Novinky, články, reportáže
Na zrušenej železničnej trati Rimavská Sobota - Poltár sa voľne povaľuje 2 500 ton koľajníc v hodnote okolo 20 mil. korún.. Nech sa páči, príďte si nabrať, nebudete ani prví, ani poslední. Pre tých, ktorí by to mohli považovať za navádzanie k trestnému činu, malá zmena: Nekradnite! Kradnutie je zlé!V októbri roku 2000 Železnice SR zastavili prevádzku na lokálnej trati Rimavská Sobota - Poltár. Dôvodom pre odstavenie takmer sto rokov starej 30-kilometrovej trate bol jej zlý technický stav. Podľa vtedajších odhadov Okresného úradu v Rimavskej Sobote by na jej opravu potrebovali 20 až 200 miliónov korún (podľa rozsahu opráv). Ešte niekoľko rokov dotknuté samosprávy deklarovali snahu podieľať sa na oprave trate a obnovení osobnej dopravy, ale náhradná autobusová doprava a slabnúci záujem samotných obyvateľov ich nevýrazné snahy umlčali. Z trate medzičasom začali miznúť koľajnice, spojky, ktoré ich kotvili k podvalom, aj samotné podvaly. V máji 2007 dozrel čas na jej definitívny odstrel a Ministerstvo dopravy SR ju vyradilo zo zoznamu tratí s tým, že koľajnice zostanú na mieste, ak o ne železnice neprejavia záujem.
Prázdninová brigáda. Mlátenie kladivom síce počuť na diaľku, ale vždy je kam utiecť.
Štátna "rýchla rota"
Rozkrádanie trate sa pomaly stáva regionálnym športom. Aj mňa to hneď napadlo,keď som to videl. Nie rozkradnúť, samozrejme, na to som príliš mäkký, ale kúpiť trať a rozobrať si ju. Nakoniec som si z toho nechal len námet na článok, lebo by s tým bolo veľa práce a ja a práca sa čo? Nekamarátime.
Chýbajú už stovky koľajových spojok a podvalov, stovky metrov koľajníc. Napriek tomu, že dvadsaťmetrový kus váži takmer tonu, pre vynaliezavých zlodejov to nie je prekážkou. Rozoberať spojky tiež nie je problém, stačí silný kľúč a kladivo. Dvoch mladíkov som stretol pri Ožďanoch - s ruksakmi a ručným náradím si privyrábali na prázdniny. Paralelne s traťou vedú takmer po celej jej dĺžke asfaltové alebo poľné cesty, takže to ani zlodeji podvalov nemajú ťažké. Postupne teda mizne všetko, čo sa dá predať, napriek tomu však bujná vegetácia stále ukrýva koľajnice za 17-20 miliónov korún (podľa nákupných cien v zberných surovinách, pri priamom predaji spracovateľom by to bolo o niekoľko miliónov viac) a koľajové spojky a podvaly v hodnote rádovo státisícov korún.
Pohľad na zarastenú a rozkrádanú trať svedčí o tom, že o ňu majiteľ - štát nejaví záujem a rozhodol sa nechať ju zhrdzavieť. Omyl. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy už vydal rozhodnutie o jej odstránení a môžeme si len tipnúť, či železničiari k činu prikročia pred alebo po jej rozkradnutí. Rýchly zásah nie je dôležitý len kvôli zlodejom - každým stromom alebo černicovým krom, ktorý vyrastie medzi koľajami, sa náklady na demontáž trate zvyšujú.
Sušany. Koľajové spojky sú už dávno preč, chýba aj množstvo podvalov.
Skoupíme všechno
Podľa zákona č.223 o odpadoch smú zberne druhotných surovín vykupovať koľajnice len od prevádzkovateľov dráh, alebo podnikateľských subjektov, ktoré s nimi pracujú na zmluvnom základe. Nie všetky to však dodržiavajú, niektoré majú cenu za kilogam koľajnice (od 6 do 8 Sk) uvedenú dokonca v cenníku. (Do telefónu povedia: Koľajnice? Prineste!) Okrem toho, je mnoho firiem zo zahraničia, ktoré túto komoditu na Slovensku skupujú. "Skoupíme všechno, je o to veliký zájem," tvrdí Pavel Strejcovský z chomutovskej firmy Stahl. (Normálne som mu zavolal! Pre istotu, čo ak by som podľahol pokušeniu a strčil do vrecka kus koľajnice?) Nielen české a slovenské firmy majú záujem o naše staré koľajnice a podvaly. S rovnakým dopytom nám na trh vstupujú aj firmy z Lotyšska, Holandska, Nemecka, Ukrajiny, či dokonca až z Kene a Egypta. Internetový dopyt sa počíta v stovkách tisícoch ton. Napriek tomu takmer 2500 ton koľajníc medzi Rimavskou Sobotou a Poltárom zarastá nepriechodnou vegetáciou, keďže zlodeji majú pramalú šancu tieto rýchlostné preteky s prírodou a sťaženým odpredajom vyhrať. Ale v druhom kole preberie štafetový kolík štát a ten sa uspokojí aj s menej ziskovými úsekmi.
Za ožďanským tunelom už chýbajú stovky metrov koľajníc.
Namiesto vlakov bicykle
Samosprávy v "povodí" zrušenej trate Rimavská Sobota - Poltár sa 15.mája 2008dohodli so zástupcami Železníc SR a MDPT SR o odkúpení trate, aby si z nej urobili cyklistický chodník. Samosprávy už v tejto súvislosti rozbehli mikroregionálnu spoluprácu a spoliehajú sa na to, že peniaze na vybudovanie chodníka cyklotrasy zoženú z eurofondov. Trať, resp. jej zvyšok po odstránení koľajnicových zvrškov, by chceli od ministerstva získať bezplatným prevodom. „Zatiaľ nevieme nič," povedal primátor mesta Poltár Ing.Pavel Renčák. „Na rokovaní nám povedali, že je to priechodné, ale zatiaľ nemáme nič potvrdené, nevieme cenu, ani termíny. Na ťahu sú železnice."
A železnice by nemali pridlho otáľať. Tento štátny majetok je ponechaný napospas zlodejom a prírode už druhý rok a každým dňom jeho cena klesá.
Uverejnené so súhlasom autora.
Autor textu a foto: Ján Babarík; Zdroj: BLOG.SME
Uvedená trať je jednou z prvých určite nie ani z ďaleka posledných "navrhnutých na zrušenie". A tak vysoko ziskové Železnice Slovenskej Republiky si odpílili ďalší konár zo svojho chudobne rozvetveného stromu. Jedna vec je pýtať obrovské peniaze za dopravnú cestu a druhá vec je starať sa o ňu. Autor to veľmi dobre vystihol s návrhom na cyklotrasu i s ohľadom na ceny ropy. A my si navlečieme na seba "Modré dresy" a budeme bicyklovať (veď cyklista s tým aj začal). Staničné budovy treba ponechať. Zídu sa na občerstvovacie zariadenia - viď hrádza v Bratislave, či miesta na výber poplatkov za dopravnú cestu. Asfalt má obrovskú výhodu v tom, že vydrží omnoho dlhšie bez údržby a v zberných surovinách ho nikto nechce - zatiaľ. Viem si predstaviť slušné destinácie napríklad z Čremošného do Bystrice, či z Besníka na obe strany. A konečne - budeme zdravší národ.
(Poznámka redakcie)
Na záver pár snímkov z čias nedávno minulých na trať, ktorú postavil kapitalizmus, prežila dve vojny, komunizmus, ale neprežila tento "novodobý kapitalizmus", ktorý akosi nevie využiť to, čo tu už má vybudované tak, ako to vedia vo vyspelejšej časti európy...
Uverejnené so súhlasom autora.
Autor textu a foto: Ján Babarík; Zdroj: BLOG.SME
Uvedená trať je jednou z prvých určite nie ani z ďaleka posledných "navrhnutých na zrušenie". A tak vysoko ziskové Železnice Slovenskej Republiky si odpílili ďalší konár zo svojho chudobne rozvetveného stromu. Jedna vec je pýtať obrovské peniaze za dopravnú cestu a druhá vec je starať sa o ňu. Autor to veľmi dobre vystihol s návrhom na cyklotrasu i s ohľadom na ceny ropy. A my si navlečieme na seba "Modré dresy" a budeme bicyklovať (veď cyklista s tým aj začal). Staničné budovy treba ponechať. Zídu sa na občerstvovacie zariadenia - viď hrádza v Bratislave, či miesta na výber poplatkov za dopravnú cestu. Asfalt má obrovskú výhodu v tom, že vydrží omnoho dlhšie bez údržby a v zberných surovinách ho nikto nechce - zatiaľ. Viem si predstaviť slušné destinácie napríklad z Čremošného do Bystrice, či z Besníka na obe strany. A konečne - budeme zdravší národ.
(Poznámka redakcie)
Na záver pár snímkov z čias nedávno minulých na trať, ktorú postavil kapitalizmus, prežila dve vojny, komunizmus, ale neprežila tento "novodobý kapitalizmus", ktorý akosi nevie využiť to, čo tu už má vybudované tak, ako to vedia vo vyspelejšej časti európy...
