V Tatrách som strávil v detstve takmer všetky prázdniny a tak môj vzťah k nim je skutočne blízky. Väčšinu voľného času už dosť obmedzeného prázdninami sa snažím prežiť práve na miestach, ktoré sú mi blízke a poukazovať deckám miesta, kde som trávil mladosť ja. Nechýbal pri tom fotoaparát a ani železnica.
Inverzia spôsobila, že v nížinách zavládlo pochmúrne zahmlené počasie a na horách sa slnko s mrazom pretekali, kto vytvorí krajšiu scenériu. Niektoré miesta vyzerali, akoby z rozprávky o mrazíkovi. A tak mi nedalo hneď po vystúpení z R601 a povykladaní všetkej batožiny z vlaku neodfotiť odchádzajúci rýchlik v prítomnosti favorita zásobujúceho cestárov soľou pod Kriváňom so šiltíkom z obláčika na ktorom sedel... Ale nechajme to tak, ešte sa k tomu dostaneme.
Mirosk997 nás už netrpezlivo očakával na stanici a tak naša výprava na "Yrtat" mohla začať. Prvoradé bolo sa ubytovať a hurá na Dedinky po zimnú fotku Vaša. Všetko bolo overené Vašo ide, počasie ideálne...
Áno, ale iba po Stratenú. Na Dedinkách hmla ako v práčovni a tak sme mali príležitosť si odfotiť aspoň jednu zamračenú fotku. Tu mi začalo dochádzať, čo ten obláčik nad tým Kriváňom znamenal...
Pod DĽJ bol iný svet, a tak sme si počkali na motorku. Veď čo keby sme sa sem už nedostali do marca? Jeden nikdy nevie....
Cestou späť sme sa stavili vo Svite na nákupy a ja som sa odobral nakupovať úplne opačným smerom.
Prešiel náklad s postrkom a jeden osobák a už ma naháňali.
Po vybalení nákupov a batožiny sme sa s Mirom a Kubom odobrali na lúku "pri bufete",aby som zrealizoval svoje vízie. Každý tu fotí za pekného počasia, ale v noci nikto a to sa mi zdalo byť divné.  Keďže v dôsledku mrazov sa nad horami vznášal opar, ešte to nebolo to pravé orechové,ale ako nástrel si zábery svoju úlohu splnili. Nakoniec s niektorými snímkami ste sa už zoznámili.
Kvôli dlhej expozícii to vôbec nevyzerá, že je už takmer tma, ale odchádzajúci rýchlik urobil očakávaný efekt.
Prejazd nákladného vlaku. Balím, uvidíme, ako bude ráno.
Druhý deň ráno.-18°C Prejazd osobáku. Podľa cestovného poriadku už nič tak skoro nepôjde. S Mirom balíme a presúvame sa ku ďalšej méte.
Cesta medzi Šuňavou a Štrbou. Prvé lúče slnka sa dotýkajú brál. Vychutnávame si toto neskutočné prírodné divadlo. Keď sa čas expozície začal rapídne skracovať išli sme sa "kochať" do Lučivnej.
Excelsior v Lučivnej. Namlsaní z predošlého dňa vo Svite, presúvame sa na odbočku letisko.
Po chvíli ide postrk, ale miesto nie je to pravé orechové.
IC- čko na dlhé sklo.
A panoráma od Lomnického štítu po Kriváň.
Vraciame sa späť na lúku odfotiť R 601, ktorým má prísť Maroš 21. Po jeho príchode si ideme hľadať lepšie nasvietené miesto na Košičana.
Našli sme si miesto, z ktorého sme mali dobrý výhľad a možnosť kochať sa. Košičan sa objavil takmer zarovno s R 6O3 na opačnej strane. Bod ich stretnutia bol vo Važci pod diaľničným mostom, tak vám ich ponúkam osobitne.Jeden pod Vysokými Tatrami. 
A druhý pod Západnými Tatrami. Doprava bola i v tento medzisviatočný čas dosť silná, prešlo i pár nákladných vlakov, ale to už sa ozýval Mates, tak sme vyrazili po neho.
Čas bol pokročilý, po IC 10505 sme zašli iba pod stanicu.
No a pre IC 10504 bolo kvôli svetlu treba opäť prejsť na opačnú stranu.
Slnko sa neúprosne skláňalo k západnému obzoru. Išli sme sa teda posilniť a nachystať si vercajch na nočné fotenie.
To tentokrát dopadlo podľa predstáv.
Odchod R 607 a šup pod Šuňavu pre nočnú panorámu.
Štrba - obec učupená a slávnostne - vianočno vyzdobená, vysvietená pod Tatrami spolu s Tatranskými osasdami pod úpätiami hôr.
Potom prišiel Silvester, ktorému budeme venovať osobitnú kapitolu. Tento článok však ukončím poslednými dvoma železničnými snímkami, ktoré som na Silvestra v roku 2010 urobil.
Sú to snímky posledného Horehronca nielen v tomto roku, ale i Renátkinej legendy - rušňovodiča "Pacha" odchádzajúceho na zaslúžený odpočinok. Miro sa svojej pyrotechnickej úlohy zhostil skvelo.
A snímok posledný. Odchádzajúci Horehronec, Pacho, ale i rok 2010.
Dovidenia v Novom roku priatelia!
©železnica.railnet.sk´2010; Duko
|
