Novinky, články, reportáže
Využitie naftového motora Pielstick na hnacích vozidlách v ČSSR bolo spojené s vývojom hydraulickej prevodovky ČKD - SRM. K týmto bolo možné využiť z domácej výroby len vzduchom chladené motory Tatra a motory radu 170 DR, ktorých výroba sa však už skončila. Preto bola zakúpená francúzska licencia na výrobu naftového motora ktorý vyhovoval svojimi parametrami na využitie s prevodovkou SRM. Predpokladaná spoľahlivosť prevodoviek ČKD - SRM (jemne povedané) nedosiahla požadovanú úroveň, od jej sériovej výroby bolo upustené. Naftový motor Pielstick dával (našťastie !?) možnosť využitia v dieselelektrickom hnacom vozidle. V roku 1972 bola zahájená výroba overovacej série T 466.0001 - 0026. Tieto rušne mali zabudovanú elektrodynamickú brzdu (EDB). Táto sa však neosvedčila a v ďalšej výrobnej sérii (0027 - 0147) nebola použitá. V roku 1979 bola výroba týchto rušňov zastavená, konečný počet "pílštikov" dodaných pre ČSD je 299. Spaľovací motor : zdrojom trakčného výkonu lokomotívy je naftový motor 12 PA 4 V - 185 Pielstick s výkonom nastaveným na 927 kW. Je výrobkom Turčianskych strojární v Martine v upravenej licencii francúzskej firmy Chantiers de L´Atlantique (neskôr Alsthom-Atlantique). Naftový motor je štvordobý dvanásťvalec (usporiadanie valcov do "V"), preplňovaný turbodúchadlami. Prenos výkonu je elektrický - jednosmerné trakčné dynamo (hlavný generátor) je pevne spojené so spaľovacím motorom. Dodávaný, plynule regulovateľný, jednosmerný elektrický prúd napája dve skupiny trakčných motorov. Trakčné motory - jednosmerné elektromotory (každý o výkone 267 kW) poháňajúce všetky 4 nápravy sú v skupinách (vždy v jednom podvozku) radené do série, dve skupiny sú radené paralelne (vedľa seba). Trakčné motory majú 3 stupne šuntovania - riadenie šuntovania je v závislosti od rýchlosti. Vykurovanie osobných vlakových súprav bolo riešené použitím parného generátora PG 500 na výrobu vykurovacej pary. Podvozky a hlavný rám lokomotív radu T 466.0 (neskôr radu 735) sú využívané pri stavbe "rekonštruovaných" rušňov radu 736 a 736.1 , keďže použitie pojazdu a najmä hlavného rámu z nejakého schváleného radu hnacích vozidiel poskytuje elegantnú možnosť vyhnúť sa množstvu administratívne a finančne náročných pochodov ktoré by musela podstúpiť NOVÁ lokomotíva. T 466.0253 Rušeň T 466.0253 bol k bývalej železničnej správe ČSD dodaný pod výrobným číslo 4423-0256 dňa 31.3.1979 spoločne s T 466.0252,0254-0256 do depa Žilina. Jednalo sa o posledné "pílštiky" dodané na Slovensko. Jeho cena bola 3,715.000.-Kčs. TBS (technicko - bezpečnostnú skúšku) absolvoval 6.4.1979 v traťovom úseku Bytča - Považská Bystrica a dosiahol pri nej rýchlosť 100 km/h (túto udržal na úseku 2.5 km). Následne bol zaradený do vozebnej stanice Čadca, odkiaľ jazdil po trati Čadca – Makov v univerzálnej doprave, v zimných mesiacoch zabezpečoval aj predkurovanie osobných vlakových súprav v miestnej stanici. 20.6.1979 : preskúšanie VZ, vlakový zabezpečovač uvedený do prevádzky 23.5.1981 : pri RV oprave v LD Brno vykonaná výmena piestov spaľovacieho motora - miesto pôvodných vyrobených z hliníkovej zliatiny osadené liatinové. (dochádzalo k prepaľovaniu hliníkových piestov a k stratám kompresných tlakov) 6.11.1991 - 10.2.1992 MH oprava v ŽOS Česká Třebová. bol dosadený spaľovací motor v.č. 204-053-7505. ako posledný stroj svojho radu absolvoval hlavnú opravu v ŽOS. 14.4.1999 : pri nabehnutí na stojacu vlakovú súpravu v Žlinskej zriaďovacej stanici bol poškodený predný čelník - deformácia cca 15 mm pod pravým nárazníkom jeseň 2000 : zastavenie prevádzky rušňov ŽSR radu 735 (posledné depo prevádzkujúce "pílštiky bolo RD Žilina) T 466.0253 skončil vo funkcii žilinskej staničnej zálohy. Po vyradení z prevádzky bol prevzatý spolu so sesterským strojom 0254 pod krídla MDC. Deponovaný bol necelý rok v areáli Výhrevne Vrútky. 10.8.2001 : príchod T 466.0253 do Zvolena - do Klubu historickej techniky pri Rušňovom depe vo Zvolene. "KHT počas svojej deponácie dokázal opieskovať všetky dvere a odnímateľné časti, sukne, kryty a nastriekať základnou farbou, obrúsiť a natrieť, základnou jednu stranu podvozkov. Pozháňať náhradné gumičky do vodného okruhu, . . . a ďalšie opravy spolu so ŽOS Zvolen, potom v RD následna kompletizácia spolu s opravármi bývalého RD Lučenec ( pre mňa osobne ale aj chalanov to boli čarodejníci), ktori na čo siahli to opravili a bez reptania." 10.9.2008 : skúšobná jazda v úseku Zvolen os.st. - Hronská Dúbrava po ukončení opravy 13.9.2008 : slávnostné predstavenie obnoveného rušňa T 466.0253 vo Zvolene pri príležitosti konania Grand Prix Zvolen 2008
Lokomotíva T 466.0 bola určená pre ľahkú osobnú a nákladnú traťovú službu na tratiach s hmotnosťou na jednu nápravu do 16 t, a s rýchlosťou do 90 km/h, prípadne pre stredne ťažký posun. Je štvornápravová, dvojpodvozková, kapotovaná s vežovou kabínou umiestnenou za stredom vozidla.
.
.
(foto Lumír Kunc)
(foto Lumír Kunc)
(foto Zdeněk Sýkora, prototypy.cz )
príchod do Zvolena (foto KHT Zvolen)
máj 2008 - príprava na striekanie (foto "lugansk")
máj 2008 - odstrojenie posledných dielov (foto "lugansk")
1. september 2008 - finišujú posledné úpravy
dva dni pre skúšobnou jazdou "Pišta" potrebuje ešte pomoc
a ide sa na to ! "cénula" je záťažou i poistkou zároveň
.
vrčí, ťahá, .....F U N G U J E ! ! !
podarilo sa ....
to sú oni !
.
.
ň
veselý návrat do depa - počas skúšobnej jazdy bol nastavený elektrický výkon a chladenie
.
Veľa kilometrov bez nehody a poruchy, "Pišta" ! Použitá literatúra : Ing. Ladislav Ptáček Motorová lokomotiva řady T 466.0 , NADAS 1986
.
a deň na to úspešne absolvoval trasu Zvolen - Šahy a nazad