Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

Strečno, alebo ... ako sa dá celé spackať. Dlho som premýšľal, či má vôbec zmysel o tom niečo písať, ale prečo nie. Aspoň uvidíte ako sa dá poondiať všetko čo sa dá. Už dávnejšie som zatúžil obohatiť si svoju zbierku o cukrové foto z týchto miest.  Najmä , keď som sa díval na krásne foto iných autorov aj z iných webov, hrozne ma štvalo, že ja odtiaľto nič nemám.

Tento deň sme pri fotení zažívali posledné záchvevy babieho leta na úseku Studený Potok - Stará Ľubovňa. Možno sa to zo záberov pre Vás nezdá, ale tu na severe bola jeseň najžltšia v porovnaní so Štrbou alebo Dedinkami.

  Aj v dnešnom fotozastavení zostanem na Spiši. Od Spišského Podhradia a Spišských Vlachov sa tentokrát presuniem o čosi bližšie k Spišskej Novej Vsi, presnejšie na miesto, odkiaľ som vám už dávnejšie priniesol jednu zimnú fotečku.

Neviem či osud alebo náhoda chcela aby som sa s Dukom stretol v Mekke žel - fotografov. Niekto by možno použil výraz , že sme si boli počas štyroch dní súdení, ale to by vyzeralo moc teplo. Takže zostaňme u toho, že sme strávili štyri pohodové dni permanentným ošahávaním si foťákov a dráždením spúšte.

    Dnešný diel nebol fotený  iba v jeden deň. Niečo som vyskladal z miesta, kde chodím veľmi často fotiť keď sme hore na Spiši. Je to okolie Spišských Vlachov. Lepšie povedané úsek medzi stanicou Spišské Vlachy a hl. Kolinovce. Je to krásne miesto, kde sú lúky, hory a dobre prístupná cesta autom.

Po štyroch jesenných dňoch prišla zima a dá sa povedať, že s dosť veľkým rachotom. Víchrica sa po piatich rokoch vrátila s tým že pri poslednom raze ešte nejaké tie smreky nechala stáť a keďže sa železničiari i cestári stále nepoučili, zastavila dopravu v Tatrách. Napriek tomu v nižších nadmorských výškach bol vietor umiernenejší, priniesol sneženie, ktoré vytváralo nezvyklé zimné farebné úkazy.

Po Eminemovom odchode odišlo aj pekné počasie. Občas vyšlo aj slniečko, ale čoraz častejšie sa ukazovali oblaky prinášajúce zrážky. Na prírodu mala táto zmena zázračný účinok v podobe maliara, ktorému sa minuli všetky farby a ostala iba žltá a červená. Tak miešal a farbil....

Keď som dostal poukaz na rekondičný pobyt do Tatranskej Polianky s termínom nástupu 4.X.2009, povedal som si, že na bajk to síce nebude, ale foťák dostane zabrať, keďže jeseň v tomto termíne práve začína naberať na svojej farebnej kráse. O tom, čo všetko sa dá prežiť za necelé dva týždne v Tatrách, som ani vo sne netušil a ani najstarší Tatranci nezažili.....

     Dnešné zastavenie bude na železničnej zastávke Podkriváň. Toto miesto je väčšine železničných fanúšikov dôverne známe. Ja sa musím priznať, že som tu bol prvý raz. I keď som okolo cestoval často autom, až dnes som si našiel čas a niečo tu v priebehu dvoch hodín nafotil. Auto som odstavil pod zastávkou. Zobral foťák, navliekol reflexnú vestu a idem.