Novinky, články, reportáže
Strečno, alebo ... ako sa dá celé spackať. Dlho som premýšľal, či má vôbec zmysel o tom niečo písať, ale prečo nie. Aspoň uvidíte ako sa dá poondiať všetko čo sa dá. Už dávnejšie som zatúžil obohatiť si svoju zbierku o cukrové foto z týchto miest. Najmä , keď som sa díval na krásne foto iných autorov aj z iných webov, hrozne ma štvalo, že ja odtiaľto nič nemám.
Okolo Strečna prechádzam väčšinou služobne. Aj teraz sa ponúkla možnosť ísť do Žiliny služobne, pričom poobede som si vzal dovolenku a naplánoval som si cestu s mojou priateľkou Monikou na Spiš. Nenápadne som ju uchlácholil, že si v tomto aj tak upršanom počasí iba odbehnem k mostom , urobím jedno pekné foto a prášim späť. Nechcela ísť so mnou, že radšej počká v aute. Tak som sa teda skúsil vybrať na spomínané miesta a takto to dopadlo. Priznám sa , že nie dobre, lebo keď sa niekam chystám, vždy sa radšej pozriem do google mapy, aký je tam možný prístup a toto som veru zanedbal. Išiel som teda iba tak skusmo, čo to povie...
Prechádzam lávkou pre peších ponad Váh a sledujem kompu. Ozaj koľko teraz stojí prevoz? Keď som ja tadiaľ šiel naposledy, bolo to 5 Sk za auto...
Po zídení z lávky automaticky beriem kurz mosty, a zatáčam do prvej možnej uličky k trati. Tu sa mi podaril aj prvý záber vlaku.
Pokus o foto s hradom 
Rýchlo kráčam po ceste vedľa trati, ale aj tak mám zlé tušenie , že nejdem dobre a podľa turistov idúcich oproti som zistil že idem po ceste k Starému hradu.
Vlaky nechodia, tak si fotím aspoň hrad...
Wau , prešiel vlak a toť moje mostovky 
V húštinách...
Už keď som si vydupal, vytrhal aký – taký fotoflek, začalo pršať a vlaky prestali chodiť. Tak aspoň otrepaný pohľad na hrad...
Stále žiadny vlak, čas beží a nič. Zrazu dunenie a spoza kopca sa vynoril vrtuľník. Chlapci od elektrární kontrolovali el. stožiare. Samozrejme ma pilotove umenie zaujalo, asi sa preorientujem z vláčikov na letectvo... 
Po dlhej dobe rýchlik, ani sa mi nechce zisťovať čo to bolo zač...
Ani neviem prečo som nešiel ďalej. Pri pohľade do mapy som zistil, že by som sa v pohode k mostom dostal. Čo už...
Pri ceste späť sa to vlakmi len tak hemžilo, iba ja som bol vždy na nesprávnom mieste...
Na jednom nákladnom vlaku ma zaujal jeho záves, nešla náhodou 363.106 niekde na opravu?...
Ešte mi to nedalo...Pritom pri pohľade na hodinky som tušil čo bude v aute. Ale predsa... Idem si obzrieť ešte Strečno – zastávku. Tu sami podarili aspoň dve aké – také fotky na ktoré sa dá pozrieť.
Trošku sa zlepšilo počasie. Ale to čo bolo v aute , to bola búrka. Pritom ako sa na túto reportáž pozerám – nestálo to zato 
Bude to chcieť riadny reparát...
Dovidenia pri trati, priatelia...
Text a foto: festo
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
