... len tak nakuknúť ...

Dátum 16.12.2010 0:00:00 | Kategória: Zahraničné reportáže

Taký bol plán... Je v Európe krajina, ktorá svojou povesťou odradzuje už len od pomyslenia na jej návštevu, svojimi horami Južných Karpát láka. Skúsme teda nakuknúť do Rumunska, ako som ho (ne)spoznal na konci roku 2010...

Začína to dobre. V Curtici, krátko po prechode maďarsko - rumunskej hranice, nastupuje na svoj niekoľkostokilometrový výkon lokomotíva. Lokomotíva prišla a to považujeme za úspech. Lokomotíva vyzerá veľmi zachovalo. Hovoríme si, že sme hneď natrafili na miestnu Renátku. Neskôr zistíme, že tieto Brasov-ské šesťkoláky sú vzorné všetky.




Vlak sa pohýňa. Ideme. Najskôr ideme cez "pomalú jazdu". Takých šesťdesiat kilákov za hodku - odhadom. Po niekoľkých hodinách "pomalej jazdy" nám dochádza že to bude asi štandardná jazda.

Aby sme nekrivdili CFR (Rumunským železniciam - takisto rozdeleným - pre zmenu na 4 firmy), miestami sme "dreli" hádam aj 80 (rýchlostníky tak písali).

Našťastie som po predchádzajúcich dňoch unavený a po niekoľkých hodinách prichádza niekde za Sigishoarou milosrdný spánok, neskôr tma zakrývajúca všadeprítomný bordel, bordel a ešte raz bordel, a potom ďalšie milosrdné spánky...


...niekde v strednom Rumunsku odfotený jeden z mála nákladných vláčikov, s vagónom US Steel Serbia. My sme dali dobrovoľne, nás nemuseli zbombardovať...

Noc šťastlivo prežívame v Brasove, v hoteli priamo na stanici. Superkvalita - bez irónie. (pozn. : pri ceste do Rumunska si zoberte tie ich peniaze. Pri platbe našim peniazom strašne preplácate). Ráno vykonávam pokus o zistenie, kedy ide najbližší vlak do stanice Fagaras, priamo pod pohorie rovnakého mena hrdiace sa najvyšším vrcholom Južných Karpát (Moldovenau, 2544 m n.m.). Po viac-menej náhodnom náleze odchodov vlakov na tento smer, nachádzame pri každom vlaku neprehliadnuteľný nápis "ANNULATA". S nulovými znalosťami jazyka domorodcov sme sa vďaka prirodzenej inteligencii dovtípili, že najbližší vlak jednoducho nejde. Len sme sa nedozvedeli či je to kvôli povodniam alebo či si Rumuni tiež zvolili pravicovú vládu...

S podrazom na naše plány sa vyrovnávame tak, že vyrážame do hôr iným smerom - z Brasova (mimochodom civilizovaného a pekného mesta) smer Predeal a Sinaia. Trať sa kľukatí popod vysoké kopce (cez 2400 m n.m.), stúpaním až 26 promile. Vzhľadom na to, že včerajšie prekrásne počasie sa zvrtlo v jesenné sychravé, kopce nevidíme, ale ...predstavujeme si ich....


tak táto trať dostáva od nás interný názov "Štrba" (je to kratšie a pripomína to domov).


Koľaje sa nám na chvíľu rozkmotrili...


... aby sa za tunelmi opäť stretli.

A keďže Rumunsko patrí už do najsilnejšej ekonomiky v Európe (rozumej júropíjen junion), dali im prachy aby si postavili 47 kilometrový koridor. V okolí rekreačného strediska Sinaia. Na stavbe sme zazreli jedno HDV r. 740 a jedno r. 770... (foto sme nestihli)



Návrat do Brasova. Vrháme sa na náš šesťkolák. Aspoň zopár fotiek vláčikov...


....

áno, zástavky aj kvety sú živé


...


...


...


až pri pohľade zboku sa prejaví robustnosť tohto rušňa (25kV 50 Hz, spôsob regulácie nezistený, ale odbočky to iste nebudú)



v každej väčšej stanici nájdete chátrajúci pamätník časov minulých. toto je ten Brasov-ský



ilustrácia priemerného vzhľadu rumunskej pseudokoridorovej trate ....



niekde v Rumunsku



...



pohľad z druhého nástupišťa železničnej stanice Copsa Mica (našou výpravou premenovanej na Cica Mica) dokumentuje stav miestneho priemyslu



stanica Cica Mica. stojíme už pár minút, nič sa nedeje. domorodci vyliezli na nástupište, vyliezame aj my. trvalo snáď 10 minút kým tá "elektrika" spredu odstúpila a my sme pochopili že zažívame prvý rumunský preprah. pekne v kľude, žiadne hŕŕŕŕ, vŕŕŕŕ, bŕŕŕŕŕ ako u nás.....



ladným krokom prichádza dízel. zase šesťkolák. ŽSR by sa zbesneli...



a je to. rad 65, dvojtaktný preplňovaný motor 1582 kW



niekde v strednom Rumunsku (zastávka Ocna-Bai)



stanica Sibiu - dnešný cieľ. prekrásne mesto (nielen na rumunské pomery) v Transilvánii, pod prekrásnymi horami (2000 m n.m.+)
reparát nevydarenej fotografie sa nevydaril, majsterko z Desira (vpravo) nám lámavou nemčinou (doslovne : "Nein, nein !!! ") odporučil ďalej nefotografovať.



je nedeľa ráno, prvý a nadlho jediný vlak zo Sibiu do mesta Craiova ide zavčasu, ešte za tmy. prvé dnešné foto vzniká preto až v cieľovej stanici tohto vlaku.



v meste sídli a možno ešte aj funguje lokomotívka ktorej výrobky (poväčšine licenčné lokomotívy - Švajčiarsko, Švédsko) derú koľajnice nielen doma, ale i v Bulharsku, Poľsku, Veľkej Británii, Iráne, Grécku, Číne...
v očakávaní bohatého mesta sa s nemým úžasom prechádzame neskutočným bordelom pomedzi túlavých psov a (nielen psie) hovná.



záloha / Craiova / október 2010
všade po staniciach, zastávkach visia oznamy že bol prijatý zákon o zákaze vstupu do priestoru vymedzeného 20 m od koľajiska. márne. ľudia sa tmolia po koľajniciach všade, rušňovodiči pri jazde viacej húkajú ako nehúkajú. najčastejšou závadou na mašinách tu musí byť zadretý kompresor, a najčastejšou chorobou rušňovodičov hluchota z húkačky



rad 41, šesťkolák, 5100 kW, 160 kmh , 1966 prvý kus, Electroputere Craiova



rad 43 / 3400 kW / Končar Zagreb (licencia ASEA Švédsko) / 120 kmh / 1973



aj tu sme našli (kompletne obsraný - ja sa ospravedlňujem za výraz, ale inak sa to nedá povedať) pamätník



aj s parnou snehovou frézou. parný stroj slúžil len na pohon frézy, takže celé to muselo byť tlačené. čelník s nárazníkmi je samozrejme snímateľný.



bordel, psi, bordel, vrany.... naviac atmosféru "mesta" v ktorom sme uviazli na viac ako 4 hodiny podčiarkovalo aj počasie



...



...



tak sme vypadli z Craiovy. ďalšou traťou prechádzajúcou skrz hory Južných Karpát. smer Simeria.
jednokoľajná trať medzi Tirgu Jiu [tirgu ži] a (bývalým) baníckym mestečkom Petrosani [Petrošani] nám bola odmenou za hodiny cestovania nudnou zaburinenou krajinou. trať je vstavaná v prekrásnou horskom kaňone, šplhá sa mostami, tunelmi, po oporných múroch do vrcholovej stanice Petrosani



prepáčte prosím zníženú kvalitu fotografií, na naše veľké sklamanie sa už stmievalo. prekrásny je i traťový úsek z Petrosani na sever, do Simerie. tým sme šli tmou, ale s hlavou trčiacou z okna


cesta, rieka, železnica



výhybňa v hornej časti údolia



posledný železničný záber akcie - dederónsky poschoďák v stanici Simeria. takéto si pamätáme aj my...
dovidenia o rok Rumunsko, Moldovenau čakaj, my prídeme!


jožo pilko 2010




Článok zverejnený na Železničný.net
https://www.zeleznicny.net

URL tohoto článku je:
https://www.zeleznicny.net/modules/AMS/article.php?storyid=907