ktoré cez víkend stoja nevyužité na odstavnej koľaji pri sklade. V pozadí sa týčia veže Lounského chrámu Svatýho Mikuláše.
Prekrásna scenéria Českého středohoří (Ranská hora), je viditeľná aj od stanice.
Industrializácia... (Tepelná elektráreň Počerady vyrába elektrickú energiu z uhlia od roku 1970. Výkon: 5 x 200 MW. Zo šiestich blokov funguje dodnes ešte päť.)
Ticho atmosféry narušil posunujúci rušeň 730 636-8, patriaci firme LOSTR a.s. - Lounské Strojírny, bývalé ŽOS Louny, ktorý bol vziať zo stanice krátku súpravu nákladných vozňov, určených na opravu.
Táto firma vlastní okrem ponorky aj žeriav číslo 329 a prasiatka 701 450-9 a 703 801-1 (po rekonštrukcii).
Pohľad do rušňového depa Louny od hranice. Depo je veľké, ale pusté. Očividne tu však kedysi vládol čulý ruch.
Keď sme už všetko videli, vracali sme sa pomaly na stanicu s úmyslom, odviezť sa k autobusu vlakom. Medzi koľajami nás zastihol kufor 810 148-7, posunujúci z depa do stanice. V pozadí je vidno kostol Svatýho Vavřince, ktorý sa nachádza v neďalekej dedinke Černčice u Loun.
Posledná momentka z Lounskýho nádraží s motorákom 810 148-7, ktorý sa pripravoval na cestu do Postoloprt.
Po krátkom občerstvení sme vyrazili do centra mesta a objavili sme pekné miesta. Kúsok za autobusovým nádražím sa nachádza kamenný Kostel Matky Boží.
V centre je pekne zrekonštruovaná radnica.
Na západnej strane centrum končí mestkými hradbami a Žateckou bránou.
Za hradbami stojí Barokní špitál. Pár metrov od neho sa nachádza už sídlisko. (Človeku sa natíska otázka, koľko námahy stálo, zachrániť historickú budovu pred staviteľským sídliskovým ošialom...)
Pohľad na Jiráskův Mlýn a centrum mesta s chrámom Svatého Mikuláše, od mostu Veslařů.
Medzi zaujímavosti mesta Louny bezpochyby patrí aj ulica, ktorá sa volá jednoducho: BEZEJMENNÁ.
Pred odchodom z Loun nám preťal cestu osobný vlak Česká Lípa – Postoloprty, vezený kufrom 810 653-6.
Po prechádzke mestom sme sa rozhodli zmeniť revír a zamierili sme do Slanýho. Pekné mestečko uložené v doline sme len prebehli a zamierili sme rovno na stanicu. Stáli tu iba dva motoráky. 809 249-6, pripravený na odchod do Loun a 810 666-8 „ležící - spící“.
Stanica pôsobí akýmsi mŕtvym dojmom. Táto tabuľka nám to len potvrdila...
Po odchode osobáku do Loun, nebol predpoklad, že by sa v stanici malo diať ešte niečo významné, tak sme sa išli prejsť do mesta. V niektorých uličkách, akoby sa zastavil čas.
Ináč je Slaný celkom pekné mestečko, ale je tam dosť priemyselných objektov blízko centra, čo pôsobí trochu chladným dojmom. Po prechádzke sme sa napokon pobrali späť do Žerotína. Hlavný program pre čundrákov bol v plnom prúde a nakoľko sa zlepšilo počasie, zvýšila sa aj účasť hostí.
Večer začali na pódiu vystupovať jednotlivé trampské skupiny s hudobným programom a o zábavu bolo postarané. O polnoci náčelník zapálil veľkú vatru a naďalej bol už iba individuálny program: pivo, spev, gitary...
V nedeľu ráno (pre niektorých členov krušné), bolo lúčenie, posledné občerstvenie a napokon odchod. Karosa nás šťastlivo odviezla domov a my sa tešíme na budúci trampský potlach.
text a foto: Richardino
sprc. festo
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
