Staničný rozhlas zahlási príchod medzištátneho vlaku EC 273 Jaroslav Hašek do Budapešti a k druhému nástupišťu prichádza ucelená červená, nedávno rekonštruovaná súprava tohto vlaku s dvojminutovým náskokom. V jeho čele sa vyníma čistá gorila 350.006, najčerstvejší rušeň svojho radu po EH oprave. Nastupujem do vlaku s pocitom a očakávaním príjemnej cesty, v ten deň ma v Bratislave čaká veľa povinností a musím ich postíhať.

Po polhodine jazdy prichádzame s vlakom do stanice Břeclav. Meškáme 5 minút, čo spôsobilo zastavenie v Podivíne kvôli rozkazu a dve jazdy odbočkou.

V Břeclavi sa dlho nezdržíme, krátky pobyt v Kútoch a prichádzame na zamračené a daždivé Slovensko.

Na rušni začal často vypínať hlavný vypínač, že by predzvesť blížiacej sa nejakej poruchy? S vlakom však opäť mimoriadne zastavujeme v Malackách, dostávame Op rozkazy na nefungujúce priecestia. Prechodom stanice Zohor v súprave sa vypla klimatizácia a rýchlosť vlaku začala pozvoľna klesať doprevádzaná nespočetným vypínaním hlavného vypínača gorily 350.006.

Nachádzame sa na šírej trati, kilometrovník ukazuje polohu 9,00 km a my s vlakom zastavujeme. Vlakový rozhlas ohlásil, že kvôli technickej poruche náš vlak bude meškať asi 20 až 30 minút. Porucha trakčných obvodov – tak znie presný názov závady, pre ktorú popisovaný stroj nemohol samostatne ďalej pokračovať v jazde, už som vedel, že sa budeme musieť počkať na náhradný rušeň, ale že tak dlho, to ma ani vo sne nenapadlo...

Nakoľko sme boli iba asi dva kilometre za Zohorom a v zohorskej stanici som videl odstavenú laminátku 240.017 a dva rušne radu 742, pomyslel som si, že bude niektorý z nich využitý, veď je to medzištátny EuroCity vlak...

Aké však bolo moje zdesenie, keď som sa dozvedel, že ÚD / rozumej ústredný dispečer ZSSK/ rozhodol, že žiadne nákladné cargo nám na pomoc nepríde, a že počkáme na náhradnú gorilu, ktorá pre nás príde z Bratislavy!

Neviem, čo viedlo pána ústredného dispečera k takémuto rozhodnutiu, ale zaiste sa nad ním pozastavuje z hľadiska cestujúceho rozum. Možno kludne napísať, že cestujúci boli vlastne rukojemníkmi železníc, u ktorých sa opäť krát ukázala absolútna neschopnosť vyriešiť tak banálnu vec, ako je stiahnuť vlak zo šírej trate aspoň do stanice...

Po viac ako  hodine sa na obzore objavil náhradný rušeň. Prišla pre nás druhá gorila, po jej zavesení na súpravu a ďaľších potrebných úkonoch sa konečne pohýňame. Devínsku Novú Ves prechádzame s meškaním 103 minút. Pohľad do stanice mi napovedá, že tam vidím odstaveného čmeliaka a jednu cargácku laminátku...

Konečne prichádzame do môjho vytúženého cieľa, Bratislavy. Neschopnú gorilu je ešte potrebné odvesiť od súpravy vlaku a odtiahnuť ju.

Medzištátny vlak Eurocity 273 Jaroslav Hašek opúšťa Bratislavu s meškaním 112 minút.

To však žiaľ nie je všetko: vinou riadenia dopravy došlo taktiež k 19 minútovému nezmyselnému a zbytočnému zmeškaniu obratového EC 272 Jaroslav Hašek, ktorý na svojho rušňovodiča od zmeškaného vlaku EC 273, čakal v Štúrove. Nuž a sám rušňovodič? Osobne ho ľutujem, pretože bez prestávky urobiť obrat Břeclav – Štúrovo – Praha si vyžaduje nadľudský výkon podobne, ako ho bolo treba pri vyriešení popisovanej udalosti !

Jedna vec ma však na celej veci teší: vďaka rýchlosti, s akou sa celá mimoriadnosť vyriešila, som si z pohľadu železničného fotografa aspoň mohol urobiť skutočne nie každodenné fotografie, za ktoré ďakujem !

aj MUVka naložená podvalmi prechádzala povedľa, a pekne hlasito trúbila....