Dnes je: 19.04.2024 Meniny má Jela
Používateľov online: 86 Používateľov v sekcii
Články a reportáže: 5
Registrovaných: 0 Anonymných: 86 Viac ...

Novinky, články, reportáže

Autor: : pilkus
Dátum zverejnenia: 11.07.2008 0:00:00
Zobrazení : 2641

 V Belgicku som si samozrejme nemohol nechať ujsť rýchlovlaky. Vďaka polohe i významu Bruselu sa ich tu vyskytuje neúrekom. Niekoľko druhov TGV (Thalys, Réseau, Eurostar) vo veľmi hojnom počte, a trikrát za deň tu nakukne i nemecká pýcha – ICE.



..............


 Triain á grande vitesse (TGV) je prvý a najznámejší európsky rýchlovlak. Prvá idea rýchlovlaku vo Francúzsku vznikla v roku 1960 po tom ako Japonci začali vyvíjať Šinkansen. Prvý prototyp TGV 001 bol poháňaný elektrinou vyrobenou plynovou turbínou, no v dôsledku energetickej krízy v roku 1973 a výraznému rozvoju francúzskej jadrovej energetiky sa projekt vývoja rýchlovlaku zvrtol smerom ako ho poznáme dnes – elektrická energia sa odoberá z trolejového vedenia.

TGV 001 napriek tomu neupadlo do zabudnutia. Prototyp bol používaný na testovanie bŕzd, zabezpečovacieho zariadenia na budovaných LGV (lignes à grande vitesse), štúdie aerodynamiky pri vysokých rýchlostiach. Dosiahol rýchlosť 318 km/h čo je doposiaľ rýchlostným rekordom neelektrického vlaku.

Prvý elektrický prototyp bol dokončený v roku 1974. Nasleduje dlhé obdobie testov počas ktorých najazdil viac ako 1.000.000 kilometrov. V roku 1976 sa začala budovať LGV Sud-Est – prvá rýchlotrať spájajúca Paríž a Lyon. Otvorenie premávky TGV na tejto trati (TGV vôbec) bolo 27. septembra 1981.

Nasledujú LGV Atlantique  do Tours/Le Mans (otvorenie 1990), LGV Nord-Europe  do Calais a na belgickú hranicu (1993), LGV Rhône-Alpes predlžujúca LGV Sud-Est po Valence (1992), LGV Méditerranée (LN5) do Marseille (2001).  LGV Est z Paríža do Štrasburgu bola otvorená 15. marca 2007.




Vysokorýchlostné trate založené na technológii LGV nadväzujúce na francúzsku sieť sú vybudované a budované v Belgicku, Holandsku, Veľkej Británii. Minimálny polomer oblúka na tratiach LGV je 4000m na starších tratiach, 7000m na tratiach novších. Toto kritérium mierne sťažuje „umiestňovanie“ tratí v teréne, preto je potrebné použiť väčšie sklony tratí. Na novovybudovanej LGV – Est sa vyskytujú úseky so sklonom až 35 ‰. Vzhľadom na vysokú kinetickú energiu a vysoký výkon jednotiek TGV je prevádzka i na takýchto úsekoch bezproblémová.



Tunely na tratiach LGV majú v porovnaní s tunelmi na normálnych tratiach väčšiu svetlosť z dôvodu redukcie zmien tlaku vo vlaku pri vjazde do tunela. Všetky LGV sú elektrifikované 25 kV 50 Hz AC. Na tratiach LGV je vylúčená nákladná doprava, údržba sa vykonáva zásadne v noci. Trate sú kompletne oplotené (zamedzenie pohybu zvierat a ľudí), na nadjazdoch sú senzory „sledujúce“ prípadný pád predmetu na trať.

Dobrým zvykom sa stáva vždy pred otvorením novej trate LGV urobiť nejaký rekord. Tak tomu bolo v roku 1990  keď upravená jednotka (2 hnacie vozidlá a 3 vložené vozne) TGV Atlantique na LGV Atlantique trhla 515.3 km/h, i v roku 2007 keď takisto upravené TGV POS (Paris-Ostfrankreich-Süddeutschland) 3. apríla na LGV Est vytlačilo na tachometri 574.8 km/h. „Šťavu“ na trati z Paríža do Štrasburgu pri tejto jazde vytlačili až na 31.000 V!

 Na tratiach LGV pri vysokých rýchlostiach majú jednotky TGV kvôli rozkmitaniu troleja zdvihnutý iba zadný zberač – predné hnacie vozidlo je zásobované prostredníctvom kábla prechádzajúceho celou jednotkou (strechou). Výnimkou sú jednotky Eurostar, ktoré vzhľadom na svoju dĺžkou majú povolené používať súčasne oba zberače i pri vysokých rýchlostiach.

Výrobcom jednotiek TGV je f. Alstom (predtým GEC-Alsthom), v poslednom období aj s využitím subdodávateľov (napr. f. Bombardier).

 Vzhľadom na vysoké rýchlosti vlakov na LGV je prítomnosť klasických svetelných návestidiel zbytočná. Návesti sú na vlak prenášané systémom TVM (Transmission Voie-Machine = prenos koľaj-vlak). Trate  sú rozdelené do signálnych blokov (priemerná dĺžka 1500 m), hranice sú označené výraznými modrými tabuľami so žltým trojuholníkom.

 Vlaky TGV úspešne konkurujú leteckej doprave. Najmä pri cestách trvajúcich menej ako 3 hodiny sú z časového hľadiska vo výhode vlaky. Odpadá totižto check-in (minimálne hodina), prehliadky, boarding, čakanie na batožinu po pristátií (niekedy márne). Naviac vlak vás dovezie podstatne bližšie k centrám miest. Preto sú vlaky TGV veľmi populárne a vyťažené (v Thalyse z Bruselu do Paríža málokedy zostane sedačka voľná).

TGV Réseau    Prvý Réseau (Sieť) premáva od roku 1993. Jednotky sú dvojsystémové (25 kV, 50 Hz AC a 1.5 kV DC ), alebo trojsystémové (+ 3kV DC – Belgicko a Taliansko). Maximálna cestovná rýchlosť 300 km/h (186 mph) pri 25 kV AC, s dvoma hnacími vozidlami o výkone 8,800 kW. Vložených vozňov v jednotke Réseau je osem (377 sedadiel), celková dĺžka jednotky je 200 m. V snahe predísť nepríjemným zmenám tlaku pri vjazdoch do tunelov (najmä na LGV Atlantique) sú jednotky TGV Réseau vzduchotesne upravené.



................


.................
 Thalys PBKA (Paris-Brussels-Köln-Amsterdam) – štvorsystémové jednotky : 25 kV, 50 Hz AC (trate LGV), 15 kV 16⅔ Hz AC (Nemecko, Švajčiarsko), 3 kV DC (Belgicko) and 1,5 kV DC (Holandsko a Francúzsko – „lignes classiques“). Maximálna cestovná rýchlosť 300 km/h (186 mph) pri 25 kV AC, s dvoma hnacími vozidlami o výkone 8,800 kW. Pri prevádzke na 15 kV výkon klesá na 4,460 kW. Vložených vozňov v jednotke Thalys je osem (377 sedadiel), celková dĺžka jednotky je 200 m. Celkový počet jednotiek je sedemnásť – 9 SNCB, 6 SNCF a 2 NS (Holandské železnice)



....................


...............


..............


..........


Eurostar
  je TGV s dizajnom upraveným pre prevádzku v Eurotuneli a vo Veľkej Británii. Vlaky Eurostar spájajú kontinentálnu Európu (Paríž a Brusel) s Londýnom. Premávať začali v roku 1994. Jednotka typu „The Three Capitals“  pozostáva z dvoch hnacích vozidiel a 18- tich vložených vozňov (rozdielom od iných typov TGV je že 2 z týchto vozňov majú po jednej hnanej náprave).


Ďalšou výnimočnosťou je to že jednotka sa dá rozpojiť na dve samostatné identické „polovice“, v prípade nehody v Eurotuneli je polovica súpravy schopná samostatného odchodu z miesta nebezpečenstva. Celkom bolo objednaných 38 jednotiek (16 SNCF, 4 SNCB, a 18 British Rail). V prevádzke dosahuje jednotka rýchlosti do 300 km/h pri celkovom výkone 12240 kW.

 Jednotky sú trojsystémové : 25 kV, 50 Hz AC (trate LGV, a vo Veľkej Británii na tratiach High Speed 1(obdoba LGV)), 3 kV DC (na „normálnych“ tratiach (lignes classiques) v Belgicku) a 750 V DC (V Británii – tzv. „third rail network“ – elektrina je odoberaná z „tretej koľaje“ Tento systém sa však od roku 2007 po dobudovaní trate High Speed 1 až po Londýn nepoužíva).  Päť francúzskych jednotiek je štvorsystémových – sú schopné prechodu i na francúzsku „klasiku“ = 1500 V DC.

Ďalšou osobitosťou Eurostaru je vyšší stupeň bezpečnosti oproti ostatným rýchlovlakom – najneskôr 30 minút pred odchodom je potrebné dostaviť sa na check-in ako ho poznáme z leteckej dopravy – vrátane kontroly dokladov a bezpečnostnej prehliadky batožiny.



...............................


...........




Nemci („západní“!) začali s vývojom rýchlovlaku na začiatku 80.rokov minulého storočia. V roku 1985 začali testy s jednotkou InterCityExperimental (ICE-V), pričom táto jednotka vytvorila 1. mája 1988 rýchlostný rekord 406,9 km/h. Otvorenie prevádzky na sieti ICE bolo 29. mája 1991, hlavná oslava sa konala na novovybudovanej stanici Kassel-Wilhelmshöhe kde sa stretlo niekoľko vlakov tvorených jednotkami ICE 1 z rôznych smerov.


ICE 1 – jednotka je tvorená dvoma hnacími vozidlami a vloženými vozmi. Je jednosystémová (15 kV AC) – „akčný rádius“ je obmedzený na nemecky hovoriace krajiny.

ICE 2 – (1996) jednotka je tvorená hnacím vozidlom, riadiacim vozňom prístupným cestujúcim, a vloženými vozmi. Je takisto jednosystémová.

ICE 3 –  (1999) Deutsche Bahn prišli na svetlo sveta s jednotkou so zásadne zmeneným dizajnom a so zmenenou koncepciou pohonu – EMU (electric multiple units).  Na koncoch jednotky sú riadiace vozy s oddielmi pre cestujúcich, v jednotke sú aj nepoháňané transformačné vozne s polopantografmi. Pohon zabezpečujú trakčné motory rozmiestnené po celej jednotke. Vyrobené sú dve verzie – jednosystémová a trojsystémová pre prevádzku na belgických, holandských a francúzskych železniciach.

 Hukot motorov, svišťanie vlaku, plieskanie troleja, problémy s nastavením času uzávierky a s vystihnutím správnej milisekundy expozície,...... to všetko už čoskoro na LGV „Absurdistan“ Bratislava – Nové Mesto nad Váhom.

zdroj : Wikipedia, the free encyclopedia


jožo pilko 2008  

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Administrátor
Príspevkov: 14378
12.07.2008 11:59 12.07.2008 11:59
Re: Belgicko 2008 - časť druhá : Rýchlovlaky

ako tak čítam , rozmýšlam či náhodou nečítam vedeckofantastické vízie - nuž človek si spomenie na naše trate a porovná ????!!!!
:eru: :eru: :eru:
len tak rozmýšlam kdo to financuje keď tam nepremáva nákladná doprava

lipt. mikulas
Príspevkov: 346
14.07.2008 12:48 14.07.2008 12:48
Re: Belgicko 2008 - časť druhá : Rýchlovlaky

pekne,ale aj tak v dolnom harmanci sa mi paci viac.:super: