V tomto diele fotoškoly si povieme niečo o zlatom reze. Zlatý rez je vlastne téma o kompozícii. Prečo sa to nazýva zlatý rez?Pôvod je zo slova zlatý, čo sa dá nahradiť slovom ideálnyrez.Označujemyslený bod či oblasť,kde sa stretávajú myslené priamky,ktoré vyčleňujú kompozičné proporciefotky.Poďme si uviesť pár príkladov,kde nie je zlatý rez dodržaný a ukážeme si,ako sa to dá zmeniť v praxi. Prípad č.1:
Tu máme peknú fotku, ale nie je na nej dodržaný zlatý rez - hlavný objekt (lokomotíva) sa nachádza v strede fotky.
Názorná ukážka zobrazuje línie zlatého rezu, ktoré sú mimo lokomotívy.
Stačí spraviť trošku iný orez a hneď to vyzerákompozične lepšie.
A tu to máme graficky znázornené,prečo je to lepšie.Červené línie ukazujú na dodržaný zlatý rez.
Tu sme si ukázali príklad pri fotení na čelo. Následne si ukážemeešte prípad, keď je vlak fotený viac zboku.
Príklad č.2:
Opäť stredová fotka.
Tu je názorná ukážka.
A opäť stačí zvoliť iný orez...
...a fotka je v zlatom reze.
Ako vidíme v prípade č.2, zlatý rez sa nedá vždy presne dodržať. No vždy sa snažíme aspoň "naoko" fotku orezať tak, aby fotený objekt nebol v strede fotky, ale aby bol aspoň približne v zlatom reze. Ešte na záver dodám, že nie je pravidlom orezať fotku tak, aby bol vlak niekde dole v rohu. Ide skôr o to,aby nebol v strede fotky.
Teraz si povieme niečo o expozícii. Budem sa Vám snažiť priblížiť,ako som ja fotieval na mojich fotoaparátoch v rôznych situáciach, akými sú fotky nepohybujúceho a pohybujúceho sa vlaku. Pokúsim sa Vám ukázať, ako som fotil nočné zábery. A na záver si povieme niečo opanningu. Ako ste mali možnosť vidieť, fotil som na rôznych foťákoch, od mobilu až po zrkadlo. Mobil v tejto reportáži vynecháme, lebo ten slúži iba na dokumentačné zábery. Na úvod predstavím zástupcu mydlových krabičiek Nikon E4100. Najprv si ukážeme fotky s popisom, ktoré som fotil za slnečného počasia.
Nasvietený a odstavený rušeň nerobil tomuto foťáku žiadny problém. Pri takýchto situáciách som jednoducho zvolil režim AUTO, alebo režim portrét.
Aj pohybujúce sa vlaky sa dali odfotiť bez väčšieho rozmazania. Výsledok však často záležal na náhode. Nevýhodou bola aj často rozmazaná, hlavne nazoomovaná,fotka. Používal som režim šport, aby bolo rozmazanie čo najmenšie. Teraz si ukážeme, ako fotiť pri zamračenom počasí.
Robil som to tak ako pri fotení nepohybujúceho sa objektu za slnečného počasia. Zvolil som režim AUTO a cvakal som. To musí zvládnúť každá mydlovica.
Pri zamračenom počasí bez násvitu som sa však spoliehal väčšinou sa starý dobrý režim šport. Kvalita fotky je síce podstatne horšia, ale aj tak sa na to ešte dá pozerať.A v poslednom rade si u mydlovej krabičky ukážeme, ako sa fotia nočné zábery.
Pri nočných záberoch som fotil na režim "nočná krajina."U mydlovej krabičky tento režimposkytoval najdlhší čas otvorenej uzavierky. Až celé dve sekundy.
A toto je asi maximum, čo sa mi podarilo vytrieskať z toho foťáku. Náhoda, ako sa patrí. Ako vidíte, dá sa to aj na malej krabičke. Taktiež je to fotené na režime nočná krajina.
Teraz Vám ukážem, ako som fotieval na ďalšom z mojich strojov. Fuji FinePix s1000fd.
Pri tomto foťáku som využíval LEN režim manuál. Pri slnečnom počasí a nepohybujúcom sa objekte som si nastavil kľudne aj čas 1/320 a podľa toho zladil clonu. Pri slnečnom počasí som mal VŽDY nastavené ISO 100.
Pri idúcom vlaku sompoužíval výlučne čas 1/500 a pri fotení z boku kľudne aj 1/650. Samozrejme, ISO 100 a clona nastavená podľa toho.
Zamračené počasie bolo najvýhodnejšie na fotenie stojacich vlakov v stanici, kde sa pri slnečnom počasí nedalo fotiť, pretože boli v protisvetle. Čas približne okolo 1/200 sa ešte dal udržať v ruke. Podľa toho, aké bolo silné "zatmenie" som si nastavil aj ISO. Dalo sa pri takých svetlejších dňoch fotiť aj pri ISO 100, no niekedy som musel nastavovať aj 200.
Tak, a toto je asi najťažšie, čo sa dá s kompaktom fotiť. Idúci vlak pri zamračenom počasí. Pri takýchto situáciách je najlepšie vyhľadať miesto, o ktorom vieme, že tam vlak ide pomalšie ako na iných úsekoch trate. Napríklad pri vchode do stanice alebo na úseku, kde je znížená traťová rýchlosť. Toto je fotené pri vchode do ŽST Košice. Čas som si nastavil na 1/320, ISO na 400 a clonu som doladil podľa toho. Na neupravenej fotke vidno menšie rozmazanie na čele, ale je to ešte znesiteľné. Nočné zábery sa s týmto foťákom robili jedna radosť.
ISO nastavené na stovku. Clonu otvorenú na maximum (f 2. a čas som si nastavoval podľa osvetlenia. Napríklad tu, pri tejto pare v Poprade, mi stačilo šesť sekúnd.
A pri slabšom osvetlení som zvolil maximálny čas uzávierky (8.0s). Efekt, ktorý vznikol, je spôsobený hmlou. Tak, a dostávame sa na záver tohto dielu fotoškoly, kde Vám popíšem, ako fotím so zrkadlom. Fotím naň len krátku dobu, čiže sa tiež ešte učím. Priznám sa, že celý čas fotím na režim šport. Pri slnečnom počasí si ale volím ISO 100, rovnako ako pri nočných záberoch. Pri zamračenom počasí mi hodnota ISO dosiahne aj hodnotu 800, ale na kvalitu fotky po zmenšení je vplyv minimálny. Výsledok je viac ako uspokojivý. Dám Vám sem tri príklady: slnečný, zamračený a nočný záber.
Všetko v režime šport s ISO 100.
Taktiež režim šport, ale pri zamračenom počasí som radšej zvolil ISO auto.Expozimeter mi pri tejto fotke zvolil hodnotu 800. Myslím si, že je to ešte vždy pozerateľné. A na záver nočné fotky, ktoré fotím na režime manuál.
Niekoho možno touto fotkou podráždim, no ale predsa. Zvolil som čas 30s a podľa toho som doladil clonu. ISO ako tradične pri nočných záberoch som nechal na 100.
A teraz sa Vám pokúsim opísať, ako vytvoriť efekt, ktorý sa volá panning. Naučil som sa to len prednedávnom, a strašne sa mi to zapáčilo. Tento efekt sa dá spraviť aj na kompaktoch v režime manuál.
Takže postup:
-postavíte sa ku trati približne tak, aby ste boli kolmo na os koľaje
-nastavíte si režim manuál
-čas si nastavíte na 1/60 (približne) to je čas, ktorý sa ešte dá "udržať" v rukách
-clonu si nastavíte podľa času
-ISO nechávam tradične 100
-pri prechode vlaku sa snažíte zaostriť na jeden bod a "kopírujete" chod rušňa
Je dosť náročné spraviť vydarený panning. Priznám sa, aj mne to robí ešte dosť veľké problémy. Najťažšie na tom všetkom je "kopírovať" chod rušňa objetkívom, tak aby bol rušeň ostrý.
Toľko druhý diel seriálu: mates-zscs radí.
To be continued...
|
