Stráviť pár dní na Liptove začiatkom septembra bola veľmi zaujímavá ponuka čo sa týka slnečného počasia. Realita bola však opačná a tak ako bolo upršané leto, tak plynule pršalo aj počas skorej jesene. A tak som si počas výletov vyskúšal čo v praxi znamená ošúchané vodácke heslo "Suchou nohou-mokrou hlavou". Ak sedíte v lodi vtedy to znamená že je všetko v poriadku a plavíte sa bezpečne. Ale ak fotíte.....
.....veci môžu byť úplne inak.
Pôvodne som sa chcel okúpať v aqwaparku (pardón-THERMALPARK) v Bešeňovej, bola ponuka aj na člnkovanie sa na Liptovskej Mare, ale to všetko bolo to čo som už dakedy skúsil. Túžba vyskúšať nepoznané zvíťazila a dal som prednosť foteniu na Liptove. Kto by už len odolal pokušeniu prejsť sa suchou nohou po 35 rokov staro-nových oblúkoch, ktoré tu boli vystavané kvôli budovaniu vodného diela Liptovská Mara. Pôvodná trať medzi Liptovskou Teplou a Liptovským Mikulášom bola vlastne zatopená.
Vodné dielo sa skladá z dvoch priehrad a dvoch elektrární. Horná väčšia hrádza ukrýva 4 turbíny každá o výkone 50MWe >>odkaz (http)<<.
Dolná menšia hrádza pri obci Bešeňová má inštalované dve turbíny takého bobinkovského výkonu po 2,3MWe >>odkaz (http)<<
Prvé fotečky som vytvoril priamo z dolnej hrádze Bešeňová, na ktorej je položené kolajové lôžko trate. Dolná priehrada Bešeňová má prietočné turbíny a slúži aj ako zásobáreň vody na prečerpávanie vody turbínamami v hornej hrádzi do Liptovskej Mary mimo energetických špičiek. Naopak voda sa v čase energetickej špičky spúšťa z Liptovskej Mary cez turbíny a vyrába sa špičková elektrická energia. Počasie zatiaľ rozprávkové, súpravy a mašinky zelené-no čo si človek s foťákom môže viacej želať.
Známy Thermalpark a skleníky sú po mojej ľavej ruke a vlak s rovnomenným názvom po mojej pravej ruke.
Vlaky jazdili opačne ale čo si človek navyberá?!
Postupne sa presúvam po trati do kopca smerom k Liptovskému Mikulášu s cieľom nájsť určité miesto ktoré som si vygúglil. Okrem R605 Dargova som sa pokochal aj vodným vtáctvom na bešeňovskej hladine. Mašinka je vlastne na moste nad diaľnicou.
Čas plynie a postupne začínam bojovať zo správnym násvitom. Presúvam sa po trati podľa potreby. Našťastie v týchto dvoch "kontra" 180° oblúkoch sa to dá a je to celkom príjemné....a hlavne zelené.
Zbehnem z trate dole a vyšľapaná cestička v tráve (možno od rybárov alebo fotičov) ma popri diaľnici privedie na ďalší zeleno-mašinkovský fotoflek.
Škoda že som sem neprišiel už skoršie, bol by ten násvit lepší. Nehádžem ale flintu do žita, aspoň sa pokochám krásami. Tak či tak moja skúsenosť je že človek keď príde na neznáme miesto fotiť, tak možno že až na 3-4 krát zistí čo a ako treba.
R607 Liptov trošku meškal, nevedel som sa ho dočkať. Len čo som zbehol k diaľnici, už si to aj prášil.
Dolu z kopca si to švihá IC Tatran, zľava na mňa útočí protisvetlo...musím už ísť preč.
Konečne som našiel TO vygúglené miesto. Rajská záhrada v porovnaní s trnavskými kukuričnými poliami. Brodím sa zelinou a malinčím, preskakujem mini-potôčik, zdolávam malebnú lúčku s romantickými kôpkami sena, maskujem sa bodliakmi....ale na asfaltovú cestu za chrbátom nevychádzam. Nebudem predsa ako oni ostatní pohodlní.....prírodu si treba riadne vychutnať, dokiaľ nezačne z tých hromadiacich sa oblakov pršať. Zatiaľ mám v suchu aj nohy aj hlavu.
Na opačnej strane to už tiež riadne hustne, oblaky tmavnú a tmavnú.....dážď píska fotičom záverečnú a zrazu som ako na splave rieky s mokrou hlavou. Nohy vďaka čínskej obuvi svetovo známej značky BHA-GHAN-TCHE zostávajú v suchu.
Dočasné útočisko mi poskytuje auto-ale čo ďalej? Pozerám do mapy-jasnačka. Skúsim zástavku Lipt. Vlachy. Omylom som si to nasmeroval k liptovskému smetisku kde som si pri skládke hnoja auto parádne preleštil. Ale nevadí, ten fúrik hnoja čo som si doviezol až domov v podblatníkoch sa nakoniec na záhradu zišiel.
Nakoniec som zástavku našiel, zaliezol pod strechu a v štýle staničnej krysy som fotil osobák brzdiaci zácvikárom, ktorý si takmer spravil pred mojím objektívom fotohalt. Zácvikár si neuvedomil že trať ide do kopca a špatne to odhadol, alebo ho možno rozrušil môj objektív? Nakoniec to inštruktor zachránil vysokotlakým švihom a plným výkonom vpred.
Podľa fotografie rýchlika smerujúceho do Bratislavy by sa zdalo že je po daždi ale....
....ale dážď stále trvá. Na to aké boli svetelné podmienky a akou rýchlosťou prefrčala 145-ka som bol s výslednkom spokojný.
Na záver po daždi vznikol celkom zaujímavý pretek červených hnacích vozidiel. Som nevedel že už aj v AVIA-i prešli na blonski farby.
text a foto: eminem.
