Novinky, články, reportáže
Program tohtoročného Grand prix vo Zvolene bol tohto roku vďaka 160-temu výročiu príchodu prvého parného vlaku na Slovensko skutočne pestrý. To nám samozrejme umožnilo vytvoriť veľké množstvo fotografického materiálu o ktorý by sme sa s Vami radi podelili. Začalo to celé v piatok, kedy sa začali schádzať návozy zo všetkých strán až do západu slnka...
Táto atmosféra príprav strojov, montáž ojníc, protikľúk a zakurovania parných kotlov je vždy zvláštna a pripomína časy dávno minulé, kedy sa to v depe hemžilo stovkami zámočníkov, kotlárov, prípravárov a ľudí s funkciami, ktoré už dávno vymreli. Vôňa nafty na chvíľu vystriedala vôňu pary zmiešanej s dymom, aby v mnohých oživila spomienky na detstvo.
Čoskoro začalo zapadať slnko za Zvolenhrad a v depe sa vrátil čas o päťdesiat rokov dozadu. Po krásnom západe slnka sa zotmelo a tým sa predĺžil aj expozičný čas, ktorý z majstrov vytvoril akoby duchov remeselníkov z dávnych čias.
Ku tomu sa spomedzi oblakov začal ukazovať mesiačik, ktorý dotváral túto krásnu kulisu.
Okrem parných veteránov sa prišli predstaviť aj motorové rušne. Tu sa stretli pri mesiačiku dva sergeje - jeden originál a druhý remotorizovaný z Maďarska v ktorom bije srdce od Caterpillaru.
Nemohol chýbať ani "člen skupiny orange"
Plešivecký štoker 556039, ktorý ako jediný vykurovací kotol na Slovensku jazdil vlastnou silou pre uhlie i na popolovú jamu vyše dvadsať rokov po oficiálnom ukončení parnej prevádzky. 
Šlachtična - svojou eleganciou potvrdzuje, že svoj titul nenosí nadarmo.
Kto by povedal pred dvadsiatimi piatimi rokmi, že z tohto vraku stojacom paradoxne vo Zvolenskom depe s bielym nápisom "Rýchlička" a veľmi neistým osudom bude hrdá predstaviteľka parnej šľachty?
Papagáj po oprave kotla.
Nočné fotenie zavŕšil pápežský vlak Totus Tuus, ku ktorému sa priplietla zelená laminátka 240.128
Prišlo ráno, chladné ale krásne jesenné a slnečné, ktoré sa začalo vítať s parnými krásavcami pripravenými pasovať sa s nástrahami, ktoré na nich čakajú.
Tí väčší sa posilnili pred jazdou do Bystrice odkiaľ privezú návštevníkov pretekov.
Ešte otočiť a ideme!
Ešte podoťahovať a pomazať čo treba.
Ešte si daj posledný šluk a zatvárame!
Býčkov kompresor mal opäť "Svoje dni"
Ale Vlado už vedel čo potrebuje aby "poslúchal"
Ostal čas aj na otázku: Juro a z ktorého roku je rám Býčka? "Myslím, že 1909" Hmm tak to budeme storočnicu oslavovať i budúci rok....
Palo hľadal objekty...
A priestory depa sa začali pomaly napĺňať....
Pokračovanie nabudúce...
©Zeleznica.railnet.sk; Duko´2008
