Novinky, články, reportáže
Dňa 10.12.2009 sa splnil sen mnohých fanúšikov železníc.Tridsaťosem dní po článku "Hugo bude RETRO" Vám môžme oznámť radostnú novinu. Po dlhých rokoch sa opäť zjavila "vlajková loď" - rušeň rady 350 ZSSK vo farbách ktoré pripomínajú ako ho "Škodovka stvorila". Dnes mal svoju premiéru na skúšobnej jazde po hlavnej oprave v ŽOS Vrútky.
Projekt RETRO vznikol pred poldruhým rokom, kedy dnes už zosnulý rušňovodič a "Otec" slávnej gardovej 754.054 Václav Hevera predniesol túžbu, po tridsiatich rokoch odísť do dôchodku na "svojej" mašinke v takom nátere, v akom si ju prevzal v ČKD Praha. O štyri dni ma zastihla tá smutá správa a uvedomil som si, že to bolo prakticky jeho posledné želanie...
Keď som s týmto návrhom oslovil kompetentných, odporučili mi:: urob projekt, pošli , budeme sa tým zaoberať. Žiaľ, verejné obstarávanie nových vozidiel odročili tento projekt na vedľajšiu koľaj. Pomohla však náhoda. Na Hlavnej stanici som sa stretol s Ing Slávikom, ktorý zastrešoval prvý Retro projekt prototypov 001 a 002 do sivej a červenej farebnej schémy v roku 1991 Reč prišla aj na 350.004, ktorá išla do MH súčasťou ktorej bol aj lak II, lebo pôvodný lak bol už za hranicou životnosti. Pár spomienok na historické okamihy- posledný vlak "federálu" a Bratislavskú rušňovú čatu, kotrá ho práve na tomto stroji viezla, oživili zapadnutý projekt.
Spomienka na Retro z roku 1991.
Toľko z histórie. Mnohí môžu namietať, že zberače sú žlté, opačne orientované, má tlmiče proti vrtivému pohybu podvozkov, zásuvku UIC a podobne. Je nutné na tomto mieste spomenúť, že cieľom nieje muzeálna prevádzka tohto stroja, ale plné nasadenie v prevádzke na koridoroch.
Dnešnej skúšobnej jazdy sa zúčastnil náš vyslaný redaktor Tomáš 362.001 a tu sú jeho dojmy:
Priznám sa, ako zarytý tyristorofil som sa na našu "elitnú osemnástku", čo sa radu vozidiel ako takých týka, díval vždy mierne s dešpektom. Myšlienka retro náteru, ktorý si už síce nepamätám ako pôvodný, ale ako prvé retro po 60cm žltopásovom unifiku z 90-tych rokov, ma napriek tomu dosť rozochvela.
Sám som síce po skorších "zaručených" hláškach o retronátere na 350.006 začal byť preventívne v prípade "Huga" už vopred mierne skeptický, no o to väčšie moje prekvapenie bolo, keď mi prednedávnom rozradostený Dušan zvestoval, že Hugo sa "podaril"...
Po schválení nasledovalo pár týždňov zvedavého nakúkania cez kľúčovu dierku do vrútockého wellnes centra, po ktorých nadišiel deň D.
Ten však prišiel mne osobne krajne nevhod, ale cez to všetko som zvážil výnimočnosť situácie, dlho nepremýšal a šiel.
Toto rozhodnutie každopádne neľutujem.
Vo Vrútkach ma po mojom príchode namiesto očakávaného modro-krémového krásavca upútala iba skupina reflexne-zelených kolegov fotografov netrpezlivo prešlapujúcich pred bránou ŽOS-ky. Ja som si ako čakáreň na históriu zvolil radšej pohodlie poblízku odstavenej súpravy, z ktorej som s výborným výhľadom čakal, kedy sa "to začne".
A začalo sa to veru pompou adekvátnou hodnoty očakávaného objektu. V sprievode chaotického pobehovania šotokolegov začali vznikať prvé vytúžené snímky, obohatené ďalšími, pre tento náter charakteristickými, retro-rekvizitami.
Najväčšie nádeje sa však vkladali do očakávanej skúšobnej jazdy smer Liptovský Mikuláš a späť.
Treba poznamenať, že o stroj nejavili záujem iba skalní šotošialenci, no kde-tu sa pristavovali aj okoloidúci zvedavci, či dokonca aj taký hlúčik výrastkov čakajúcich na osobný vlak v Turanoch, sa jal obdivovať onen krásny "nový vlak". Pri pozormom štúdiu popisov na laku skrine im neuniklo, že mašina musela byť vyrobená v roku 2009.
Takto vznikla príležitosť na zamyslenie, do akej miery aj na železnici platí, že móda sa opakuje, keďže kedysi všedná tuctovka dnes vzbudzovala toľký obdiv, kým okoloidúci nemenej vyblýskaný blonský peršing v čele blonskej súpravy ostal veľavravne úplne nepovšimnutý.Ak by som si tieto postrehy dovoli zhrnuť, aj podľa môjho názoru firemný náter ZSSK odchádza do šedej uniformity, kým ojedinelý retro náter ( možno aj vďaka veľkosti a výraznosti loga na čele) paradoxne lepšie reprezentuje ZSSK ako blonského korporát s nevyráznymi identifikačnými znakmi.... Som preto rád, že toto pochopili aj predstavení ZSSK a dali podpis na správne miesto. Verím, že takto učinili pre meno firmy len a len dobre.
S miznúcim denným svetlom končil aj môj foto-výlet za Hugom, ktorý symbolicky zakotvil pod vianočným stromčekom pred dopravnou kanceláriou ako originálny darček všetkým fandom a fotičom... 
Záverom mi neostáva iné, ako pekne poďakovať zúčastneným kolegom a Dušanovi, vďaka ktorým mohli vzniknúť tieto snímky, štvorke zaželať veľa šťastných kilometrov a rozdanej radosti.
ĎAKUJEME!
©Železnica.railnet.sk;´2009; 362001; Duko
