Leto s parou II – „Štoker na Uhorskej severnej železnici“
Dátum 27.06.2008 0:00:00 | Kategória: Reportáže zo Slovenska
|  Nedeľné ráno nás privítalo sviežich a takmer odpočinutých krásnou jasnou oblohou. Čaká nás sledovanie jazdy Tatranského parného expresu po ďalších mýtických tratiach stredného Slovenska – z Banskej Bystrice cez 22 tunelov do Diviak, a potom už cez Kremnicu, Zvolen, Kriváň, Lučenec a Fiľakovo až do Somoskőújfalu po stopách Uhorskej severnej železnice. Tak teda začíname....
pozornému oku čitateľa zaiste neuniklo že fotografia je „zadymená“. a ona skutočne zadymená je – pri prechode Tatranského parného expresu ľavou stranou Starohorskej doliny zostala dolina plná dymu.
Škoker sa nezadržateľne blíži k miestu interne nazvanému „Madit vydrží viac II“ – k miestu kde v predchádzajúci večer stiekla z oleja Michaela 754.010
 požiarny vlak smelo vykúka z Polkanovského tunelaĎalším miestom kde sme sa rozhodli TPE zväčniť je Horná Štubňa. Prichádza čas príchodu,.....nič. Ubieha polhodina,.....nič. Schádzame nižšie do Turca a vlak zbadáme na Dlžinách (hradlo nad Turčianskymi Teplicami) - otočený smerom nadol do Diviak, a s požiarnym vlakom „vpredu“. V slabej chvíli som uveril v poruchu Štokra, ale pravda bola omnoho prozaickejšia – čo spôsobil vytečený olej na koľajniciach v stúpaní 18‰ je viac ako jasné. Zvlášť nebezpečná musela byť táto „jazda“ v tuneloch (najmä pre posádku rušňa), preto v „Jaskyni“ na čelo vlaku nastupuje Sergej (i so svojim príslušenstvom v podobe požiarneho vlaku).......
 od Diviak všetko prebieha podľa plánu, dokonca i meškanie sa podarí stiahnuť.
.....
Uhorská severná železnica (Pešť – Salgótarján – Fiľakovo – Zvolen – Vrútky) je jednou z prvých a (vtedy) najdôležitejších železničných tratí na území Slovenska. Dokončená bola v roku 1872 (po Zvolen v roku 1871). Zaujímavosťou je že pôvodne mala trasa viesť zo Zvolena cez Banskú Bystricu na Kremnické Bane a ústiť do Košicko-bohumínskej železnice (úsek Žilina – Poprad uvedený do prevádzky na konci roka 1871) v Sučanoch, no pri výstavbe bola daná prednosť ekonomicky i stavebne výhodnejšej trase – tzv. „Jalnianskej čiare“ – teda trase ako ju poznáme teraz. Sťažnosti mesta Banská Bystrica na preloženie trasy železnice boli riešené i v Uhorskom sneme a „vyriešené“ vybodovaním štátnej prípojnej železnice zo Zvolena (1873).
 Hornou Štubňou prechádza vlak takmer načas.
...........
slnko opäť žartuje – tentokrát na Turčeku (foto Jano)
Turček II
Kremnické Bane
Jastrabá – 10 sekúnd po príchode fotomraku.
Trnavá Hora
Budča
Slatinka
.........
 .......
Holiša – mechanické závory z roku 1938 , pôvodný domček závorára (±1870) !
Fiľakovo
.............
variácia na tému „fotografky“ nesmie chýbať
za Radzovcami na cestnom nadjazde
Štoker stúpa do vrcholovej stanice Somoskőújfalu
Šiatorská Bukovinka – do cieľa zostávajú posledné kilometre
príchod do Somoskőújfalu - pozdravné pískanie 556.036 i striedajúcej MÁV 109.109 je tu dokonca i vidieť
„traja veteráni“ , Somoskőújfalu, 22.6.2008 (foto Jano)
spoločné foto na záver naozaj úprimného poďakovania cestujúcich posádke Štokra .
posun v Somoskőújfalu v pozadí hrad Šomoška.
...........
Bože, znova Rusi ?!
.........
konvoj vracajúci sa do Vrútok zastavuje vo Fiľakove
Holiša ešte raz (foto Jano)
(foto Jano)
Jožo Pilko, Jano Lajtoš 2008
|
|