Náš príbeh začína príchodom vlaku Os 3015 do Drahoviec. Macrel už čakal, ale ešte pred začatím fotenia šiel skontrolovať svoj velocipéd ( rozumej bicykel ). Ten bol, našťastie, na mieste a mohli sme vyraziť na trať. Od chrbta nás najprv prekvapil náklad, ale keďže Apolón nám neprial a nastavil Slnko práve oproti objektívom......


.......tak macrel musel spraviť bokovku.

Za chvíľu šiel našťastie náklad aj z druhej strany, takže som si mohol niečo cvaknúť aj ja.

.

A keby len niečo, bolo to červenozberačové cargo eso 363 138 s ucelenkou ( pravdepodobne Easov).

Polhodinu nešlo nič, tak sme si obzerali fotofleky v kukurici, čo sa nepáčilo miestnemu farmárovi. Pre istotu hneď nabehol aj s traktorom na kukuricu, takže fotenie odtiaľ už bolo skoro nemožné.

Ozval sa hukot a zo zakázaného bratislavského smeru sa prirútil ďalší náklad, tentoraz kontajnerový. Ja som nestíhal vybrať foťák, ale macrel znova spravil bokovku.

Po prechode tohto vlaku nešlo dlhú dobu nič (aké prekvapenie). Jediné, čo sa valilo od Piešťan po nesprávnej, bola .....

......dajaká chrobač. Chrobač zmizla a znova sa ozval rachot.

Od Bratislavy sa valil rýchlik 607 ( názov podlieha cenzúre v zmysle zákona). Keďže to bol celý deň zakázaný smer, tak opäť len bokovka. Rýchlik zmizol v Piešťanoch a objavil sa osobák.

A akoby to nestačilo, v rovnakej chvíli sa objavil aj ďalší náklad od Bratislavy. Macrelovi sa podarila zaujímavá fotka, ja som zareagoval neskoro a vlaky sa mi nabúrali

Potom šiel ďalší rýchlik od Piešťan ( asi jeden zo 700-vkových zo Žiliny). Vďaka Slnku vznikol zaujímavý úkaz, veď posúďte sami. Tento úkaz bol pre nás znamením, že je čas ísť inde. Tak sme ešte preskúmali opustené búdky a domčeky pri hradle a šli sme smerom k zastávke.

Po ceste sme narazili na veľmi zaujímavé predmety.



Najprv sme medzi koľajami objavili pohodenú rukavicu, ktorú asi vytratil niekto z traťovákov alebo trolejárov.

O pár metrov ďalej sme zakopli o tangáče (pre lepšie zdokumentovanie sme ich obratnou prácou s kameňmi dostali na koľaj, nebojte sa, po odfotení sme ich vrátili naspäť prírode). Po zdokumentovaní a patričnom okomentovaní nálezu sme pokračovali v ceste na druhý fotoflek .

Po ceste nás ešte prekvapil náklad s poľskými Eaosmi.
Konečne sme sa dostali na posledný fotoflek a už sme len čakali, čo pôjde. Ako prvá nám do rany prišla laminátka.

Macrel ostal pri stĺpe a ja som sa vybral do poľa.

Ako som neskôr zistil, bola to chyba lebo pole bolo akurát pohnojené

Po nej sa ukázala slivkovomodrá 362 008.

To ale nie je všetko, za ňou prišla obitá, ošarpaná, ale predsa pekná Cargo 363 106 s nákladom.

Po náklade prišiel zlatý klinec programu v podobe manipuláku.

Ledva sa stihlo rozsvietiť na predzvesti do Veľkých Kostolian voľno za nákladom, už tu bola ďalšia laminátka.

Po osobáku sa ako blesk z čistého neba objavili súkromníci s pracovným vlakom.

Za súkromníkmi sa od Piešťan dovalil rýchlik (opäť jeden zo 700-vkových) na čele s ETCS gorilou jedenástkou a studenou na ETCS osemnástkou .

To už bolo z tohto fotofleku všetko a pobrali sme sa na stanicu. Rozlúčil som sa s macrelom a dohodli sme ďalšiu fotovačku na neurčitý termín.

A to už prichádza blonski lamina, ktorá ma vezie domov.

Dúfame, že sa Vám železničné fotky páčili, a že Vás príliš nevyrušovali experimentálne fotky neželezničných objektov.

Námet: macrel, text: augustus1717, Fotky: macrel & augustus1717