Dnes je: 17.10.2019 Meniny má Hedviga
Používateľov online: 22 Používateľov v sekcii
Články a reportáže: 4
Registrovaných: 0 Anonymných: 22 Viac ...

Novinky, články, reportáže

Autor: : Palo
Dátum zverejnenia: 28.03.2008 0:00:00
Zobrazení : 4239

 Až pri pohľade na stručný názov tohto príspevku si človek uvedomí, že stále elegantné striedavé elektrické rušne súčasného označenia 240 majú za sebou už nejaké to desaťročie prevádzky za sebou. Je preto dôvod, aby sme sa naozaj len v stručnosti pri nich zastavili a niečo si o nich povedali...



„Laminátky“, ako sa týmto univerzálnym rušňom familiárne hovorí, boli vyrobené z dôvodu rýchlo sa rozvíjajúcej elektrifikácie železníc striedavým napäťovým systémom v bývalom Československu. Samotná výroba bola uskutočnená v podniku ŠKODA Plzeň v dvoch výrobných sériách nasledovne :

47 E 4 S 499.0001 až 0070 výrobné čísla 5843 až 5912 rok výroby 1968
47 E 5 S 499.0071 až 0120 výrobné čísla 6033 až 6082 rok výroby 1969


V čase, keď elektrifikácia trate na Zvolen končila v žst.Hronská Dúbrava, je pred popisovanou stanicou zachytená 240.036 vezúca R 803“Dunaj“ vedľa 263.009 čakajúcej na R 804“Sitno“z Košíc (4.5.1995)

Nakoľko sa počítalo aj so zvyšovaním traťovej rýchlosti na 140 km/h a s tým spojenou rýchlikovou vozbou, boli posledné dva rušne prvej výrobnej série S 499.0069 a 0070 podrobené vo výrobnom závode rekonštrukcii prevodového pomeru na zvýšenie maximálnej rýchlosti vozidla, čím sa prečíslovali na S 499.1001 a 1002. Takto výroba laminátok ešte pokračovala ďalej 25 kusovou sériou 47 E 6, ktorá obsahovala rušne S 499.1003 až 1027 s výrobnými číslami 6083 – 6107, podľa ktorých vidieť, že priamo nadväzovala na „nulky“.



S 499.1010/240.128 v žst Bratislava Nové Mesto




S499.0126/S499.1008/240.126 tesne po prečíslovaní z tisíckovej rady v roku 1986.



S499.1025/S 499.0143 prečíslovali po násilnom poškodení v RD Bratislava, kde absolvovala zároveň redukovanú strednú opravu. Preto nosila smaltované prepísané číslo.



Prvá „deviatková“ laminátka 240.001 jazdí do dnes, na snímke doviezla na opravu 363.090 do depa Bratislava východ 2 (28.1.2002)

Prvá vyrobená S 499.0001 bola vyrobená na základe objednávky ČSD 21702/66-12 zo dňa 29.6.1966 a jej cena bola 4,075.000.-Kčs. Dodaná bola do rušňového depa Bratislava hlavné dňa 17.6.1968 spoločne s S 499.0002 a o deväť dní neskôr aj spoločne vykonali TBS na trati Zohor – Malacky a späť, pri ktorej dosiahli rýchlosť 145 km/h.

Posledná „nulková“ S 499.0120 bola vyrobená na základe objednávky ČSD 17711/67-12 zo dňa 30.5.1697 a do Bratislavy prišiel spoločne s S 499.0119 dňa 30.9.1969. Pri TBS vykonanej o deväť dní neskôr na trati Bernolákovo – Senec dosiahol rýchlosť 150 km/h.


Mimoriadne nasadená 240.017 za bratislavskú „gorilu“ odchádza s EC 170“Hungaria“ zo žst.Štúrovo (19.2.2005)

Dodávky na Slovensko do depa Bratislava hlavné boli z dôvodu plného pokrytia vozby na trati Bratislava – Kutná Hora, od 31.1.1969 aj na trati Bratislava – Šúrovo a od 27.9.1969 následne po trati Nové Zámky – Komárno (samozrejme neskôr s napojením na železnice MÁV Štúrovo – Szob a Komárno – Komárom). Z prvej výrobnej série bolo sem dodaných 30 rušňov, z druhe výrobnej série 38 rušňov. Na základe ojedinelej či sezónnej zvýšenej potreby rušňov na II.hlavnom ťahu, ako sa tranzitnej trati Štúrovo – Kutná Hora hovorilo , dochádzalo krátkodobo k posilneniu rušňového parku bratislavského depa aj o laminátky z depa České Budějovice a Plzeň. Zvláštnu kapitolu prevádzky zohrali aj na vozbe Bratislava – Budapešť v rýchlikovej i nákladnej doprave.


„Stovka“ laminátka vezie vlak Ex 530“Hron“ do Bratislavy, zachytená je za žst.Kozárovce dňa 6.8.2004

Ani tejto početnej rušňovej rade sa nevyhli násilné poškodenia, ktorých bolo naozaj veľa. Niektorým rušňom sa stali však osudnými, spomenieme napríklad odchod z rodiny laminátok S 499.0117 po veľkej nehode na viadukte v Řikoníne na exprese Pannonia, o čom bol Českou televíziou spracovaný veľmi zaujímavý filmový dokument „Osudové okamihy“, spomenúť musíme aj veľkú nehodu v Hurbanove, po ktorej bola zrušená S 499.0101 a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Za zmienku stojí aj S 499.0120, ktorá mala veľkú nehodu na exprese Hungária na železničnom priecestí v Pustých Úľanoch, po ktorom sa do prevádzky vrátila s čelami vyrobenými z plechu ! Nevyhli sa ani veľkým požiarom v polovici 80-tych rokov.


S499 0068 v Pobočnom depe Ba-Východ


S499 0042 tiež na Východnom. Obe jazdia vďaka záväzkom brigád socialistickej práce na pracoviskách.


Detailný pohľad na 240.095 s netradičnými pluhmi (depo Bratislava východ 2 – 10.3.2000)

Niektoré rušne sú poznať už z diaľky, napríklad 240.024,082,093,122 kvôli zberačom prúdu „polopantograf“ či 240.088,095,096 a 100 kvôli „rovným“ pluhom ako u rušňov 363 a pod.


„Polopantografová“ 240.082 vchádza na príprahu 240.095 s podvečerným nákladným vlakom do žst.Devínka Nová Ves (21.3.2002)

Niekto sa možno opýta, čo sú to za rušne 240.121 až 145 ? Áno, musíme aj tieto rušne stručne spomenúť. Na základe faktu, že rýchlosť 140 km/h nebola v osemdesiatich rokoch realizovaná a vôbec rušne S 499.1 sa v nákladnej doprave neosvedčili, boli od roku 1984 – 1986 podrobené rekonštrukcií na S 499.0, čím sa im dosadzovali čísla následne od S 499.0121, kde S 499.1002 sa vrátilo pôvodné označenie S 499.0070, prvá S 499.1001 bola v čase rekonštrukcií už zrušená po požiari.


Novozámocká 240.022 na príprahu „Taurusu“ 1116.166 vychádza s IC 405 „Tatran“ zo žst.Bratislava Nové mesto (7.1.2005)

Rozvoj elektrifikácie striedavým systémom na Slovensku pokračoval ďalej a tým sa úmerne rozširovali aj vozebné ramená laminátok. Jednalo sa o trate (pospájané jednotlivými elektrifikovanými úsekmi) Galanta – Sereď – Trnava – Kúty, Sereď – Leopoldov, Bratislava – Leopoldov – Dubnica nad Váhom, Palárikovo – Šurany – Nové Zámky a Bratislava ÚNS – Rajka MÁV. Zmena dislokácie nami popisovaných rušňov vznikla až postupnou elektrifikáciou trate Šurany – Levice – Zvolen, keď v decembri 1991 bolo z Bratislavy do depa Nové Zámky presunutých 13 rušňov, v roku 1993 ďalších 19 rušňov a v roku 1996 sem prišli ešte dva rušne.


V čase fotografovania najkrajší novozámocký elektrický rušeň 240.104 hrdo vezie podvečerný rýchlik Zvolen – Bratislava pri Voznici. (25.5.1995)

Čo dodať na záver ? Svojim designom patrili po výrobe medzi výnimočné rušne, ktorým svoje čaro dodával aj pestrofarebný továrenský náter vypracovaný umeleckým designerom, čo si myslíme, že platí dodnes. V súčasnosti nosia stroje 240.073,081,097,113, náter novej farebnej schémy ZSSK, ktorý svojou „uniformitou“ likviduje krásu „laminátok“ ( i iných rušňov), čo však nieje témou tohto príspevku... Takže milé „dvestoštyridsiatky“, stručne Vám odkazujeme VŠETKO NAJLEPŠIE !


240.022 prechádza s nákladným vlakom medzi osobnou a nákladnou stanicou vo Zvolene dňa 1.4.2001


Súčasné rozdelenie rušňov 240 na Slovensku :

Bratislava
Cargo 001,002,003,009,015,024,029,030,031,033,042,061,079,082,088,093,095,099,102,
116,124,125,126,128 (prenájom?),131,135,137,140,141,144,
ZSSK 013,037,039,059,068,075,076,084,086,087,089,097,100,111,115,119,121,122,123,127
129,130,132,133,134,136,142,145



Podvečerné stretnutie bratislavských 240.123 a 240.013 v čase, keď po opravách v ŽOS Vrútky dostávali pôvodné továrenské nátery vrátane červených zberačov prúdu...
(Bratislava hl.stanica 21.4.1994)

Nové Zámky
Cargo 004,017,018,019,020, 032,034,038,040,041,067,070,074,083,090, 104,105,112,118,120,
ZSSK: 005,022,027,028,036,043,046,051,054,072,073,078,080,081,092,096,098,103, 113,114,


Malú prehliadku fotografií uzatvára 240.119 vracajúca sa z postrku nákladného vlaku zo žst.Bratislava Lamač na východné (Bratislava Železná studienka 9.7.1995 )




Na záver dve spomienky na spartakiádny rok 1985.





©zeleznica.railnet´2008 Palo,Duko. spracoval : Bocco

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Alekšince
Príspevkov: 7383
28.03.2008 8:05 28.03.2008 8:05
Re: „Laminátky“ S 499.0 / 240 1968 – 2008

Momentálne robím v práci zoznamy na vyradenie nepotrebného majetku a hrám sa aj zo zostatkovými cenami. Vedel by mi niekto povedať aká je momentálne zostatková cena rušňov po rôznych úpravách , 40 ročnej prevádzke, pričom obstarávacia cena bola 4 075 000 Kcs? Iba tak pre zaujímavosť.

Tým samozrejme nechcem zistiť akú škodu spôsobím žel. spoločnostiam, keď pred hociktorú z nich postavým auto :hmhmhm: ,, samozrejme služobné a bezo mňa´´ :eru:

Príspevkov: 286
28.03.2008 11:56 28.03.2008 11:56
Na laminátky S 499.1

som nemal dobré spomienky, a so mnou aj moji spolupracovníci. Volali sme ich " tisícka ", a keď ku nám išla s nejakým ľahkým vlakom , väčšinou sme ich posielali poprázdno späť. Pritom sme mali pohotových aj desať hotových Pn vlakov, ale nakoľko boli ťažké, 1 500 - 1 600 t, museli sme tisícku pustiť preč, s veľkým " bohovaním ",nakoľko mali najvyššiu normu určenú u nás len 1 100 t a považovali sme ich len ako podraz a zo strany
rušňového depa, alebo dispečera. S veľkou úľavou sme zisťovali, že sa akosi strácali z prevádzky a objavovali sa len bežné " nulky " . :idea:

Administrátor
Bratislava
Príspevkov: 16497
28.03.2008 13:44 28.03.2008 13:44
Re: „Laminátky“ S 499.0 / 240 1968 – 2008

Nuž to boli časy ČSD a vtedy vozilo vlaky všetko, čo malo kolesá vrátane čmeliakov či žehličiek. A tisícky mali normu zníženú o 20% kvôli ťažnej sile danej "rýchlym" prevodom. Do nákladu sa dostávali po tom čo ich jazdné vlastnosti na rýchlikoch nedovolovali viac ako 80km/h (rozbité podvozky). Ak ste ich posielali poprázdno- bola to Vaša chyba, keby do nich "štuchla" záloha z Dunaja na rovine mohli utekať. Dobrý hospodár... :blomcka:

Administrátor
Príspevkov: 14209
28.03.2008 21:30 28.03.2008 21:30
Re: „Laminátky“ S 499.0 / 240 1968 – 2008

no neboli na zožranie v pôvodnom laku ? :super:

Administrátor
Bratislava
Príspevkov: 16497
28.03.2008 21:47 28.03.2008 21:47
Re: „Laminátky“ S 499.0 / 240 1968 – 2008

Marian 007 a čo je podľa Vás pôvodný lak?

Príspevkov: 76
28.03.2008 21:51 28.03.2008 21:51
Re: „Laminátky“ S 499.0 / 240 1968 – 2008

S 499.0068 v depe Bratislava Východ II po dosadení nového čela po vyhorení

Príspevkov: 286
29.03.2008 11:14 29.03.2008 11:14
Duko :

Naša, ani moja chyba to nebola. Ja som dostal befel od rušňového dispečera, a mohol som jedine nadávať, samozrejme, až keď som položil telefón. Chyba to bola toho, kto dal zapriahnuť takúto mašinu k nám, hoci vedel, že na obrat nemá použite. Myslím, že poznáš princípy operatívneho riadenia prevádzky, podľa predpisu ČSD D 7 , v tom čase.
Okrem toho, postrk nebol možný, nakoľko mal v ZCP predpísanú normu Kd - NZ = S 1 100 t. , a my sme mávlai rudné vlaky T 1500 - 1950 t. :blomcka:

Administrátor
Bratislava
Príspevkov: 16497
29.03.2008 14:51 29.03.2008 14:51
Re: „Laminátky“ S 499.0 / 240 1968 – 2008

rk_kn_st: no veď ja som tam napísal, že dobrý hospodár... A kto hospodáril s rušňami? Takí blonďáci ako aj dnes... :blomcka: Okrem toho nepochopil som tie normy- hovoríte S 1100t a Vy ste robili vlaky T-čkovej záťaže. Pritom S je zberba tej najhoršej záťaže čo sa týka jazdného odporu. Teda ak tam mala S 499.0 normu v T 1950, tak S 499.1 1950-20% =1560 a norma medzi Kn-Nz bola určite vyššia ako KnD-Kn. Nemám možnosť to porovnať s vtedy platnými zcp a D2/1 ale určite by to vyšlo. A ako som už hovoril, neraz nás tam záloha "štuchala". :papa:


Príspevkov: 286
29.03.2008 18:08 29.03.2008 18:08
 Duko :

pokiaľ si pamätám, bola norma S 1 100 , po nejakom čase sa zvýšila na 1 200 t. Aj zmiešaná záťaž , ktorú sme robili v relácii N. Zámky, Brat. východ, prípadne Zvolen väčšinou vychádzala na 1 500 t. Nezabudnime, že v tom čase sa veselo budovalo, takže aj veľa vozilo.
Ja som na tom pracovisku robil od r. 1973, takže už za elektrifikácie, a ja som osobne postrk nepoužíval. Počul som , že leopoldovské sergeje žiadali na sereďské vlaky postrk,tie mávali 1 950 t, ale ja som to už nezažil. :blomcka: