Po prečítaní názvu článku Vám určite do očí udrela neospravedlniteľná gramatická chyba. Áno, čítate správne, nenapísal som to omylom, pretože práve s týmto slovkom sa viaže moja úsmevná príhoda zo školských čias.
Bolo to v rokoch, keď každý kalendár mal 13 mesiacov – tým trinástym bol „Mesiac československo-sovietskeho priateľstva". Bolo to v časoch, keď všetci sme boli najprv iskričky a potom pionieri, a vždy boli iba „súdružky učiteľky“, ktoré sme po príchode do základnej školy zdravili povinne budujúcim pozdravom „práci česť!“
No a písal sa rok 1987, a pamätníci si zaspomínajú na onú zimu, keď snehová zimná kalamita ochromila celé Československo.
V tom čase neprišiel do školy môj spolužiak Robo. Po pár dňoch, keď sa objavil, priniesol súdružke triednej učiteľke mastný zdrap papiera, na ktorom bolo pomaly nečitateľným písmom naškriabané : „ Vážená paňy učitelka“
omluvte ( !!!) prosím mójho sina Róberta XXX, za to že ňebol v škole kvóli snehu.
/ nečitateľný podpis matky/ Triedna súdružka učiteľka skoro skolabovala, keď si toto prečítala, ale musela túto „omluvenku“ prijať. Vedela totiž, že to napísala pologramotná matka môjho rómskeho spolužiaka. Od tej udalosti už ubehlo veľa rokov, a vždy sme sa celá trieda ešte veľmi dlho zabávali na oslovení „paňy“. Z odstupom času niekto v triede zaviedol oslovenie „paňy zima“, keďže vznik tejto kuriozity bol spojený práve s kalamitou. A práve decembrová kalamita, počas ktorej som veľmi veľa cestoval, mi pripomenula paňy zimu spred mnohých rokov.
Nasledujúce zimné fotky sú teda skutočne v réžii „paňy zimy“: 
Začalo to len takto nenapadne... že biely poprašok pred regionovou.
Pokus o nočné art foto cez zamrznuté sklo na dopravnej kancelárii v Ledečku.
Tento krokodíl to už má definitívne za sebou.
Tancuj, tancuj vykrúcaj, na točni ma otáčaj...
Kolínske favority na zimnom slnku.
Rozmazané okolie a ostrá motorka.
Elefant vchádza na poříčanské peróny.
Kilometrovník 12,9 v Bošiciach - ako symbolický náhrobný kameň zrušenej lokálky Bošice - Bečváry.
Zimná avatarová dvojica v Rosiciach nad Labem.
V Heřmanovom Městci jedna z motoriek idúcich z Prachovíc.
Kde sa vzal, tam sa vzal, do Ústí nad Labem rýchlik Ohře doviezol českotřebovský peršing 163.068.
Plecháč brzdiaci na sokolovských perónoch.
V Klingenthali boli zafúkaní aj Viamonťáci.
Momentka z posunu motorky v konečnej stanici Solnice, v pozadí vidieť výrobný závod škodovky.
Pekná náhrada za katr v Rychnově.
Do Ledečka prichádza motorka v pozadí ruiny bývalej výhrevne.
Do Bečvár zase prichádza regionova.
Kuk spoza zasneženého kríku na regionovu v Nymburku měste.
Ohybný železničný slovný druh – pendolíno v poříčanskom oblúku.
Príchod zasneženého banána 150.205 na pražskú Libeň.
Avatar a messerschmitt v Pardubiciach.
Na Bezpráví sa stretávajú 151.006 a 150.226.
„Ježek“, čiže 810.141 dopravcu Železnice Desná na konečnej v Sobotíne.
Výhybka, regionova Železnice Desná a v pozadí masív Jeseníkov na konečnej v Koutech nad Desnou.
Jeden z najnovších facelifting cargo prírastkov eso 363.037 na príprahu kontejneráku vchádza do Golčůva Jeníkova.
Dlaňami lamy, nekonečne dlhý vlak, poveziem s vami, a urobím vám príprah – pri Čáslavi.
Pravá zimná metelica s banánom v Úvaloch.
Banánovej jednotke sneženie nevadí, cez Úvaly prechádza včas.
Tipnete si čo je to za vlak? Laik by povedal, že rušňovlak gorily 350.012 – realita však vraví, že je to prechod EC 174 Ján
Jesenius cez Poříčany skôr, ako ma ponoril do snehovej hmly.
Po tejto fotke v Úvaloch mi už naozaj zavialo objektív... Text a foto: Andy
|
