V časoch dávno minulých, keď som ja dral nohavice v školských laviciach nebol internet. Keď som sa chcel niečo dozvedieť o železnici musel som sa zdvihnúť a bežať do knižnice (4 kilometre) požičať si „Svet na koľajniciach“. Po polroku sa mi k tej knihe podarilo dostať. Potom na oplátku pol roka zbytočne behali do knižnice tí druhí.
..
.....Neboli ani digitálne fotoaparáty. Keď som niečo odfotil, pozrel som si to až po dofotení filmu a (minimálne) dvoch návštevách niekoľko desiatok kilometrov vzdialeného Foto-Kina. V tom lepšom prípade. Ak som sa rozhodol pre svojpomoc mohlo sa ľahko stať že som z vývojky vytiahol kus bezcenného celuloidu.............
............Neboli počítače (jeden mali v Sovietskom zväze, ale ten bol aj s podvozkom), neboli grafické editory, neexistoval JPEG, .....nebolo vlastne nič.............
............A vonkoncom nebolo to že by ma bol niekto za „čisté jednotky“ zadarmo povozil parným vlakom (ktoré už ako na potvoru vtedy nejazdili !). Síce sa mi to podarilo naposledy v 3.A, ale podarilo!............
............Zato dnešné deti, tie sa teda majú. MP3, USB, ICQ, PPS. PPS = Prievidzský parostrojný spolok ich povozil v piatok 27. a sobotu 28. júna po trati Prievidza – Nitrianske Pravno vlakom na ktorého čele sa vynímala a pozornosť malých i veľkých pútala prekrásna paru a dym chrliaca „Ušatá“ 464.001 .............
............A aby toho nebolo málo, prišla aj Karkulka (T444.0055). Týmto vlakom sa vozili jednotkári z radov požiarnikov.............
.....
............
............
............
............
............
............
............
............
............
............
Týmto žiadam Prievidzský parostrojný spolok o nápravu krívd komunizmu. Žiadam pri budúcoročnej jazde „Ušatej“ voľný lístok po predložení vysvedčenia z 3.A !
jožo pilko 2008 
