Novinky, články, reportáže
Písal sa pamätný dátum 29.augusta 1953, ktorý ostal zapísaný v našich dejinách nielen ako výročie SNP, ale aj ako veľký a významný medzník v elektrifikácií železníc jednosmerným systémom na Slovensku. V tento deň odviezol elektrický rušeň označenia E 499.001 prvý slávnostný elektrický vlak zo Žiliny do Vrútok. Treba poznamenať, že táto 21 kilometrov dlhá trať nebola ešte elektrifikačne celkom ukončená, keďže sa pracovalo na zatrolejovaní staníc Žilina a Vrútky.Po 55 rokoch berieme elektrickú prevádzku na popisovanom úseku ako úplnú samozrejmosť a možno si ani neuvedomujeme, že legenda, stroj dnešného označenia 140.001-9 spieva potichu labutiu pieseň s tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou svoju prevádzku v tomto roku definitívne ukončí. Možno to história chcela, aby rušeň, ktorý prišiel ako prvý na Slovensko a vlastne aj zahajoval prevádzku zo sto kusovej série bobín , ju ako posledný v štátnych službách ukončil...Niekoľkými vetami si preto pripomeňme niekoľko údajov z jej histórie.
Takže čo skrýva číslo 140.001-9 ?
Je to prototypový elektrický rušeň pôvodného označenia E 499.001, ktorý bol vyrobený pod výrobným číslom 3067 v roku 1953 v podniku Závody V.I.Lenina Plzeň, neskôr opäť ŠKODA Plzeň. Jedná sa o jediný stroj výrobnej série 12 E 1, ktorý mal nevýhodu od ostatných sériovo vyrobených bobín, že bol okrem iného kratší , podvozky sa nedali s nimi meniť a strieborný okrasný pruh v predu do V bol vyrobený celý z dubového dreva. Prvú technicko-bezpečnostnú jazdu vykonal 24.júna 1953 vo výrobnom závode v Plzni pod napätím 1500V, nasledujúci deň bolo vykonané protokolárne odovzdanie zástupcom ČSD. V posledný júnový deň 1953 bol prevezený z Plzne do žst.Praha Smíchov, kde po „oživení“ bol nasadený na zvláštny vlak do žst.Praha hlavní nádraží. Prvopočiatočná prevádzka tejto bobiny bola v depe Praha hlavní nádraží, kde 6.7.1953 vykonal medzi Hrabovkou a Libňou úspešnú TBS, samozrejme ešte pod napätím 1500V, počas ktorej dosiahla rýchlosť 90 km/h.. Po skúške bol vykonaný tzv.zábeh na pražských spojkách elektrifikovaných systémom 1500V= pre ktoré bol rušeň upravený.Večer 22.8.1953 bola vykonaná jeho prehliadka a príprava pred prevozom do Žiliny, kam sa previezol parným rušňom 387.0 ako vlak násled 9620 s odchodom o 0.22h dňa 23.8.1953.
Príchod do Žiliny bol podnietený plánovaným zahájením elektrickej prevádzky Žilina – Vrútky, ktorá mala byť odovzdaná na 9.výročie SNP. Prvé skúšobné jazdy boli vykonané zníženou rýchlosťou 25.augusta 1953, kedy bola odovzdaná do užívania meniareň Varín, kde počas skúšobných jázd sa zberačmi prúdu „očistilo“ od sadzí z komínov parných rušňov trolejové vedenie. Dňa 27.augusta 1953 vykonala „jednička bobina“ technicko-bezpečnostnú skúšku na rovinke medzi Tepličkou a Varínom, pri ktorej dosiahla rýchlosť 138 km/h. Nastal pamätný deň 29.8.1953, kedy rušňová čata Florián Vršan, Imrich Nagy a Jozef Ertl odviezli prvý slávnostný elektrický rýchlik do Vrútok, ktorý bol už pre spomínané nedokončené trolejové vedenie zo Žiliny vytlačený parným rušňom a naopak do Vrútok vchádzal zotrvačnosťou so stiahnutými zberačmi prúdu. Nedokončené trolejové vedenie robilo komplikácie v ďaľšej skúšobnej prevádzke a tak bolo rozhodnuté, že pokiaľ nebudú elektrifikačné práce na Slovensku definitívne ukončené, bude rušeň E 499.001 podrobený skúškam na tratiach PKP. Takto 24.septembra 1953 odchádza vlakom 9072 späť do Prahy, kde jazdíil do konca roka po pražských spojkách. Po Novom roku 2.januára 1954 bol prevezený do Plzne na prehliadku pred odoslaním na skúšky do Poľska, kam odchádza 21.februára 1954.
Počas kúšok v Poľsku bola zaradená do depa Varšava, kde bola zaradená do bežného turnusu rýchlych predmestských vlakov na vozebných ramenách do Otwocku a Blowie, od októbra 1954 aj na pár rýchlikov do Lodže. Skúšobná prevádzka tu bola ukončená 22.novembra 1954 a späť do Československa sa vracia vlakom 6047 dňa 5.12.1954, následne 28.12.1954 do Plzne.
Na jar 12.-19.mája 1955 bol využitý na záťažové skúšky na liptovskej strane Štrbskej rampy, teda z Liptovského Mikuláša na Štrbu, neskôr aj na spišskej strane. Skúšky ukončil 8.júna, kedy z dôvodu závady na trolejovom vedení došlo k strhnutiu zberačov prúdu. Po oprave a následnej revízií bol 22.6.1955 vrátený späť do Prahy, prakticky o mesiac neskôr 31.7.1955 bol prevezený do výrobného závodu, kde zotrval praticky jeden rok.
Podľa pamätníkov 2.7.1956 prichádza do depa Žilina, v ktorom pôsobí dodnes. V novembri 1957 a 19.5.1958 dochádza k požiarom v strojovni rušňa z dôvodu nezhodných vypínacích časov hlavných vypínačov. V čase 25.5.1958 – 23.8.1959 je bobina E 499.001 zapožičaná do depa Česká Třebová z dôvodu potreby podniku Elektrizace železnic Praha. Prevádzka v Žiline bola poznamenaná násilným poškodením, po ktorom bola od 17.11.1966 odstavená a do prevádzky sa vrátila dva dni pred Štedrým dňom. Je možné, že po tejto udalosti bol z jej skrine odstránený dubový ozdobný kruh a stala sa tzv.“hladkou“ bobinou. Strieborný pruh na nej nebol po jeho odstránení vedený na čelách do V, ale vodorovne ako u rušňov E 499.1 či E 469.1. Ďalšia prevádzka v Žiline pokračovala bez podstatnejších udalostí, za zmienku stojí násilné poškodenie oboch stanovíšť 18.marca 1976, či požiar druhého stanovišťa na R 541 „Detvan“ (1983). V tomto čase ju bolo možné vidieť hlavne na osobných vlakoch do Bohumína, Čadce, Púchova či Ružomberka, nezriedka si odviezla rýchlik do Přerova, Púchova i Košíc. Dňa 27.2.1986 bol po dovezení R 503 z Púchova využitý na jazdu zvláštneho vlaku do Vrútok pri príležitosti 30 rokov elektrifikácie Žilina – Spišská Nová Ves. Koncom osemdesiatych rokov vplyvom dodávok dvojsystémových rušňov 363 do Bratislavy a ich postupnému zachádzaniu do Žiliny bola presunutá na vozbu manipulačných nákladných Žilina – Púchov.
Rok 1991 bol pre ňu dôležitý, nakoľko podstúpila EH opravu v ŽOS Vrútky, počas ktorej sa jej ako prvej bobine vrátil pôvodný náter. Oprava bola ukončená 26.júna 1991, po ktorej bol v rámci garancie zaradený na „prieťahy“ vlakov medzi osobnou a nákladnou stanicou (prednádražie). Neskôr ako záložný stroj bol deponovaný v Púchove a využívaný bol len podľa potreby. Ďaľšie prevádzkové obdobie nebolo poznačené mimoriadnosťami. Na trať vychádzala sporadicky, hlavne na púchovskom vozebnom ramene či prestavnej záťaži. Od 1.1.2005 bola pridelená spoločnosti Cargo, kde pôsobí dodnes. Podľa dostupných informácií ostáva do jej definitívneho odstavenia niekoľko stoviek kilometrov, nakoľko sa nepočíta s jej dielenskou opravou.
Čo ostáva povedať na záver ? Poďakovať jej za dlhoročnú prevádzku ? Otočiť ju na točni v Žiline ? To by bolo asi málo, možno by to chcelo sa pred ňou symbolicky pokloniť a v ešte hlbšom predklone ostať pred zdravým rozumom a úctou, ktorým by sa ho podarilo zachrániť pre ďalšie generácie... Treba len dúfať...
A ešte dva zábery na "jednotku" v službách nostalgie. Kiež by to tak ostalo! ©Duko
Autor textu a foto : Palo,spracoval :
