GENIÁLNE POCHABÉ PKP I.

Dátum 08.11.2010 0:00:00 | Kategória: Reportáže zo Slovenska

Sychravé ráno 18.7.2010 som sa díval z postele do okna. Kurňa, zase prší . Zase to nevyšlo, aj keď som to plánoval už mesiac. V tom hlas. Mamka volá: "Na východe neprší, píšu v TXT." Tak som pre istotu zapol aj krabicu/PC/. A ozaj. Mamka mali pravdu. Hups do auta a hijó na východ.


Vzal som aj mamku. Vášnivú cestovateľku  . Pršať prestalo až niekde za Prešovom a ďalej už len teplo, teplo, teplejšie. Na kolenách autoatlas našej rodnej zeme a hľadáme Medzilaborce. Áááá, našli sme. Zastavil som sa na stanici v Medzilaborciach a pýtam sa pána výpravcu, kedy dačo pôjde do PĽR. A odpoveď? Meškáte 20 minút. A nazad? Keď preberú záťaž, do 16.00 musia byť tu. Ďakujem. Kuk do atlasu a hľadám dedinku Palota. Áááá, našli sme. V Palote pri prvom dvore otázka, kade sa dostanem k Lupkowskému tunelu. Vraj po štrkovej ceste a v kopci doprava. Najprv som zle odbočil a skončil na lesnej zvážnici. Ale po informácii od jedného nášho spoluobčana, čo ráno vstane a hneď má fajront, som to našiel. Huby som od neho nekúpil, dosť som pochabý aj bez húb. Mamka so mnou nešla, že si zadymí a počká. Tak som zobral foťák /podľa Duka krabičku/ a ťuk prvé foto, krásny portál.

Slovenský portál Lupkowského tunela.

A hups do tmy. Pod nohami šuchotal makadam. Tešil som sa, ako si natočím video s ceckaňami. S tým krásnym šesťvalcovým rock´n´rollom. Tak občas v tuneli zastavím a počúvam, či nelezú. Vidím na druhej strane svetlo – už Poľsko, a v tom dunenie. Letím von oproti nim, stlačím video, a ťuk, ozvalo sa foto.

Ceckaňa 751.031 pred vchodom do tunela.

Do prdele. Prestaviť a už to natáča, krátko ale predsa. >>odkaz (http)<< .Ušla mi z výkonu, klesanie začína tesne pred tunelom, takže už to nieje ono. Rock´n´roll šiestich valcov chýba. Poľsko. Na prvý pohľad pekné a upravené. Ťapkám sa dole k stanici a jéje. Stacja PKP Lupków. Linia 107 PLK Zagórz - Lupków. Krásna stavba z 19.storočia, výpravná budova, stavadlá a ďalšie budovy, zastúpenie ZSSK Cargo a aj vodná veža. Všetko vzorne udržiavané, aj koľajnice sú vzorne zaolejované od poľských hydraulík rady SP 32 a ďalších. Poľské mašinky mi ušli, ale naše si tu zanechali zopár vagónov. Stúpanie a norma nepustí. Dve cecule boli asi na tú záťaž málo. Krajina krásna, obrobená, vzorne udržiavaná, okrem ciest. Behám, fotím cestovný poriadok, Švejka, staničnú budovu z vnútra a v tom hlas. "Proše pana." Ajéje! Prúser, že sa potulujem po stanici neohlásený. Cupitám preč, v tom ruka na pleci, otočím sa a za mnou dáma. Spustila monológ a už som vedel, že tu bol Švejk, že sem chodí osobák v lete tri krát v týždni v /5/ /6/ /7/, že poľský cyklisti chcú urobiť cyklotrasu po bývalej trati, ktorú postavila Červená (ruská) armáda, keď nemci zavalili tunel aj so zranenými vojakmi a chorým dobytkom, ale slovenská strana nemá záujem. Že sem chodí osem párov vlakov 4x PKP a
4xŽSR a že nech si fotím, čo baterky vládzu. Ľudia sú tu perfektní.

Žeby predzvesť, vrchol trate a budova colnej stráže?



Návesť a značka žel. priecestia.



Vodná veža.



Dôkaz, že tu bol Švejk.



Dôkaz, že sem chodia aj pociagy osobove.



To sú ceny...



Všetky zemepisné časy okrem stredoeurópskeho...



Zhlavie smer Zagórz.



Krásne upravená krajina.



Staničná budova Lupkow.



Z tejto kancelárie ma odchytila pani výpravčíčka.



Čakáreň.



Kam sa to dnes vezie?



Zhlavie smer Medzilaborce.

Baterky vládali, ja tiež, i mamka čakala. Takže, odchod domov. Ťapkám sa a fotím, stúpanie trate, kilometrovníky, návestidlá a dvojkoľajný slovenský portál, ktorý sa po pár metroch mení na poľský jednokoľajný.

Stúpanie začína hneď za výhybkami,



Dnes to ide hore na dvakrát...



A už klesáme na Slovensko.



Poľský portál tunela.



Dvojkoľajný tunel na poľský spôsob.



Konečne svetlo na slovenskej strane.

Vyleziem von, prídem k autu. Mamka vraví, že sa bála. Vliezol si dnu a za chvíľu vyliezol vlak a teba nikde. Ani vpredu pricapený na mašine, ani vzadu na postrkovej privesený. Aj telefón si tu nechal, ty Trúba! Sadol som a naštartoval. Hijó, kone japonské, 298 kilometrov je pred nami.

Moja mamka a japonské kone sa ma dočkali.

Ryžojedi spravili dobré auto, len škoda že, ryžu nežere. Ale je tam krásne. Bol som tam hodinu dvadsať a našiel veľa krásnych vecí, a taktiež pre nás zvláštnych. Preto na geniálne pochabé PKP ešte určite prídem. To si píšte.

Text a foto: Hujer /zahraničný spravodajca/ možno.





Článok zverejnený na Železničný.net
https://www.zeleznicny.net

URL tohoto článku je:
https://www.zeleznicny.net/modules/AMS/article.php?storyid=913