 Počas dlhej jazdy vlakom listujem v časopise plnom nádherných farebných fotografií rušňov. Kvalitný kriedový papier ešte viac umocňuje vnímanie obrázkov, často upravených k dokonalosti nepreberným množstvom počítačových programov.
Koľko sa toho za tie roky zmenilo! Dnes má mať dobrá fotografia množstvo pixelov a ešte väčšie množstvo bitov. Nie je to tak dávno, keď sa posudzovala podľa zrna, rastra a odtieňa. Fotografia by ale nikdy nebola fotografiou bez negatívu, ktorý na svetlo sveta prichádzal mokrou cestou v tmavých miestnostiach. Ako sa fotografia dostala na papierovú stánku novín? Tajomstvo spočívalo vo vyleptaní obrazu negatívu do kovovej platničky, ktorú tlačiari nazývali „štočok“. Naň bola počas procesu tlače nanášaná tenká vrstva farby, ktorá sa otláčala na papier a vytvorila odtlačok fotografie. Jednoducho povedané, vo veľmi rýchlom rytme sa stláčala samonamáčacia pečiatka. Namiesto opisu, ako kedysi vznikali noviny, sa radšej vrátime do súčasnosti. Lúč skenera nekonečne dlho ohmatáva vyleptané nerovnosti na kovových platničkách, ktoré zachovali pohľady do minulého storočia. Neviem, kde a kedy boli publikované, ale zachytili niekoľko typov rušňov. Niektoré známe na prvý pohľad, iné zahalené tajomstvom. Rád by som oslovil a súčasne požiadal čitateľov, aby sa zapojili do diskusie a pomohli popísať štočky, ktoré som po dlhých rokoch objavil, odpočívajúce a zabalené v papieri... Ďakujem za komentáre k obrázkom.  Obrázok 1.  Obrázok 2.  Obrázok 3.  Obrázok 4.  Obrázok 5.  Obrázok 6.  Obrázok 7.  Obrázok 8.  Obrázok 9.  Obrázok 10.
| 