Fundované vyhlásenie riaditeľa čHž, kde sa otvorene priznáva k prevádzkovaniu dráhy osobami bez odbornej spôsobilosti a všeobecnému ohrozeniu pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe a názor na prevádzkovateľov úzkorozchodiek na Slovensku si môžete prečítať v komentároch!!!!!!!
Pred pár týždňami prebehla médiami správa o trestuhodnej neochote obce Čierny Balog podporiť túto jedinečnú atrakciu regiónu. O pamiatke nehovoríme zámerne, lebo tých tam už veľa ani nezostalo. Obec požadovala kreslo v správnej rade ČHŽ n.o., aby mala prehľad o tom, ako sa s jej peniazmi narába. Namiesto toho, aby n.o.-čka obci vyhovela, vytiahla kauzu nelegálnej skládky kalov, ktorá, ako sa ukázalo, ani nieje až tak nelegálna. V skutočnosti však išlo o úplne iný zastierací manéver. Vďaka nedodržaniu sponzorských zmlúv sa majetok riaditeľa dostal do exekúcie.
Exekútor vyhlásil dražbu, ktorá je uverejnená tu: kliknite SEM
O nejasnostiach s financovaním ČHŽ sme už niekoľkokrát písali na webe KOTP.sk . Medzi najväčšie zaujímavosti patrí takzvaná príloha č. 1 ku výročným správam n.o.- čky, ktorá by mala pojednávať o financiách a finančných tokoch a ktorú doteraz nikto nikdy nevidel ba dokonca ani dolupodpísaný člen dozornej rady a revízor. Tento ju členom KOTP viackrát sľuboval sprístupniť, avšak nedostal sa k nej ani on!
Ďalšie prinajmenšom zaujímavé aktivity Vám prinášame v nasledujúcich riadkoch:
Ako prvá a jedna z najväčších záhad je zmiznutie 900 metrov koľajových polí, na ktoré dostala čhž grant vo výške 50 000€. Problém je v tom, že spomenutých 900 metrov koľajových polí nikto nikdy nevidel a samozrejme ani peniaze skasírované z EU.
Koncom roku 2005 došlo k likvidácii sedemdesiatich kusov historických nákladných vagónov vykúpených dobrovoľníkmi z kovošrotu v rokoch 1985-86. V roku 2005 už nedostali nijakú šancu na vykúpenie.
Koľajnice v pozadí boli pripravené na stavbu trate do Osrblia. Projekt za takmer štvrť miliardy korún bol pánom riaditeľom úspešne odsabotovaný a tak desať kilometrov koľajníc a jedinečná šanca predĺžiť čhž o desať kilometrov a tým prakticky zdvojnásobiť jej dĺžku, definitívne stroskotala. Všetko nakoniec - ako býva zvykom ukončili plamene autogénu.
Žiaľ to nebola ani prvá ani posledná likvidácia, či rozpredaj pamiatok z čhž.
Táto cisternička ešte fyzicky existuje i keď kolesá z nej sú tie červené body na kope šrotu medzi rozpálenými vagónikmi na hornej fotografii.
Korytnický trojokeňák z roku 1908. Na Balog ho doviezli dobrovoľníci zo zrušenej repnej dráhy v Želiezovciach. V osemdesiatych rokoch ho zgenerálkovali učni zo stredného odborného učilišťa v Piesku. Koncom deväťdesiatych rokov bol "zapožičaný"(na furt) do JHMD (mimochodom riaditeľ čhž bol podielnikom dnes už skrachovanej Jindřichohradecké úzkokolejky s.r.o.) odkiaľ ho vymenil za M21.003 pán prednosta Nitrianskej Poľnej Železnice a tak ho môžme opäť zhliadnuť na Slovensku.
Ďalší Korytnický vagón. Tentokrát štvorokeňák zmizol za západnou hranicou Slovenska, kde pán riaditeľ podľa českého obchodného rejstříku pôsobí hneď v dvoch spoločnostiach zaoberajúcich sa opravou, výrobou a predajom dráhových vozidiel. Prečo asi?
Spolu s ním nakladali aj osobný vagón z čhž pod ktorý boli zaviazané podvozky pensylvánskeho typu. Pôvodom bol prerobený z Teplickej tramvaje. Na snímku ešte v Kamenistej doline, kde bol ponechaný pre včelárov.
Prvé boli na rade pary.
R III.C Republika zo Smolenickej železničky bola za pár tisíc odpredaná súkromnej osobe a pravdepodobne ju čaká tiež export za hranice. Rekord však drží parný rušeň OTTO z Remetských Hámrov za ktorý si vypýtal iba! 1500 Kč.
Časom prišlo aj na diesle.
Zelená gébuska ukončila svoju púť pri zrážke osobných vlakov kde utrpel ťažký pracovný úraz s trvalými následkami traťmajster. Po nehode riaditeľ sľuboval v médiách odškodnenie. Faktom je, že nakoniec mu aj poslal pár pár tisíc, po ktoré neskôr poslal exekútora. Žeby práve teraz mleli tie spomínané božie mlyny??? Po tejto nehode ktorú vyšetroval aj Úrad pre reguláciu železničnej dopravy - ÚRŽD a vydal PROTOKOL bolo podaných zopár trestných oznámení z ktorých niektoré akosi "záhadne" skončili "kdesi" v šuplíku napriek vyjadreniu vyšetrovateľa, že sa jedná o závažný trestný čin.
Modrá gébuska. Po ukončení úzkorozchodnej vlečkovej dopravy v podbrezovských železiarňach boli vykúpené za cenu šrotu rušne aj niektoré vozne pre zriadenie expozície vlečkovej úzkorozchodnej dopravy. Tento rušeň bol prakticky ako šrot opravený dobrovoľníkmi a dlhé roky ho bolo možné vídať v čele vláčikov na desaťkilometrovom úseku z Balogu do Hronca, kde najazdil ročne vyše 7 tisíc kilometrov. Nakoniec bol odpredaný kdesi do Maďarska.
Drezina Škoda 1202, ktorú tiež už nenájdete na čhž. Pôvodné vozidlo, ktoré slúžilo na prepravu správcu. Našťastie Slovensko neopustila a dnes ju vídať v skanzene PLŽ na Pribyline. Tak si dnes môžeme aspoň pospomínať, ako jej to svedčalo na balockej trati.
Preteky formulí.
No a nakoniec Kolbenka.
Snáď najtypyckejšie vozidlo, ktoré svojim charakteristickým výzorom symbolizovalo práve túto železničku celých päťdesiat rokov. Dnes a ani tak skoro, ak vôbec, ju už v prevádzke neuvidíme. Napriek tomu, že čhž zarobila desiatky miliónov korún, nezaslúžila si pár miliónov na opravu. Taká je vďaka jej majiteľa, za odvedenú prácu. A to je vlastne aj myšlienka tohoto článku.
Spomíname.....
Cieľom tohto článku nieje nijakým spôsobom ublížiť technickej pamiatke - Čiernohronskej Železničke.
Jeho úlohou je upozorniť širokú verejnosť na nekalé praktiky pri financovaní a hospodárení s jej majetkom. Ani z ďaleka tu nie je vymenované všetko, čo zasluhuje pozornosť. To by bolo veľmi dlhé, nie však nudné čítanie. Nech však slúži ako upozornenie, že táto pamiatka sa vďaka takémuto hospodáreniu rúti do záhuby. Skúsenosti hovoria, že doteraz vždy pri nejakých očakávaných (dovolenka na Riviére lyžovačka v Alpách a p.)i neočakávaných výdavkoch riaditeľa niečo cenné zo železničky zmizlo. Čo to bude tentoraz???
©KOTP.sk´2010
|
